Návratnosť vynaložených nákladov výroby
NVN je dôležitý princíp racionality priebehu výroby a nákladového procesu. Súvisí s hodnotením efektívnosti reprodukčného procesu a zaistením opakovateľnosti výrobného procesu na predchádzajúcej úrovni.
Problém NVN vzniká z dvoch príčin:

  • pretože výrobný a nákladový proces sa uskutočňuje v čase ? vynaložené N sú reprodukované prostredníctvom hodnotných výnosov vždy s určitým oneskorením, spôsobeným priemernou dobou výroby určitého výrobku. Počas tejto doby nie sú vytvorené podmienky pre reprodukciu vynaložených N, takže ich krytie má byť zaistené iným spôsobom, t.j. financovaním N-ov z iných zdrojov viazaných vo výrobe v priebehu daného výrobného procesu.
  • na rozdielnych charakteristikách priebehu N na jednej strane a hodnotených výnosov na strane druhej

Vynaložené náklady sú reprodukované prostredníctvom hodnotných výnosov. Cena výrobku zahŕňa ekvivalent nákladov vynaložených na zhotovenie výrobku a prírastok hodnoty vo forme zisku. Takýto prípad návratnosti N nie je typický pre poľnohospodársku výrobu, pretože abstrahuje od zložitosti priebehu N, ktorý je komplikovaný. Týka sa to aj výnosov (zmena kvality produkcie, ceny, objemu a pod.)

Predpoklad: výroba homogénnej konečnej produkcie, napr. pšenice
priemerné (jednotkové) hodnotové výnosy konštantné
priebeh celkových výnosov je priamo závislý od objemu výroby.

Z toho budeme porovnávať priebeh výnosov s rozdielnym priebehom nákladov, pričom teoreticky vznikajú dva prípady:

1. Predpoklad situácie (dosť nereálnej), že sa celkové N skladajú iba z variabilnej časti N ? Priebeh je nelineárny, zodpovedajúci premenlivej výnosnosti variabilných výrobných činiteľov. Vstupujú do výrobného procesu s výrobnou kapacitou, ktorá je plne spotrebovaná pri zhodnotení jednej jednotky výkonu. Sú to rôzne druhy materiálu, energie, živej práce a pod. Pre zhotovenie ďalších jednotiek produkcie je treba ich vklady opakovať, a to vo veľkosti, ktorá ďalší výrobok vyžaduje ? rozsah vynaložených nV sa mení pri zmenách objemu výroby.
Hraničná produktívnosť (výnosnosť) = vlastnosť výrob. činiteľov prispieť ich ďalším využitím k určitému objemu produkcie.

2. Pri rozdielnej intenzite využívania výrobných činiteľov – fixných je typické, že hraničná výnosnosť dodatočne vynaložených variabilných činiteľov nebýva stála, nemenná. To sa označuje ako premenlivá výnosnosť (produktívnosť) výrobných činiteľov pri zmene v objeme výroby.

Je spôsobená:
a) zákonom klesajúcej výnosnosti
b) fixné N, ktoré vstupujú do výrobného procesu s určitou výrobnou kapacitou.

a) Dodatočné variabilné N umožňujú v počiatočnej fáze dosahovať vysoký prírastok výroby tým, že využívajú existujúce rezervy vo výrobnom procese (nadlineárny prírastok). Postupne klesajú, znižuje sa marginálna produktívnosť nV, prírastok výroby je podlineárny, dokonca negatívny, čo spôsobuje zbytočné vynakladanie nV do výroby. Optimálna miera intenzity využívania výrobných činiteľov (pri nižšej intentite využívania výr. činiteľov má výnosnosť výr. čin. spočiatku podproporcionálny charakter, pri prekročenej miere intenzity potom naproporcionálny charakter).
Návratnosť N je daná, keď NC = V t.j. keď sa jednotkový N = jednotkovému výnosu, čo je základná podmienka návratnosti N, pretože len v tomto bode sú NC kryté výnosmi.
V bodoch A, B dochádza k plnej návratnosti vynaložených nákladov.
Vo fáze podproporcionálnych nákladov možno bod zvratu A vysvetliť tým, že až do jeho vzniku neboli dostatočne využité rezervy v hospodárnosti priebehu výroby (neplnenie noriem, väčší výdaj materiálu). Zatiaľ čo cena zaisťujúca návratnosť nákladov vychádza z normálnych podmienok priebehu výroby.
Vo fáze nadproporcionálnych nákladov v bode zvratu B dochádza k neúčelnému vynakladaniu prostriedkov a práce (nehospodárna spotreba materiálu, vzrast nákladov na energiu, materiálu a pod.), ktoré daná cena nereprodukuje.

