Meradlom úspešnosti či neúspešnosti transformačného procesu podniku je spravidla hospodársky výsledok – zisk resp. strata. Efekt vytvorený v transformačnom procese je súhrnne vyjadrený kvalitatívnym ukazovateľom o podnikovej činnosti nazvanom hospodársky výsledok. Na hospodársky výsledek sa uplatňujú dva pohľady – problematika tvorby tohto špecifického kapitálového zdroja a problematika jeho použitia.

Analýza tvorby hospodárskeho výsledku

Cieľom analýza tvorby hospodárskeho výsledku je spoznanie štruktúry hospodárskeho výsledku a analýza faktorov, ktoré determinujú jeho tvorbu, má za cieľ odhaliť prípadné slabé miesta v zabezpečení a organizovaní transformačného procesu, ktoré znižujú ziskový potenciál podniku.

Štruktúra výsledku hospodárenia

Štruktúru hospodárskeho výsledku možno analyzovať prostredníctvom modelu desagregácie rešpektujúceho formu jeho vyčíslenia vo Výkaze ziskov a strát podľa jednotlivých činností (Zalai, str. 165). Rozhodujúcim zdrojom zisku za ÚO býva spravidla:

  1. Prevádzkový výsledok hospodárenia, jeho súčasťou je:
    • výsledok z obchodnej činnosti – obchodná marža
    • výsledok z predaja vlastných výrobkov a služieb – tzv. hospodársky výsledok realizácie
    • výsledok súvisiaci s existenciou tzv. doplnkových výnosov (zmena stavu vnútropodnikových zásob, aktivácia, výsledok z predaja dlhodobého majetku a materiálu, tvorba a čerpanie prevádzkových rezerv…)
  2. Hospodársky výsledok z finančných operácií je výslednicou finančných výnosov a finančných nákladov, prevažne spojených s vlastnením cenných papierov a iných finančných investícií, s využívaním cudzích zdrojov v podnikaní a z dopadov kurzových rozdielov pri obchodovaní so zahraničnými subjektami na ekonomiku podniku.
  3. Mimoriadny hospodársky výsledok, ktorý určujú väčšinou mimoriadne, náhodné udalosti, ktoré zvyčajne zo strany manažmentu podniku nie sú ovplyvniteľné.

Základné prístupy k analýze tvorby výsledku hospodárenia

Medzi hlavné činitele, ktoré determinujú tvorbu výsledku hospodárenia z realizácie patria:

  1. objem realizácie
  2. sortiment
  3. jednotková predajná cena
  4. jednotkové náklady – kalkulácia.

Jednotlivé prístupy k analýze sa líšia pohľadom na uvedené činitele a vzťahy medzi nimi. Podstatný je najmä pohľad na náklady.

Tradičný prístup k analýze tvorby zisku z realizácie

Tradičný prístup k analýze tvorby zisku z realizácie uvažuje s úplnou kalkuláciou bez jej vnútornej štruktúry v zmysle fixnosti a variability nákladov. Predpokladá, že náklady, tržby i zisk sa v závislosti od zmeny objemu realizácie menia rovnakým tempom. Jej základom je jednoduchý model zisku Z = T – N (zisk = tržby – náklady): PHV = ∑PC*Q – ∑N*Q

Legenda:

  • PHV – prevádzkový HV
  • PC – predajná cena
  • Q – objem realizácie v danom sortimente

Pri hľadaní odpovedí na otázku, ako sa zmenil dosiahnutý zisk v bežnom období oproti predchádzajúcemu, kvantifikujeme vplyvy jednotlivých činiteľov na základe nasledujúcich vzťahov:

