Riziko vzniku platobnej neschopnosti

Dlhová služba

Riziko vzniku platobnej neschopnosti patrí medzi faktory ovplyvňujúce finančnú štruktúru podniku. Platobnú neschopnosť ovplyvňuje zvyšovanie podielu cudzieho kapitálu na celkovom kapitále podniku zvyšuje riziko vzniku platobnej neschopnosti. Je to preto, že dlhovú službu (t.j. platenie úrokov a uhrádzanie splatných úverov) musí podnik zabezpečovať bez ohľadu na dosahovaný hospodársky výsledok. Pri vysokom podiele úveru každý výkyv vo výnosoch a nákladoch podniku môže viesť k neschopnosti platiť úroky a splátky, teda k platobnej neschopnosti. Vzniká leverage riziko.

Dodatočné náklady

Vznik platobnej neschopnosti vyvoláva dodatočné náklady (platenie penále dodávateľom, zvýšené úroky z úverov nesplatených v lehote a iné), znižuje podnikové výnosy, vznikajú zvýšené náklady spojené s následným prekonávaním platobnej neschopnosti (získavanie dodatočných finančných zdrojov), príp. s nútenou likvidáciou podniku.

Ocenenie rizika vzniku platobnej neschopnosti

Hodnotové ocenenie rizika vzniku platobnej neschopnosti pre rôzny podiel cudzích zdrojov v konkrétnom podniku je zložitá úloha. Veritelia, resp. potencionálni veritelia rôznymi metódami hodnotia úverovú schopnosť a bonitu dlžníckych podnikov a podľa toho sa rozhodujú o poskytovaní úverov a o ich úrokových sadzbách. Je zrejmé, že s rastom podielu cudzieho kapitálu rastie aj veriteľmi požadovaná úroková miera.

Skrytá cena dlhu

Pri raste úverového zaťaženia podniku aj vlastníci pociťujú zvyšujúce sa riziko platobnej neschopnosti a tým rast rizikovosti vkladu svojho kapitálu. Preto ako kompenzáciu očakávajú a požadujú vyšší výnos. S rastom podielu cudzieho kapitálu teda rastú aj náklady vlastného kapitálu. Tento rast sa označuje ako skrytá cena dlhu.

Finančné ukazovatele a monitoring

Riziko platobnej neschopnosti sa sleduje prostredníctvom viacerých ukazovateľov, najmä ukazovateľov likvidity, zadlženosti a krytia úrokov. Ukazovatele ako Debt-to-Equity Ratio, Current Ratio či Interest Coverage Ratio poskytujú obraz o schopnosti podniku zvládať záväzky v krátkodobom aj dlhodobom horizonte. Systematické monitorovanie týchto ukazovateľov umožňuje včas identifikovať rastúce riziko a prijať preventívne opatrenia.

Preventívne opatrenia

Podniky môžu zmierniť riziko platobnej neschopnosti využívaním diverzifikovaných zdrojov financovania, optimalizáciou splatnosti záväzkov, udržiavaním dostatočnej úrovne prevádzkového kapitálu a budovaním rezervných fondov. Dôležitú úlohu zohráva aj aktívny vzťah s veriteľmi a dodávateľmi, ktorý môže v prípade krátkodobých problémov viesť k flexibilnejšiemu prístupu pri splácaní záväzkov.

Vplyv na hodnotu podniku

Rastúce riziko platobnej neschopnosti má priamy dopad na hodnotu podniku. Zvyšuje sa diskontná miera, ktorou investori oceňujú budúce peňažné toky, čo vedie k poklesu súčasnej hodnoty podniku. Navyše, podnik s vysokou zadlženosťou a slabou schopnosťou obsluhovať dlh je vnímaný ako menej atraktívny partner pre investorov, dodávateľov aj obchodných partnerov, čo môže viesť k strate trhových príležitostí.

Externé hodnotenie rizika

Okrem interných analýz sa bonitné postavenie podniku hodnotí aj prostredníctvom ratingových agentúr a bánk. Rating podniku signalizuje mieru rizika spojenú s jeho záväzkami a ovplyvňuje podmienky, za ktorých môže podnik získavať nové úvery alebo emitovať cenné papiere. Nižší rating znamená vyššie náklady na financovanie, čo môže ďalej prehlbovať problém dlhového zaťaženia.

Praktický príklad – skrytá cena dlhu

Predstavme si podnik, ktorý má vlastný kapitál vo výške 1 000 000 € a rozhodne sa prijať úver vo výške 1 000 000 € s úrokovou sadzbou 6 %. Po získaní úveru je teda kapitálová štruktúra vyrovnaná (50 % vlastné zdroje, 50 % cudzie zdroje).

Na začiatku investori očakávali výnosnosť 8 % z vlastného kapitálu, keďže riziko bolo relatívne nízke. Po zvýšení zadlženia však vnímajú vyššie riziko platobnej neschopnosti a požadujú už 12 % výnosnosť, aby boli ochotní ďalej podnikať.

Výsledkom je, že aj keď úroková sadzba z úveru je len 6 %, podnik musí súčasne znášať zvýšené náklady na vlastný kapitál, ktoré narástli z 8 % na 12 %. Tento nárast nákladov vlastného kapitálu predstavuje tzv. skrytú cenu dlhu, ktorá v praxi často prevyšuje samotné úroky z úverov a môže znížiť celkovú hodnotu podniku.