Benchmarking: účel, typy a proces benchmarkingu

Benchmarking predstavuje spôsob určenia cieľa zmeny, tzv. učenie sa od najlepších. Benchmarking je proces porovnávania a merania vlastného vykonávania procesov s porovnateľnými procesmi vo vybraných vedúcich organizáciách; účelom je získanie informácií, kde máme odchýlky, ktoré pomôžu organizácii identifikovať a zaviesť zlepšenia – ide o porovnávanie s najlepšími.

Účel benchmarkingu

Za hlavný účel benchmarkingu sa považuje porovnávanie a nie len meranie. Benchmarking je:

• štruktúrovaný proces
• učenie sa od iných
• zameranie sa navonok
• zlepšenie a nie hodnotenie

Nástroje benchmarkingu

Pri benchmarkingu môžeme používať tieto nástroje:

1. výkonnosť – naša vlastná pozícia oproti najlepším
2. proces – čo sa môžeme naučiť od najlepších
3. stratégia – či ideme rovnakým smerom ako najlepší

Typy benchmarkingu

1. Interný benchmarking – medzi vlastnými organizačnými jednotkami; je jednoduchý na realizáciu, keďže sa využívajú interné dáta.
2. Konkurenčný benchmarking – orientácia na najlepších v odvetví; často je náročnejší, pretože podniky nie vždy chcú zdieľať citlivé informácie.
3. Funkčný benchmarking – horizontálne porovnávanie s najbližšími dodávateľmi alebo odberateľmi.
4. Benchmarking základov – porovnávanie podnikov v rôznych, neprepojených odvetviach, čo prináša inšpirácie z odlišných prostredí.

Proces benchmarkingu

• 1. fáza – plánovanie: identifikácia kritických faktorov v podniku, určenie spôsobov merania a dokumentácie.
• 2. fáza – vyhľadávanie: výber vhodných partnerov, ktorí sú ochotní porovnávanie umožniť.
• 3. fáza – sledovanie: pochopenie a dokumentovanie procesov u porovnávanej organizácie.
• 4. fáza – analýza: určenie rozdielov a ich príčin; výsledky je možné vizualizovať pomocou radarového či pavúkového diagramu.
• 5. fáza – prispôsobenie: výber najlepších postupov, realizácia zmien a ich adaptácia na vlastné podmienky.

Výhody a prínosy benchmarkingu

Benchmarking prináša viaceré prínosy, ktoré podporujú rast a rozvoj organizácie:

• identifikácia medzier v procesoch a výkonoch,
• získanie osvedčených postupov (best practices),
• zlepšenie efektívnosti a kvality poskytovaných služieb alebo produktov,
• zvýšenie konkurencieschopnosti a lepšie postavenie na trhu,
• motivácia pracovníkov k zlepšeniu prostredníctvom jasného porovnania s najlepšími.

Obmedzenia a riziká benchmarkingu

Napriek výhodám má benchmarking aj určité limity:

• náročnosť na získavanie kvalitných a spoľahlivých dát,
• riziko nesprávnej interpretácie údajov,
• možná neochota konkurenčných podnikov poskytovať informácie,
• nebezpečenstvo slepého kopírovania bez prispôsobenia vlastným podmienkam.

Benchmarking a strategické riadenie

Benchmarking nie je len nástroj operatívneho zlepšovania, ale aj súčasť strategického manažmentu. Umožňuje podnikom sledovať trendy v odvetví, porovnávať sa s lídrami a definovať dlhodobé ciele rozvoja. Je preto cenným nástrojom nielen v bežnom riadení, ale aj pri tvorbe stratégií a inovácií.

Benchmarking patrí medzi jednu zo zaužívaných metód v krízovom manažmente, pretože pomáha organizáciám identifikovať efektívne spôsoby prekonania problémov a obnovy stability.