  • objem realizácie ovplyvňuje zisk z realizácie priamoúmerne, kvantifikácia jeho vplyvu prebieha v troch krokoch:
    1. vyčíslime index zmeny realizácie, ktorý udáva rast objemu realizácie v porovnateľných cenách Ir = ∑Q1*PC0 / ∑Q0*PC0
    2. indexom realizácie „povýšime“ základný zisk na tzv. prepočítaný zisk Zpr = Z0*Ir
    3. kvantifikujeme vplyv zmeny objemu realizácie na zisk z realizácie ΔZr porovnaním základného (plánovaného) a prepočítaného zisku ΔZ = Zpr – Z0
  • predajná cena ovplyvňuje zisk z realizácie priamoúmerne, jej vplyv ΔZPC vyčíslime porovnaním skutočne dosiahnutej realizácie ocenenej raz plánovanou a raz skutočnou predajnou cenou: ΔZPC = ∑Q1*(PC1-PC0)
  • náklady ovplyvňujú zisk z realizácie priamoúmerne, kvantifikáciu vplyvu ΔZN uskutočníme porovnaním skutočného objemu realizácie vyjadreného raz v plánovaných nákladoch a raz v skutočných nákladoch: ΔZN = ∑Q1*(N0-N1). Zníženie nákladov spôsobuje rast zisku, preto vplyv nákladov na zisk z realizácie je v takomto prípade kladný.
  • sortiment ovplyvňuje zisk z dôvodu rôznej ziskovosti a nákladovosti jednotlivých výrobkov: ΔZS = ΔZ – (ΔZQ+ΔZPC+ΔZN)

Záver: Vypovedacia schopnosť výsledkov analýzy tvorby zisku z realizácie zistených tradičným prístupom, je v dôsledku nerešpektovania fixnosti a variability nákladov skreslená.

Moderný prístup k analýze tvorby zisku z realizácie

Moderný prístup k analýze tvorby zisku z realizácie rešpektuje fixnosť a variabilitu nákladov a tak sa pôvodný model zisku z realizácie, ktorý bol základom tradičného prístupu k jeho analýze modifikuje s prihliadnutím na existenciu variabilných a fixných nákladov:

  • Z = T – VN – FN
  • Z = ∑PC*Q-∑VN/kus*Q – FN

Faktorovej analýze sa podrobí v závislosti od objemu realizácie len meniaca sa časť modelu, čím sa analýza zisku zúži na analýzu príspevkového zisku PNU: PNU = ∑Q1*(PC1-VN/kus)

Fixné náklady sa hodnotia oddelene. Vo vývoji totiž nemusia byť bezo zmeny (konštantné). Aj na zmenu fixných nákladov pôsobí mnoho činiteľov, napr. : rast cien energie, nájomného poistného atď. ale ich zmena nie je v žiadnom prípade vyvolaná zmenou objemu realizácie. Takýto model príspevkového zisku obsahuje zmiešané – aditívne i multiplikatívne matematické väzby, možno ho však relatívne jednoducho riešiť metódou reťazového dosadzovania.

Využitie analýzy nulového bodu

Analýza nulového bodu je založená na striktnej klasifikácii nákladov vzhľadom k ich reakcii na zmeny objemu výroby a realizácie na fixné a variabilné. Základnou filozofiou tejto metódy je skutočnosť, že pokiaľ nie sú z tržieb za realizované výkony uhradené variabilné náklady na ne vynaložené, ale aj všetky fixné náklady príslušného obdobia, ktoré vznikli bez ohľadu na vyrobené a realizované množstvo výkonov, nemožno hovoriť o tvorbe zisku. Využitie analýzy nulového bodu v analýze tvorby výsledku hospodárenia z realizácie nájdete na stránke Analýza ziskovosti podniku.

Analýza použitia výsledku hospodárenia

Pri relatívnej stabilite ostatných zložiek vlastného imania rozhoduje o jeho raste či poklese v prevažnej miere tvorba zisku, resp. straty v podnikateľskej činnosti firmy.
V štruktúre vlastného kapitálu, ktorý predstavuje trvalý zdroj krytia podnikových potrieb, možno vymedziť v zásade tri zložky:

  1. Základné imanie – externý zdroj financovania
  2. Kapitálové fondy (prijaté dary, dotácie a pod.) – externý zdroj financovania
  3. Hospodársky výsledok – interný zdroj financovania

