Podmienky poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu a chorobách z povolania

Povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru. Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,
a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, vytvárať podmienky pre úspešné plnenie jeho pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi alebo kolektívnou alebo pracovnou zmluvou
b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať osobne práce podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Pri nástupe do práce musí byť zamestnanec riadne oboznámený s pracovným poriadkom platným u zamestnávateľa a s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí pri svojej práci dodržiavať. Zamestnanec musí byť riadne oboznámený aj s kolektívnou zmluvou a vnútornými predpismi.
Zamestnávateľ je povinný predkladať príslušnému odborovému orgánu v lehotách s ním dohodnutých správy o dojednaných nových pracovných pomeroch.

Zodpovednosť zamestnanca za škodu

1. všeobecná zodpovednosť: zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Rozoznávame:
– ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo v opilosti, hradí sa celá škoda
– v prípade nedbanlivosti hradí sa škoda do výšky 3 násobku priemerného mesačného platu

2. osobitné druhy zodpovednosti:
– zodpovednosť za nesplnenie povinností na odvrátenie škody: ak zamestnanec neodvrátil škodu, hoci tak mohol urobiť bez toho, aby ohrozil život alebo zdravie osôb alebo spôsobil škodu, je povinný škodu zamestnávateľovi nahradiť. Výška náhrady škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

– zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať: ak prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanec zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. Ak dohodu uzavreli viacerí zamestnanci, zodpovedajú za škodu spoločne. Škodu hradia podľa pomeru svojich hrubých zárobkov, pričom zárobok vedúceho a zástupcu sa započítava 2- krát. Zamestnanec, ktorý nie je vedúci ani zástupca, hradí škodu do výšky priemerného mesačného platu.

– zodpovednosť za stratu zverených predmetov: zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na písomné potvrdenie. Cena vecí sa zisťuje z hodnoty v čase straty.

– zodpovednosť za výrobu nepodarkov: zamestnanec zodpovedá za škodu v súvislosti s výrobou nepodarkov do výšky polovice priemerného mesačného platu.

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu

1. všeobecná zodpovednosť – zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá mu vznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti pravidlám slušnosti a občianskeho spolužitia.

2. osobitné druhy zodpovednosti:
– zodpovednosť za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania: zamestnávateľ sa úplne zbaví zodpovednosti, ak pracovný úraz vznikol porušením povinností vyplývajúcich z bezpečnosti a ochrany zdravia alebo opilosťou a toto bolo jedným porušením a príčinou úrazu. Čiastočne sa zbaví zodpovednosti zamestnávateľ, ak jednou z príčin bolo porušenie predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia.

Ak pracovný úraz nemal smrteľný následok zamestnancovi sa môžu:
a) vyplatiť náklady vynaložené na liečenie
b) vyplatiť bolestné
c) náhradu za sťažené spoločenské postavenie
d) zamestnávateľ môže vyplatiť ušlú mzdu
e) vecnú škodu.

Pri smrteľných pracovných úrazov a chorobách z povolania zamestnávateľ uhrádza:
a) náklady vynaložené na liečenie
b) jednorázové odškodné pozostalým príbuzným
c) zamestnávateľ môže vyplatiť výživné pre pozostalých
d) náklady spojené s pohrebom
e) zamestnávateľ vyplatí pozostalým vecnú škodu

– zodpovednosť za škodu na odložených veciach: ak si zamestnanec odloží veci na mieste určenom na odkladanie vecí, patrí mu náhrada za ich stratu, zničenie alebo poškodenie v plnej výške. Ak sú to však vecí, ktoré zamestnávateľ nemá mať bežne v práci, škoda sa mu hradí len do výšky 2 000,- Sk. Ak si zamestnanec odloží veci na iné miesto, ako miesto tomu určené, náhrada škody mu nepatrí.

– zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi pri odvracaní škody: ak zamestnanec odvracal hroziacu škodu a pritom mu vznikla škoda má nárok na jej náhradu. Jeho škoda nesmie byť väčšia, než tá, čo hrozila.

Pojem pracovný úrazu a choroby z povolania nie je presne v Zákonníku práce špecifikovaný. Je vymedzený vo vyhláške: §95
Za chorobu z povolania zodpovedá vždy tá organizácia, v ktorou pracovník naposledy pracoval za podmienok, z ktorý táto nemoc vzniká. Táto organizácia musí preto previesť plné odškodnenie pracovníka a má potom nárok na regresnú náhradu voči všetkým predchádzajúcim zamestnaneckým organizáciám, v ktorých predtým pracovník pracoval a to v pomere od doby, počas ktorej v danej organizácii pracoval.

Liberalizačné dôvody v zodpovednosti za pracovné úrazy a choroby z povolania: zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že:
a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo
b) škodu si privodil postihnutý zamestnanec svojou opitosťou alebo v dôsledku zneužitia iných omamných prostriedkov a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť,
a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.

Náhrada škody pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania

Pracovník, ktorý utrpel pracovný úraz alebo bola u neho zistená choroba z povolania, je organizácia povinná poskytnúť v rozsahu v akom organizácia za škodu zodpovedá náhradu za:
1. bolestné
2. sťaženie spoločenského uplatnenia
3. stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
4. stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
5. účelne vynaložené náklady liečenia
6. vecná škoda
7. špeciálne je upravený rozsah náhrady pri smrteľnom pracovnom úraze


Komentáre

  1. Ján

    Zdravím. Chcel by som sa spýtať na odškodnenie za chorobu z povolania. V roku 2003 mi bola priznaná choroba z povolania a to strata sluchu viac ako 50%. Dostal som jednorázové odškodnenie 48 000 Korún. Dopočul som sa ,že po 10 rokoch od priznania choroby je možné ešte si nárokovať na nejakú finančnú čiastku za pretrvájúce zdravotné postihnutie.

Pridaj komentár