ÚVOD, HISTÓRIA: Študentské nástroje úspešnosti na skúške sa začali objavovať na vysokých školách na Slovensku v druhej polovici 20. storočia príchodom písomných skúšok. Ich predmetom je zabezpečiť dobrý prospech študenta počas štúdia a uľahčenie štúdia ako takého. Medzi základné nástroje zaraďujeme ŤAHÁK a ODPISOVANIE.

ŤAHÁK

Definícia: Ťahák je „cenný papier“, ktorý pomáha študentovi pri skúške a zároveň zvyšuje percento jeho prospechu. Ťahák je voľne obchodovateľný na školskej chodbe. Jeho cena závisí od obsahu, formy a obtiažnosti skúšky, a samozrejme aj od dopytu a ponuky na chodbe. Podľa spracovania dát rozdeľujeme ťaháky do dvoch skupín:

1. Ručne písané

2. Technicky spracované

Ručne písané ťaháky majú tú výhodu, že sa jednoduchšie zhotovujú, dajú sa rýchlo dopĺňať a ich spotrebiteľ sa v nich rýchlejšie zorientuje, pretože je ich autorom. Ich nevýhodou je, že autor musí pred ich zhotovovaním naštudovať potrebnú literatúru (aby vedel, o čom má vôbec v ťaháku písať), čo však zaberá veľa času. Táto forma ťaháka je však zvyčajne „kompaktnejšia“, pretože je to v podstate výťah najdôležitejšej látky. Väčšinou sa skladá z hlavných poučiek a grafov, avšak môže obsahovať aj podrobnejší popis, ak si to predmet vyžaduje.

Technicky spracované ťaháky majú formu malej knižky, ktorá je v podstate zmenšenou fotokópiou zdrojových kníh. Táto forma má nasledovné nevýhody: v prípade nedostupnosti kopírovacieho stroja zaberá zhotovenie veľa času, má väčšie rozmery, je ľahko zbadateľná. Oproti predošlej forme má však veľkú výhodu, že obsahuje celú látku, čo ale zapríčiňuje zlé orientovanie sa v ťaháku, ak ste predtým látku ani len nevideli.

Z ekonomického hľadiska je ručne písaný ťahák výhodnejší, pretože príprava je jednoduchšia a efekt a percento úspešnosti väčšie, ako pri technicky spracovanom ťaháka. Ekonomicky povedané: Z menších vstupov dosiahnete väčšie výstupy. Preto je aj táto forma ťaháka odporúčaná profesionálmi z vyšších ročníkov.

Funkcie ťahákov sú nasledovné: INFORMAČNÁ, POMOCNÁ, RIZIKOVÁ, POUČNÁ. Informačná funkcia spočíva v tom, že autor ťaháka pri jeho príprave získa určité vedomosti z konkrétneho predmetu. Táto funkcia však vystupuje iba pri ručnom písaní ťaháka. Pomocná funkcia je základnou funkciou ťaháka a spočíva v pomáhaní študentovi s otázkami na skúške. Používanie ťaháka však prináša so sebou aj riziko nachytania a vyletenia zo skúšky, tu hovoríme o rizikovej funkcii. Predmetom poučnej funkcie ťaháka je poučenie študenta nachytaného a vyrazeného zo skúšky pre budúcnosť. Toľko k funkciám ťahákov.

Náležitosti ťaháku. Ťahák musí byť v papierovej podobe, malých rozmerov, aby sa dal rýchlo skryť. Na prednej a zadnej strane je čo najmenším písmom zhrnutý obsah látky. Obsah viet je krátky, hlavné pojmy sa píšu v skratkách. Nadpisy podčiarkujeme. Pre istotu do pravého horného rohu píšeme skratku názvu predmetu, aby sme vedeli, aký ťahák máme vytiahnuť, aby sme na skúške náhodou nepísali látku z iného predmetu, čo sa môže stať. Druhú stranu ťaháka necháme voľnú, aby sa dal rubopisom previesť, pokiaľ je to ťahák na meno. Grafové ťaháky sa oplatí robiť na špeciálny papier, čo sa aj v praxi overilo. Použitie ťaháka je vec, ktorá záleží iba na užívateľovi.

Nabudúce: ODPISOVANIE

od nášho bratislavského prispievateľa

Zdroj: Noviny Obchodnej akadémie – NOA


Pridaj komentár