b) Predpoklad, že cena každého výrobku má zahrňovať úhradu fix. nákladov výroby a prírastok hodnoty vo forme zisku ? v bodoch A, B sa žiadny zisk nedosahuje, pretože bol v plnom rozsahu spotrebovaný na úhradu zvýšených fix. N výrobku. Preto:
NC = nV + nF
Zatiaľ čo NV sú uhradzované každou vyrobenou jednotkou produkcie, NF sú hradené až takým objemom výroby, v ktorom jednotlivé výrobky prispejú určitým podielom k plnej úhrade jednorázovo vynaložených nF/x.
V tomto bode platí, že bod zvratu vzniká v tom bode, v ktorom sú NC = V a kde n = v na jednotku produkcie. V tomto prípade je bod zvratu spôsobený aj ďalšou príčinou, ktorá spočíva v rozpore medzi úhradou NF a intervalom v objeme výroby a ich postupnou úhradou prostredníctvom ceny produkcie. Do bodu zvratu nie sú NF plne reprodukované dosiahnutými výnosmi, ktoré musia prednostne kryť variabilné N ? návratnosť nákladov prostredníctvom ceny jednotlivých výrobkov a dosahovaných výnosov je zabezpečená len v prípadoch, kedy sú splnené predpoklady, na ktorých bola založená tvorba ceny.

Návratnosť nákladov a tvorba zisku môže byť ohrozená v prípadoch:

  • keď pri spotrebe nV neboli využité rezervy ich normálneho účelného vynaloženia (podproporcionálan zóna),
  • ak pri spotrebe nákladov dochádza k rastu spotreby pracovných síl a materiálových N (naproporcion. zóna),
  • ak nebola dostatočne využitá výrobná kapacita fixných výrobných prostriedkov.

Môže prísť aj k opačnému prípadu, t.j. prekročenému krytiu fixných nákladov. V tom prípade je to zdroj vzniku vyššieho, mimoriadneho zisku.

Návratnosť nákladov
Náklady vznikajú v súvislosti s výrobou jednotlivých jednotiek výroby a sú uhrádzané cenou každého jednotlivého výrobku. Súvisia s určitým objemom výroby, získaných z výrobnej kapacity NP a môžu byť uhradené až z hodnotových výnosov, získaných za odpovedajúci rozsah v objeme výroby. Vzniká úloha stanoviť minimálny rozsah výroby zaisťujúci úplnú úhradu nákladov vynaložených na výrobu – vychádzame z ceny v návratnosti nákladov. Cena je ekvivalent slúžiaci k zaisteniu návratnosti. Má plne uhradiť N výrobku, a až potom prispieť k tvorbe zisku.

Štruktúra ceny z hľadiska návratnosti:
Cena po uhradení var. N prispieva istým podielom k úhrade fix. N a až potom k tvorbe zisku. Zisk je potom rozdielová veličina a vzniká v prípade uhradenia nákladov výrobku. Časť ceny určenej na úhradu fix. N a prípadnú tvorbu zisku = príspevok na úhradu alebo hrubé ziskové rozpätie.

