Pokiaľ neexistovali negatívne dôsledky ľudskej činnosti na životné prostredie (alebo sme o nich ani nevedeli), tak sa jeho kvalita nemerala. Postupne sa kvalita životného postredia stala obmedzeným bohatstvom, ktoré slúži na uspokojenie jednej zo základných potrieb človeka, preto je potrebné s nim múdro hospodáriť a vynakladať určité zdroje, aby sme kvalitu životného prostredia dosiahli.

Začíname vnímať hodnotu prírody ako takej – nielen pre človeka, ale aj pre ostatné organizmy. Preto ekonómia musí hľadať také cesty, aby zabezpečila určitý štandard kvality životného prostredia. Teda nájsť optimálnu cestu, kedy podiel nákladov na životné prostredie je optimálny.

1. Ekonomická škoda (majetková ujma) zo znehodnocovania životného prostredia

Ekonomická škoda (majetková ujma) zo znehodnocovania životného prostredia má 2 časti:

  • a) ekonomická strata – strata, ktorá je spojená so znehodnocovaním životného prostredia. Posudzovanie ekonomickej škody v širšom slova zmysle . Napr. škody z absentovania v práci , nižšia produktivita práce.
  • b) dodatočné (kompenzačné) náklady – náklady, ktoré s tým súvisia. Náklady spoločenskej práce, ktoré musíme vynaložiť na to, aby sme zmiernili alebo odstránili tieto negatívne vplyvy.

Mnohé malé podniky sa snažia vyhnúť týmto nákladom. Tieto náklady, by ale nemuseli byť, ak by sa podnik staral dôsledne k znehodnocovaniu životného prostredia. Rozoznávame dva typy škôd:

  • škoda zo znehodnotenia životného prostredia – chápeme ju ako záporný efekt reprodukčného procesu
  • odvrátená škoda – kladný efekt, ktorý je možné dosiahnuť realizáciou vhodných opatrení starostlivosti o životné prostredie

2. Náklady na zabránenie znehodnocovania životného prostredia

Náklady na zabránenie znehodnocovania životného prostredia môžu byť dané:

  • a) jednorázovo
  • b) priebežne

Ich cieľom je, aby sme zabránili znehodnocovaniu životného prostredia. Podnik musí vynakladať určité investície na životné prostredie. Ak by sme počítali škody, ktoré vznikli a náklady na ich zabránenie, tak podiel škôd a nákladov = ekologická záťaž ekonomického procesu.

Zariadenia , ktoré chránia životné prostredie sú ekonomicky náročné. Napríklad filtre na ovzdušie, čistiace stanice vody – tieto zariadenia nám ekonomicky zdražujú výrobu.

3. Ekonomické externality

Ekonomické externality predstavujú vplyv správania sa jedného ekonomického činiteľa na blaho iného, bez toho aby sa tento blahobyt prejavil v trhových transakciách. Ekonomické externality môžu byť:

  • a) kladné externality – externé úspory
  • b) záporné externality – externé náklady

Napríklad odpad pri rekreačných zariadeniach spôsobuje znečistenie vôd – riešenie –čistička vôd. Chemická továreň znečistí vodu a znížia sa výnosy. US Steel – okysľovanie vôd, korózie materiálov – riešenie – filtre.

4. Verejné majetky v problematike životného prostredia

Verejné majetky v problematike životného prostredia: Optimum kvality životného prostredia – je problém ho dosiahnuť a k tomu by mali smerovať aktivity podnikovv tejto oblasti.


Pridaj komentár