Tento príbeh sa odohral v čase, keď sa už svetom šírila zloba a ľudí čoraz viac ovládalo bohatstvo. No aj v tejto dobe boli ľudia šťastní. Vždy sa našli tí, ktorí za bohatstvo považovali nie to, čo majú, ale to, čo vedia.

Porozprávam vám príbeh dvoch ľudí, z ktorých jeden už leží v tmavom zákutí cintorína a ten druhí stojí nad hrobom, po lícach mu stekajú slzy, spomína a rozmýšľa, kde urobil chybu.

Bolo teplé júnové ráno. Ruže, ktoré tak milovala, otvorili púčiky a privítali deň. Plná elánu vstala z postele, pustila pásku s obľúbenou piesňou a začala tancovať. Takto vítala každé ráno. Milovala tanec. Považovala ho za súčasť jej života. Chodila na tanečnú, kde si našla veľa priateľov.

Spolu s Danom tvorili perfektný pár. Vedeli sa stotožniť s hudbou. Ich pohyby boli ladné a zdalo sa, akoby sa vznášali nad parketom. Po rokoch priateľstva sa medzi nimi vytvoril pevný vzťah. On ju tajne miloval, a ona ho považovala len za dobrého priateľa. Nemala rada, keď sa jej niekto plietol do života. Milovala samotu, v ktorej mohla rozmýšľať ako ďalej.

Po smrti otca sa strašne zmenila. Začala sa stýkať s ľuďmi, ktorým na nej nezáležalo. Dan jej často vytýkal spôsob jej života. Ona ho len odstrčila, že vraj sa jej nemá pliesť do cesty. Dan sa s tým nevedel zmieriť. Nemohol pochopiť, že dievča, ktoré ho pred rokmi učilo, ako má žiť, mohlo tak rýchlo stratiť svoj cieľ. Často spomínal na jej túžby, ktoré jedine jemu rozprávala. Neodvážil sa jej povedať, že ju má rád.

Keď sa dozvedel, že berie drogy, veľmi sa v nej sklamal. Nie raz premýšľal o tom, že jej dá pokoj, chcel sa vytratiť z jej života. Jeho láska nej mu však nedovolila opustiť ju. Niečo mu nahováralo, aby vydržal. Dúfal však márne. Nezmenila sa. Skôr naopak, bolo to s ňou čoraz horšie. Neexistoval deň, aby nebola pod vplyvom drogy.

Raz jej navrhol liečbu, ktorá by jej pomohla. Vyvŕšila si svoju zlobu na ňom. Nechcela mu povedať, že zomiera. Vtedy si uvedomila trpkú skutočnosť. On sa jej pokúšal pomôcť a ona jeho pomoc odmietla. Keby aspoň raz urobila to, čo jej poradil, jej život by sa nemusel skončiť takto.

V jeden večer, keď sa už nemohol prizerať, ako sa ničí, vytiahol ju na parket. Niečo v jeho srdci mu napovedalo, že práve teraz je tá pravá chvíľa, keď jej má povedať to, čo jeho dušu roky zožieralo.

Snažila sa mu vytrhnúť, no on ju držal pevne, akoby sa bál, že ju stratí. Pokúšal sa obnoviť jej lásku k tancu. Začala sa jej krútiť hlava. Po chvíli sa jej pred očami zatemnilo, nohy sa jej podlomili a spadla na zem.

Posledné slová, ktoré mu stihla povedať, boli slová vďaky. Nestihla mu však povedať, že ho milovala. A on tu stojí nad jej hrobom s kyticou ruží a snaží sa jej povedať to, čo jej povedať nestihol.

Droga vám pomôže na chvíľu dostať sa na vrchol, no potom vás čaká trpký pád do večného ticha a tmy…

Lucia

Zdroj: Noviny Obchodnej akadémie – NOA


Pridaj komentár