Načo až teraz v konci dňa
keď zobúdza sa sova
keď už ťa nemám blízko mňa
tak prišli na rad slová?

Tušil som už hneď od dverí
jak vietor medzi závesmi
že keď precitnem v páperí
o tebe budú moje sny

Nepozrel som ti do očí
a nespýtal sa ani „smiem?“
čakal som či sa otočíš
že vieš čo ja už od dnes viem

Voňať som ti smel vlasy chcieť
šaty ti utkal Snežný sám
čakal som tvoju odpoveď
či máš čo ja už od dnes mám

Tvoj sneh mi zostal v pamäti
nezmohol som sa na potlesk
azda mi ešte zasvieti
na pere tvojej ruže lesk

Príď biela nech mi nasneží
a tráp ma prosím znova
veď najmä na tom záleží
či prídu na rad slová


Pridaj komentár