(, EuroEkonóm.sk ,  10)

Štátna environmentálna politika, v ktorej sú hodnotené jednotlivé zložky životného prostredia v SR a hlavné kritérium, ktoré sa najvyššie hodnotí je dĺžka ľudského života.

Životné prostredie na Slovensku:

20 stor. v SR – prudké zmeny , ktoré vyvolali nepriaznivý dopad na ŽP. Išlo o dlhodobú explantáciu prírodných zdrojov – znečistenie H2O, pôdy, ovzdušia. Vnášanie cudzorodých látok do prostredia, nedomyslené zásahy do prostredia, hromadenie odpadov, deformácia štruktúry slovenskej ekonomiky, zastaralosť výrobných technológií – spôsobilo to zhoršenie stavu ŽP s rôznym stupňom devastácie.

Prejavilo sa to:
o nežiadúcom vplyve na zdravie
o veku ľudí
o genofonde voľne žijúcich aj hospodárskych zvierat, rastlinách, živočíchoch
o na celých ekosystémoch
o na životnosti materiálov
o celkovo na ekonomike

Ľudské zdravie (vo vzťahu k ŽP)
priemerný vek muži 66,6 r. v SR (v západnej Európe cca o 10 rokov viac)
ženy 75,3 r. v SR (v západnej Európe cca o 6-7 rokov viac)
úmrtnosť sa zvýšila od roku 1960-1980, od roku stagnuje na rovnakej výške. 1/5 úmrtí – od 15 do 60 rokov.
Narastanie počtu – narodených detí s vrodenými vývojovými chorobami
– rizikových tehotenstiev
– rast Pns-iek a invalidity

Posledné 10ročia sa znížilo produkovanie škodlivín do ovzdušia , preto lebo boli zatvorené rôzne zastaralé prevádzky (nerentabilné z ekonomickej stránky).

Dôsledky tejto aktivity – znečistenie ovzdušia

1. znečistenie ŽP – jeho zhoršenie
2. životný štýl
3. nedostatočná zdravotná starostlivosť – hlavné príčiny zvýšenej chorobnosti a tomu zodpovedajúca výška úmrtnosti

? kardiovaskulárne choroby – v minulosti
? obehová sústava – Trebišov, Žiar nad Hronom , Žilina , Lučenec, Rožňava, Michalovce
Tento trend podporujú rizikové faktory:
o hluk
o vibrácie
o radiácie
o elektromagnetické polia
o tepelné znečistenie vody , pôdy v potravinovom reťazci
o celkovo ŽP

Obyvateľstvo v SR – 55 % žije v narušenom prostredí. Stupeň ohrozenia môže byť vyšší alebo nižší. ale zmenili sa aj podmienky pre život voľne rastúcich rastlín a živočíchov – vymiznutie určitých druhov (máme tzv. Červený zoznam –kde je 2500 rastlín a živočíchov, ktorí sú ohrození a z týchto 2500 tvorí až 31 % z existujúcich druhov).

Vzťah ku krajine
– v minulosti na 1. mieste boli – poľnohospodárska pôda – obilniny
Krajina by mala byť vyvážená – krajina ekologicky stabilná. Závisí to od toho, čo v krajine prevláda, ak zlikviduje stabilné prvky, tak krajina celkovo poklesne.

Koeficient ekonomickej stability krajiny
pomer počtu prvkov stabilizujúcich (lesy, lúky, pasienky, parky, cintoríny, futbalové
ihriská, rybníky)
a počet prvkov nestabilizujúcich (pôdy, na ktorých sa pestujú 1-ročné plodiny)

Nížiny, kotliny – odlesnené v minulosti, tým sa porušila stabilita a zničili sa pôvodne ekosystémy (lesy).

Silné ohrozenie erózie pôd – 1,5 mil. ha poľnohospodárskych pôd je tým ohrozené (spolu je to 2,4 mil. ha pôdy na celom území SR).
– Pri lesoch – až 90 % lesov.
Pri daždi nám odchádza z polí 3mil. ton pôdy do vodných tokov a s nimi sú odnášané aj zvyšky chemických látok – postrekov.
Obrovské úbytky pôdy na nepoľnohospodárske účely . Na 1 človeka pripadá 0,46 ha poľnohospod. pôdy. a z toho 0,28 orných pôd a táto výmera je na hranici sebestačnosti. Naše pôdy sú menej úrodné ako v zahraničí. Zo 100 % je 48 % dobré, menej úrodné pôdy.

Environmentálna zadĺženosť – čo sme spôsobili v krajine. Ak by sme chceli „napraviť“ chyby z minulosti, museli by sme 130 mld. Sk jednorázovo investovať.

Kardinálny problém ekon. hospod. je charakterizovaný surovinovou náročnosťou
– Vysoká potreba primárnej energie na 1 obyvateľa, ktorá prekračuje priemer EÚ aj susedných štátov.
– Nízka úroveň environmentálneho vedomia – nízka úcta k životnému prostrediu, nízka úroveň na školách , ku krajine

Životné prostredie zhodnocuje aj kultúrne dedičstvo – pamiatkové kultúrne rezervácie (súčasti svetového dedičstva – Spišský hrad a okolie, Banská Štiavnica, osada Vlkolínec).

Problém ochrany životného prostredia sa rieši na celosvetovej úrovni – Agenda 21 – mala celosvetový úspech. Bola prijatá , aby sa vo svete dosiahol trvalý udržateľný rozvoj, aby sme nežili na úkor budúcnosti. Aby sme ekon. a kultúrne žili na primeranej úrovni, aby sme nedevastovali zložky životného prostredia, nečerpali prírodné zdroje bezohľadne budúcim generáciám.

Aby sa zachovala biologická diverzita – je potrebné:
– zachovať rastliny, živočíchy pre budúcnosť
– chrániť prírodu a kultúru
– ochrániť ozónovú vrstvu
– zmierniť skleníkový efekt
– zvýšiť radiačnú bezpečnosť
– nedevastovať prírodu
Na ochranu Ž.P. máme koncepcie – dlhodobé a krátkodobé. Zákony – poplatky za znečistenie vôd.

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 2.4.2008. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?


Komentáre

  1. Lucia

    mnonemožem tu niečonajst ale inač ja tofajn:-)

  2. pauluš

    súhlasím s tebou Lucia

  3. kokot

    jebe vam uz do cista na spinavo

  4. Jakub

    Áno čo to za somára tu hreší ?

  5. Martin Safr

    Ako sa v posledných desaťročiach zmenil stav životného prostredia na Slovensku?

  6. Jakub Svancar

    Zlepšenie stavu životného prostredia bolo dosiahnuté zatvorením zastaralých prevádzok, čo znížilo produkciu škodlivín do ovzdušia.

  7. Veronika

    Sú súčasné opatrenia na ochranu životného prostredia na Slovensku dostatočné?

  8. Martin Korec

    Efektívnosť opatrení závisí od ich implementácie a presadzovania, existuje však priestor pre zlepšenie.

  9. Martin Macko

    Aký vplyv majú ekonomické aktivity na biodiverzitu na Slovensku?

  10. Patrik Garabik

    Ekonomické aktivity môžu ohroziť biodiverzitu, je však potrebné nájsť rovnováhu medzi ekonomickým rozvojom a ochranou životného prostredia.

Pridaj komentár