Zaistenie – atribúty, význam, história, zaistná zmluva

Zaistenie predstavuje dôležitý mechanizmus v poisťovníctve, ktorý umožňuje poisťovniam rozložiť riziko, ktoré preberajú. Tento proces umožňuje poisťovateľovi minimalizovať straty pri veľkých poistných udalostiach a zároveň podporuje stabilitu poistného trhu.

Atribúty zaistenia

Najkomplexnejšia definícia zaistenia zahŕňa štyri hlavné atribúty:

Formálno-právny atribút: Tento vzťah je zhmotnený v zaistnej zmluve, ktorá obsahuje všetky náležitosti potrebné na jeho platnosť a vykonávanie.
Technický atribút: Opätovne sa prerozdeľuje riziko, ktoré poisťovňa prebrala do poistenia. Môže ísť o aktívne alebo pasívne zaistenie, v závislosti od toho, či ide o prevod rizika alebo zabezpečenie určitej miery ochrany.
Finančný atribút: Tento atribút sa týka požičania finančných prostriedkov zaisťovateľovi. V prípade, že nastane poistná udalosť, časť týchto prostriedkov sa akoby vráti poisťovateľovi. Niektorí odborníci nesúhlasia s týmto atribútom a považujú zaistné za odmenu alebo platbu za službu.
Marketingový atribút: Tento atribút zahŕňa predaj a kúpu poistenia medzi poisťovňami a zaisťovňami, pričom ide o obchodovanie s rizikami a poisťovacími produktmi.

Zaistenie sleduje šťastie, čo znamená, že poisťovňa si ponechá dohodnutú časť rizika a zaisťovňa bude sledovať, či dostane svoj podiel zo všetkého prijatého poistného. Zaisťovňa bude vyplácať časť poistného plnenia na základe žiadosti poisťovateľa, ako je dohodnuté v zaistnej zmluve.

Úloha a význam zaistenia

Zaistenie plní niekoľko dôležitých úloh v poisťovníctve, ktoré zabezpečujú stabilitu a efektivitu systému. Tieto úlohy zahŕňajú:

Rozdelenie rizika: Zaistenie umožňuje poisťovniam rozložiť riziko medzi rôzne strany, čím sa znižuje potenciálna strata pri veľkých poistných udalostiach.
Dosiahnutie potrebnej homogenity poistného kmeňa: Zaistenie pomáha dosiahnuť vyvážený poistný kmeň, ktorý je efektívnejší z hľadiska rizika.
Zvýšenie kapacity poisťovne: Poistenie pomáha poisťovniam rozšíriť svoju kapacitu na ďalšie pokrytie rizika, čo zvyšuje ich schopnosť ponúkať produkty na trhu.
Stabilizácia hospodárenia poisťovateľa: Zaistenie pomáha poisťovniam stabilizovať finančnú bilanciu tým, že rozloží riziko medzi viaceré strany.
Poskytovanie pomoci pri tvorbe a zavádzaní nových poistných produktov: Zaistenie poskytuje flexibilitu potrebnú pre vývoj nových produktov a ich zavádzanie na trh.
Sprostredkovanie kontaktov s ďalšími poistnými trhmi na svetovom poistnom trhu: Zaistenie umožňuje poisťovniam prístup k širšiemu poistnému trhu, čo im poskytuje nové príležitosti na obchodovanie a zisk.
Ochrana devízového hospodárenia: Zaistenie tiež poskytuje ochranu devízovému hospodáreniu krajiny tým, že podporuje stabilitu na poistnom trhu.
Ovplyvňovanie cenotvorby: Zaistenie ovplyvňuje cenotvorbu v poisťovníctve tým, že umožňuje poisťovniam nastaviť primerané ceny poistných produktov.

Zaistná zmluva

Zaistná zmluva je základný právny dokument, ktorý upravuje podmienky zaistenia medzi poisťovňou a zaisťovňou. Dôležité náležitosti, ktoré musí obsahovať, sú:

Presná identifikácia poisťovne: Uvádzajú sa údaje o poisťovni, ktorá odovzdáva riziko na zaisťovňu.
Presná identifikácia zaisťovne: Uvádzajú sa údaje o zaisťovni, ktorá prijíma riziko.
Presná charakteristika rizík: Zoznam rizík, ktoré poisťovňa odovzdáva do zaistenia.
Pomer (kvóta, excedent, nadmierka): Podmienky rozdelenia rizika medzi poisťovňu a zaisťovňu.
Či fakultatívna alebo obligatórna zaistná zmluva: Určuje sa, či je zmluva fakultatívna alebo povinná pre obe strany.
Výška zaistného a výpočet zaistného: Stanovuje sa výška platby za zaistenie a spôsob jej výpočtu.
Podmienky základnej aj dodatkovej provízie: Určuje sa, aké provízie budú vyplácané za poskytovanie zaistenia.
Doba ručenia: Stanovuje sa doba, počas ktorej bude zaisťovňa ručiť za riziko.

História zaistenia

História zaistenia sa rozvíjala v priebehu stáročí a prešla rôznymi etapami, ktoré ovplyvnili moderný poisťovací systém. Dôležité etapy v histórii zaistenia zahŕňajú:

1370 – 1. svetová vojna: Počas tejto doby sa kládol dôraz na zabezpečenie kvantitatívnej homogenity poistného kmeňa, čo umožnilo lepšiu kontrolu rizika.
1. svetová vojna – koniec 50. rokov: Poistné trhy sa snažili byť nezávislé, pričom si vzájomne vymieňali riziká, čo podporilo spoluprácu medzi poisťovateľmi a zaisťovateľmi.
Koniec 50. rokov: Došlo k obrovskému nárastu majetku a zvýšeniu frekvencie rizík. To spôsobilo kumuláciu majetku na malom území a vyvolalo potrebu kvantitatívnej homogenity.