Príspevok na úhradu môžeme kvantifikovať dvojakým spôsobom:

  • ako rozdiel medzi cenou a nV výrobku: Pú = c – vN – reálne vyjadrenie
  • ako súčasť podielu NF zakalkulovaných v cene príspevku na tvorbu zisku, relatívne vyjadrenie a v jednotlivých prípadoch sa mení podľa toho, či došlo k plnej úhrade NF alebo nie.

Do momentu plnej úhrady za celý príspevok na úhradu spotrebuje na krytie NF a až po tejto úhrade predstavuje v plnom rozsahu zisk. Pre návratnosť N je dôležité poznať objem výroby, pri ktorom je zaistená plná úhrada var. a fix. N – určenie bodu zvratu, ktorý možno určiť:

Faktory určujúce návratnosť N:
a) cena jednotlivých výrobkov – predpokladom efektívnosti je, že realizáciou výrobkov a určitej výšky výnosov budú pokryté celk. fix. a var. N a zároveň vyprodukovaný určitý požadovaný rozsah zisku. Je to v bode, kedy objem výroby uhradí celkový realizovaný príspevok, celú výšku NF a prispeje k tvorbe zisku v rozsahu, ktorý predpokladá cena
b) objem realizovanej produkcie – predpoklad rovnakého rozsahu nv, nF a danej ceny vzniknú rozdiely oproti predpokladanému zisku vtedy, ak bude vyrobený rozdielny objem produkcie. Vtedy bude produkovaný iný rozsah celkového príspevku na úhradu. Pretože má byť vždy skôr použitý na úhradu Nt, znamená to – tým sa zmení +- jeho časť určená pre tvorbu zisku. Zdrojom zvýšeného zisku je prekročená úhrada NF. Zdrojom zníženého zisku je neúplná úhrada NF. (obr.)
c) variabilné N na jednotku produkcie a priebeh celkových var. N pri zmenách v objeme výroby.
d) celková výška fix. N. Zmena nV ovplyvní veľkosť zisku. Ten sa buď zvýši alebo zníži, čo posúva bod predpokladaného rozsahu celkového zisku a bod zvratu. Príspevok na úhradu je dôležitý nástroj analýzy faktorov pôsobiacich na výšku a tvorbu zisku.

Zmena výšky jednotkového príspevku na úhradu Pú ukazuje na zmeny priemerných nV a cien. Zmena celkového rozsahu vyprodukovaného príspevku na úhradu potom ukazuje na rozdiely v objeme výroby, poprípade na rozdiely v rozsahu celk. NF.

Pôsobenie jednotlivých faktorov na moment plnej návratnosti môžeme analyzovať pomocou ukazovateľa príspevok na úhradu. Musíme však rozlišovať, či sa jedná o:

  • hodnotu jednotkového príspevku na úhradu vyplývajúcu z jednotkovej ceny výrobku,
  • celkovú výšku Pú ako súčasti celkových výnosov.

Analýza bodu zvratu – ABZ – resp. bod zvratu = BZ
ABZ – odpovedá na otázky:
• aké je min. množstvo výroby, ktoré zabezpečí rentabilnú výrobu
• aké je minimálne využitie výrobnej kapacity, pri ktorej nie je výroba stratová
• aké sú maximálne výr. N výrobku bez toho, aby bol stratový
• pri akom objeme výroby dosahuje podnik max. zisk a pod.

Dosiahnutím bodu zvratu vzniká zisk, ktorý pri konšt. cene a proporcionálnych N je tým vyšší, čím viac výrobkov vyrábame. Snaha vyrobiť čo najviac výrobkov a predať ich. Iná situácia je pri zmene ceny a nelineárnom priebehu N. Rastom ponuky sa cena určitého výrobku znižuje. Súčasne s rastom objemu výroby môže dôjsť k nelineárnemu vývoju N * podniky musia neustále sledovať prírastok tržieb a prírastok N. Ak prírastok tržieb prevyšuje prírastok N, je výhodné výrobu zvyšovať, ak je opak, treba výrobu obmedziť. Zvyšovať cenu je vhodné vtedy, keď pri poklese tržieb sa celkový zisk zvýši.


Pridaj komentár