Prečo niektorí ľudia neznášajú cestovanie (úzkosť, potreba kontroly alebo len preferencia?)

Cestovanie býva na sociálnych sieťach vykreslené ako univerzálny recept na šťastie, no realita je pestrejšia. Mnohí ľudia považujú cesty za zdroj stresu a radšej si večer oddýchnu doma pri dobrej knihe alebo pri online zábave v prostredí, ktoré majú pod kontrolou. Pre niektorých je pohodlná chvíľka pri Verde casino príťažlivejšia než dlhé rady na letisku či neistota spojená s presunmi. Prečo to tak je a dá sa s tým niečo robiť?

Cestovná úzkosť nie je iba „výhovorka“

Prvou veľkou prekážkou býva úzkosť sprevádzajúca odchod z bezpečia domova. Niekto pociťuje nepríjemné chvenie žalúdka už pri balení kufrov, iný nevie v noci pred odletom zaspať a v hlave si prehráva katastrofické scenáre.

Psychológovia vysvetľujú, že ide o reakciu nervového systému na neznáme podnety. Telo sa chráni pred možným ohrozením a spúšťa poplach, hoci reálne riziko nehrozí. Príznaky môžu zahŕňať potenie, zrýchlený pulz či pocit na odpadnutie. Pre postihnutého je to veľmi reálne, aj keď okoliu pripadá jeho strach prehnaný.

Podľa odborníkov z Psychology Today pomáha nácvik relaxačných techník, práca s dychom a postupné vystavovanie sa kratším výletom. Dôležité je nebagatelizovať pocity dotyčného a ponúknuť mu podporu namiesto posmechu.

Potreba kontroly verzus nepredvídateľné situácie

Ďalšia skupina ľudí odmieta cestovanie pre vysokú potrebu kontroly. Doma majú presný režim, poznajú trasy do práce, obľúbené reštaurácie aj supermarket. Na cestách však tento systém padá. Let môže meškať, izba nemusí vyzerať ako na fotke a menu v reštaurácii je v cudzom jazyku.

Strata kontroly vyvoláva napätie a pocit, že výlet „nestojí za to“. Pre takýchto ľudí sú pohodlné aktivity, pri ktorých majú všetko vo vlastných rukách: domáce hobby, šport alebo digitálna zábava. V známom prostredí sa cítia bezpečne a výkonne, čo im cestovanie nedokáže garantovať.

Cestovanie ako narušenie komfortu

Nie každému robí dobre presun autobusom cez noc alebo trojhodinové čakanie na prestup. Ľudia citliví na hluk, pachy či nedostatok spánku môžu cestu vnímať ako utrpenie. Po návrate sa necítia osviežení, ale vyčerpaní.

Z pohľadu psychológie ide o odlišné nastavenie nervovej sústavy. Niektorí potrebujú podnety a zmenu, iní preferujú stabilné prostredie s predvídateľnými rituálmi. Táto voľba nesúvisí s odvahou, ale s biologickou odlišnosťou.

Len osobná preferencia?

Občas nejde o úzkosť ani o kontrolu, iba o obyčajnú preferenciu. Niekto nevidí pridanú hodnotu v tom, že strávi dovolenku na pláži, keď ho viac napĺňa kultúrny klub v meste či projekt na záhrade. Moderný svet navyše umožňuje „cestovať z obývačky“: virtuálne prehliadky galérií, dokumenty v rozlíšení 4K, streaming zahraničných koncertov.

Ak človek nachádza radosť tam, kde je, cestovanie mu nechýba. Neznamená to, že je menej zvedavý, skôr uspokojuje zvedavosť iným spôsobom.

Najčastejšie dôvody odporu k cestovaniu v prehľade

Ako pomôcť niekomu, kto cestovanie neznáša

Ak sa vo vašom okolí nachádza človek s odporom k cestovaniu, prvým krokom je pochopenie jeho motivácie. Spýtajte sa, čo presne v cestovaní vyvoláva nelogický stres. Niekedy stačí odstrániť jeden spúšťač, napríklad príliš dlhý let, a ponúknuť riešenie vo forme kratšej trasy vlakom.

Podporu zvyšuje aj spoločné plánovanie. Spíšte zoznam „vecí, ktoré musia byť isté“, ako overené ubytovanie, presný rozpis presunov či dostatok času na oddych. Tieto konkrétne body znižujú neistotu, ktorá úzkosť priživuje.

Človeku, ktorý má rád kontrolu, pomáha presný itinerár. Naopak, niekto s citlivým nervovým systémom ocení pomalé tempo a pauzy na regeneráciu. Pri prvej spoločnej ceste voľte destináciu blízko domova. Kratší pobyt bez časového tlaku často ukáže, že nie všetky obavy sa naplnia.

Pozitívna asociácia vznikne aj vďaka malým radostiam. Zahrňte do plánu zážitky, na ktoré sa dotyčný teší, napríklad návštevu miestnej kaviarne s jeho obľúbenou kávou či večernú online partiu v hotelovej izbe. Dôležité je ukázať, že cestovanie môže obsahovať známe prvky, ktoré poskytujú pocit bezpečia.

Kedy odpor rešpektovať a kedy ho riešiť

Ak je človek spokojný so svojím životným štýlom, produktívny a šťastný, odmietanie cestovania netreba „napravovať“. Problém nastáva, keď strach z ciest obmedzuje profesijný rast, rodinné vzťahy alebo psychické zdravie. Vtedy pomáha terapeut, ktorý odhalí koreň obáv a navrhne postupné kroky. Malé úspechy, napríklad jednodňový výlet, budujú sebadôveru a ukazujú, že situáciu možno zvládnuť.

Riešenie v partnerských vzťahoch

Ak sa stretnú partneri s odlišným postojom k cestovaniu, napätie sa dá zmierniť otvorenou komunikáciou bez nátlaku. Kompromisy môžu vyzerať rôzne. Jednou možnosťou je plánovať spoločný predĺžený víkend raz do roka a ostatné cesty si organizovať individuálne. Ďalším riešením je vyberať destinácie, kam sa pohodlne dostanú vlakom, aby sa minimalizoval stres z lietania. Mnohé páry ocenia aj dovolenku na jednom mieste s komfortným zázemím a čo najmenším počtom presunov. Podstatné je, aby sa ani jeden z partnerov necítil zanedbaný či donútený.

Záver: Cestovanie nie je povinnosť

Svet influencerov vytvára dojem, že kto necestuje, prichádza o život. Pravda je jednoduchšia. Ak vám cestovanie prináša radosť, choďte. Ak vám viac vyhovuje stabilita domova, zostaňte. Podstatné je byť úprimný sám k sebe a nenútiť sa do zážitkov, ktoré spôsobujú stres a nepohodu.

Rozmanitosť ľudských potrieb robí spoločnosť zaujímavou. Niekto objavuje svet v lietadle, iný pri dobrej partii v online kasíne, ďalší v tichu záhrady. Všetky cesty sú rovnocenné, pokiaľ vedú k vnútornému pocitu spokojnosti.