Použitie vytvoreného výsledku hospodárenia

Miestom rozhodovania o použití zisku v kapitálovej spoločnosti je valné zhromaždenie akcionárov, resp. spoločníkov. Rozhodujú o ňom teda vlastníci. Od 1. 1. príslušného roka do doby schválenia rozdelenia zisku na valnom zhromaždení je jeho hodnota evidovaná v účtovníctve na účte 431 – hospodársky výsledok v schvaľovacom konaní, čo znamená, že sa s ním nemá disponovať ako s voľne disponibilným zdrojom. Zákon zasahuje do procesu rozdeľovania oužiteľného zisku tým, že stanovuje pre kapitálové obchodné spoločnosti podmienky tvorby rezervného fondu. Po naplnení zákonného rezervného fondu je ďalšie použitie zisku záležitosťou stanov spoločnosti a dohody vlastníkov.

Časť výsledku hospodárenia, ktorá bola určená na vyplatenie podielov na zisku, už ďalej nezostáva vo vlastnom imaní podniku, ale cez podobu záväzkov voči spoločníkom pri rozdeľovaní zisku (364) sa mení na cudzí zdroj, ktorý zostáva podniku k dispozícii len dočasne, do doby jeho splatenia vlastníkom. To, čo sa pri rozdeľovaní zisku neodviedlo z podniku vo forme dividend a podielov na zisku pre vlastníkov a ani sa účelovo neviaže v príslušných fondoch zo zisku zostáva v podobe nerozdeleného zisku minulých rokov a slúži potrebám samofinancovania firmy.

Vysporiadanie straty

V prípade vykázania straty, valné zhromaždenie musí rozhodnúť, ako sa strata vysporiada:

  1. stratu uhradia majitelia dodatočným vkladom kapitálu do podniku
  2. strata sa prevedie na samostatný „záporný fond“ – neuhradená strata z minulých rokov, na ktorom môže prežívať podľa našich právnych úprav – neobmedzený čas. Správne by sa mal tento spôsob využívať len v prípade, že strata bude môcť byť uhradená z predpokladaného zisku v budúcom roku.
  3. strata bude uhradená zo zdrojov podniku:
    • z nerozdeleného zisku minulých rokov
    • z rezervného fondu
    • znížením základného imania, čo však vyžaduje zápis do obchodného registra. Tým sa zlá finančná situácia podniku zverejní, preto sa pre toto riešenie vlastníci rozhodujú len v krajom prípade.

Úlohou analýzy použitia zisku je na základe uvedených skutočností posúdiť:

  1. dodržanie povinnej tvorby rezervného fondu
  2. splnenie povinností podniku voči rôznym subjektom, vyplácaných na báze čistého zisku, ako napr. Splátky úverov alebo odmeny členom orgánov spoločnosti
  3. mieru účelového viazania zisku v rôznych dobrovoľne tvorených fondoch
  4. adekvátnosť výšky výplaty podielov zo zisku vlastníkom v závislosti od výšky dosiahnutého zisku a potrieb samofinancovania podniku

Miera vyplácaných dividend

Model pre faktorovú analýzu miery vyplácaných dividend: DIV/ZK = (DIV/Z) *(Z/VK) / (ZK/VK)

Legenda:

  • DIV – dividendy
  • Z – použiteľný (čistý) zisk
  • ZK – základný kapitál (ZI)
  • VK – vlastný kapitál

Podľa uvedeného modelu miera vyplácaných dividend závisí:

  • priamoúmerne od podielu časti zisku určeného na výplatu dividend na celkovom použiteľnom zisku (DIV/Z)– v úrovni tohto podielu sa prejavuje boj veľkých a malých akcionárov
  • priamoúmerne od úrovne zhodnotenia vlastného kapitálu (Z/VK) – tento faktor by mal byť rozhodujúcim nástrojom zvyšovania miery vyplácaných dividend
  • nepriamoúmerne od podielu základného kapitálu na vlastnom kapitáli podniku (ZK/VK)

Ďalšie oblasti skúmania finančnej analýzy

Finančná analýza analyzuje finančné stránky podniku:


Komentáre

Pridaj komentár