Drevo je nepostrádateľný materiál v živote človeka, ktorý sa využíva v stavebníctve, v banskom, drevárskom a chemickom priemysle.

Koruna stromu :
– rozvetvené konáre s listami alebo ihličiami
– pre priemyselné využitie je nezaujímavá, ale pre samotný strom, pre jeho rast a vývin je veľmi dôležitá. Nachádzajú a vytvárajú sa tu dôležité organické látky potrebné pre výživu stromu a to pomocou kyslíka zo vzduchu, CO2 a vody získavanej z pôdy. Keď k tomu pridáme slnečné žiarenie, prebieha proces nazývaný fotosyntéza.
Korene stromu :
– vykonávajú niekoľko funkcií. Tenké korienky nasávajú z pôdy vodu, kde sú rozpustené minerálne látky a živiny. Hrubé korene udržiavajú strom v zvislej polohe, vedú vodu a ukladajú sa v nich zásobné látky.
Kmeň stromu :
– využíva sa najviac. Vedie vodu od koreňov, ukladajú sa v ňom zásobné živiny
– drevo stromov mierneho pásma má od kôry po dreň koncentrické vrstvy, ktorých jeden pruh znamená jednoročný prírastok dreva. Najlepšie ich je vidno u ihličnatých stromov. Z hľadiska času tvorenia sú vonkajšie vrstvy najmladšie, čím je ročný kruh bližšie k dreni, tým je starší.
– ďalej možno pozorovať dreňové lúče ? svetlé lesklé čiary prebiehajúce v smere polomeru od drene ku kôre. U všetkých drevinách sa nachádzajú, ale nemusia byť u všetkých viditeľné okom. Rozvádzajú živiny radiálnym smerom.
– cievy ? len u listnatých drevín. Cez cievy sa dostávajú od koreňov rozpustené minerálne látky vo vode v pozdĺžnom smere
– živičné kanáliky ? špecifické pre ihličnany. Sú to tenké živicou naplnené zvisle kanáliky. Nachádzajú sa v smreku, borovici, limbe. Najviac týchto kanálikov obsahuje drevo borovice, najväčšie rozmery – limba. Živica má za úlohu odpudzovať hmyz, znižuje navlhovosť dreva a zvyšuje jeho výhrevnosť.
– kôra ? najvrchnejšia časť kmeňa, pod ktorou je tenučká neviditeľná vrstva nazývaná kambium. Je nato najlepšie pozorovateľné na jar, keď odstránime kôru z dreva, povrch je pokrytý slizom, ktorý sa vytvára z poranených kambiových buniek

CHYBY DREVA
? prílišná hrčovitosť, vlnitosť a hniloba (tieto chyby znehodnocujú drevo, jeho kvalitu a tým aj znižujú jeho cenu)
? poškodenie hmyzom, ktorý napadá hlavne čerstvo naťaté drevo alebo zoslabené nezoťaté stromy (drevo poškodzujú hlavne larvy hmyzu, ako napr. lykožrút, červotoč)
? trhliny, ktoré vznikajú rýchlym schnutím dreva
? rôzne hubovité nárasty na kôre

CHEMICKÁ STAVBA DREVA
a) hlavné zložky – sacharidná časť [70%]
[90-97%] – aromatická časť [25%]

• celulóza [50%] – spôsobuje veľkú chemickú odolnosť
• hemycelulóza [20-35%] – listnaté stromy sú na ňu bohatšie ako ihličnaté
• lignín [15-35%] – spôsobuje pevnosť tým, že spája jednotlivé vlákna do kompaktného celku

b) sprievodné zložky – anorganické [0,5%]
[3-10%] – organické (sacharidy, fenoly, terpény, alkoholy, bielkov.)

FYZIKÁLNE VLASTNOSTI DREVA
? vlhkosť :
– množstvo vody obsiahnuté v dreve vyjadrené v %
– v zoťatom dreve máme snahu o to, aby bolo vlhkosti čím menej. Čerstvo zoťaté drevo – min 50%, izbovo suché drevo : 8-10%.
– pri vysýchaní dreva po zoťatí alebo drevo uložené v miestnosti postupne vlhkosť stráca. Najprv sa stráca voda z dutín buniek, t. j. voľná voda, a za tým chemicky viazaná (vyparovanie vody z povrchu smerom dovnútra)
– u rýchlo sušeného dreva môžu vznikať trhliny, pretože po uvoľnení vody vzniká voľný priestor

? pohlcovanie vlhkosti :
– opačný jav, drevo je pohlcovania-schopné a môže dojsť k napučiavaniu dreva, t.j. drevo zväčší svoj objem
– 1.540 kg/m?= merná hmotnosť dreva
? zvuková vodivosť :
– je charakterizovaná rýchlosťou šírenia zvuku, ktorá je oveľa väčšia ako rýchlosť šírenia vo vzduchu
– zvuková vodivosť sa šíri najlepšie pozdĺž kmeňa, najhoršie v priečnom reze
– túto vlastnosť treba brať do úvahy pri stavbe bytov, chát, rôznych drevených konštrukcii a budov, kde hrá vodivosť dôležitú úlohu
? zvuková pohltivosť :
– charakterizuje sa koeficientom pohltivosti zvuku, ktorý udáva pomer medzi zvukovou energiou pohltenou drevom a celkovou dopadajúcou zvukovou energiou

MECHANICKÉ VLASTNOSTI DREVA
? pevnosť – schopnosť odporovať porušeniu mechanickými silami
? tuhosť – schopnosť odporovať deformáciám
? pružnosť – schopnosť nadobúdať počiatočný tvar, rozmery po prerušení pôsobenia sily
? tvrdosť – schopnosť odporovať vnikaniu iného pevného telesa

TECHNOLOGICKÉ VLASTNOSTI DREVA
? štiepateľnosť – schopnosť udržiavať kovové spojovacie prostriedky
? ohybateľnosť
? odpor voči opotrebovaniu

TECHNOLOGICKÉ OPERÁCIE ZÍSKAVANIA TVARU

a) pílenie
– piliarska výroba vzhľadom na objem spracovania suroviny najdôležitejšou zložkou drevárskeho priemyslu
– podľa tvaru rozlišujeme tieto reziva :
• doskové (dosky hrubé od 13-35 mm / široké 70-260 mm)
• fošne (hrubé 40-100 mm / široké 70-220 mm)
• hranoly – štvorcového alebo obdĺžnikového prierezu
• drobné rezivo – laty (30 x 50 mm)
– lišty (25 x 40 mm)
– reziva sú zatriedené do 6 akostných tried a pre jednotlivé triedy je presne vymedzený rozsah povolených kazov a chýb. Ku každej triede je aj príslušná cena.
b) tvárnenie
– mechanický spôsob spracovania, ktorým sa drevu dodáva potrebný tvar alebo vyššia hustota tlakom a to lisovaním, valcovaním a ohýbaním. V praxi sa uplatňuje hlavne lisovanie a ohýbanie
– na lisovanie sa používa bukové drevo prípadne brezové a v porovnaní s pôvodným drevom má lisované drevo všetky vlastnosti dreva lepšie
– hustota prírodného buku je 730 kg/m? a lisovaného až 1300 – 1450 kg/m?
– lisované drevo má asi takú pevnosť ako hliník
– ohýbanie ? spracovanie napáreného dreva, ktoré sa potom ohne na ohýbačke a potom sa daný tvar stabilizuje sušením. Hlavne nábytok, sane, lyže, strešné konštrukcie

c) lepenie
– jednotlivé vrstvy dreva môžeme spájať lepením ? tzv. lepené drevo
a) preglejárska výroba (preglejky, latovky)
b) výroba lepeného konštrukčného dreva
• preglejky : (0,3–12 mm)
– preglejovaná doska sa vyrába zlepením troch a viacerých vrstiev dýh z ihličnatého alebo listnatého dreva
– dyhy ? tenké listy z dreva (0,1 – 4 mm)
? jednotlivé vrstva dýh s náterom lepidla sa kladú na seba tak, aby smer vlákien vzájomne susedných dýh bol kolmý a počet vrstiev nepárny
– používajú sa pri výrobe nábytku ako výplň dverí, ako betonárske debnenie
• latovky : (10-45 mm)
– preglejovaná veľkoplošná doska, ktorej stred tvoria latky alebo doštičky narezané na rovnakú hrúbku uložené tesne vedľa seba a spojené lepením
• lepené konštrukčné drevo
– názov materiálov vyrobených zlepením dvoch alebo viacerých vrstiev dosák
– pr. hranoly, využitie na rôzne nosníky, krokry, halové konštrukcie

d) výroba aglomerovaných materiálov
– na túto výrobu sa používajú odpady, odrezky, piliny, ale aj jednoročné rastliny, ako kukurica apod.
– spracovaná surovina sa najprv drví, potom sa pridajú prísady a spojivá a táto zmes sa lisuje vyhrievaným lisom
Poznáme 2 druhy aglomerovaných materiálov:
1. drevovláknité dosky (DVD) ? vyrábajú sa z rozvlákneného odpadu vznikajúceho v dyhách na pílach. Rozsekaný a rozvláknený odpad oblejeme vodou za pridania prísad, vytvorí sa drevoprstený koberec, z ktorého sa vyrábajú:
• mäkké nelisované dosky – získavajú sa z vysušeného koberca, majú hrúbku 10, 15, 20 mm. Majú dobré izolačné vlastnosti, izolujú aj zvukovo. Používajú sa na obklady stien a ako aranžérsky materiál.
• tvrdé lisované dosky – vyrábajú sa ďalším lisovaním koberca, majú hrúbku 2,8/3,3/5 mm, jeden povrch majú upravený. Obchodné názvy týchto dosiek sú solovit, smrekovit, bukolit. Využívajú sa v nábytkárstve a v stavebníctve.
2. drevotrieskové dosky (DVT) ? vyrábajú sa z ihličnatých a listnatých triesok získaných spracovaním na roztrieskovacích strojoch. Triesky s nánosom organického spojiva navrstvené do určitej výšky sa lisujú na lisoch. Využitie pri výrobe nábytku, v stavebníctve na obkladanie stien, stropov, na podlahy a priečky.
Na rozdiel od prírodného dreva, ktoré má vyhovujúcu pevnosť v smere vlákien, ale malú pevnosť napriek vlákien, výrobky z aglomerovaného dreva sú izotrojné (majú rovnakú pevnosť vo všetkých smeroch).
Aglomerácia = nakopenie, navrstvenie.


Pridaj komentár