Úvod

Základným cieľom každého podniku je dosiahnuť prosperitu a úspech. Od tohto cieľa sa odvíja celková politika, rozhodnutia a všetky aktivity podniku. Pri zavádzaní stratégie v podniku nie je možné prehliadnuť významné faktory vnútornej sily, ktorými sú strategické vodcovstvo a podniková kultúra. Manažéri podnikov si začínajú uvedomovať, že práve správne vedenie a tiež zosúladená kultúra v podniku môžu byť zdrojom konkurenčnej výhody, najmä ak sú zakomponované do jeho strategického riadenia.

Podniková kultúra

V akejkoľvek skupine ľudí sa vyskytuje súbor zásad, princípov, akcií, ktorý umožňuje mať pomerne jednotný pohľad na realitu. Tento súbor je označovaný ako kultúra. Podniky ako spoločenské skupiny tiež rozvíjajú svoje individuálne a špecifické kultúry. Podniková kultúra je súčasťou existencie každej organizácie. Vytvára sa samovoľne alebo riadene prostredníctvom vplyvov podnikového manažmentu. „Podniková kultúra ovplyvňuje správanie pracovníkov vnútri podniku i vo vzťahu k vonkajšiemu prostrediu, prejavuje sa v hodnotách, podnikateľských zásadách, etických normách, podľa ktorých sa správajú vedúci pracovníci a vštepujú ich svojim podriadeným.“[1]

Podniková kultúra je zahrnutá v prístupoch, štýloch riešenia ťažkostí, v osobnosti manažérov a v atmosfére na pracovisku. Jej súčasťou je odovzdávanie, oznamovanie, prezentovanie tradícií, zvykov, mýtov a legiend. Každý podnik má svoju typickú kultúru, prostredníctvom ktorej sa odlišuje od ostatných podnikov. Väčšinou ide o neformálne a nepísané pravidlá, ktoré zdieľajú základné presvedčenia a v podniku sa osvedčili natoľko, že sú zamestnancami rešpektované a považované za platné. Kultúra v podniku sa odvodzuje od silných osobností, ktoré poznačili podnik už v minulosti, no zároveň na ňu výrazne vplýva aj súčasné podnikateľské prostredie a tiež zamestnanci.

Podniková kultúra môže významne pomáhať, alebo prekážať úspešnému uskutočneniu stratégie. Súlad stratégie s kultúrou sa priaznivo preukáže na snahe a zaujatí zamestnancov pracovať v prospech realizácie stratégie. Môže byť slabá a nejednotná alebo silná a celistvá, čo záleží práve od zamestnancov podniku a ich stotožnenia s víziou, poslaním, stratégiou, cieľmi, či úlohami, ktoré sa od nich očakávajú. V prípade, že práca sa pokladá len za prostriedok obživy a je vysoká nedôvera voči svojim spolupracovníkom a nadriadeným, ide väčšinou o slabú podnikovú kultúru. Naopak, ak pracovníci poznajú svoje roly a vedome pracujú na ich realizácií, môžeme hovoriť o súdržnej a silnej podnikovej kultúre. „Tvorca stratégie musí formulovať takú stratégiu, ktorá je v súlade s hlboko zakorenenými, nemeniteľnými prvkami podnikovej kultúry. Realizátor stratégie je zasa povinný po schválení stratégie uviesť podnikovú kultúru do tesného súladu so stratégiou a tejto súlad udržiavať.“[2]

Viac sa o podnikovej kultúre dočítate v článku Podniková kultúra, subkultúra a kontrakultúra.

Prostriedky podnikovej kultúry

Prostriedky podnikovej kultúry potvrdzujú, vyjadrujú a komunikujú si navzájom kultúrnu podstatu. Dôležitým prostriedkom podnikovej kultúry sú symboly. Sú to znaky, ktoré majú významový a zároveň jednoducho pochopiteľný obsah. Môžu mať okrem materiálnej podoby aj podobu verbálnych symbolov, symbolických jednaní a štatútových symbolov.

  • Symboly materiálnej povahy (artefakty) – patrí sem architektúra budov podniku, vybavenie kancelárií a výrobných priestorov, dizajn výrobkov, logo podniku, propagačné materiály a iné zložky tvoriace podnikový štýl.
  • Verbálne symboly – najvýznamnejším prostriedkom prenosu podnikovej kultúry je jazyk, ktorý je prirodzeným nástrojom ľudskej komunikácie. Každý zamestnanec by sa mal naučiť a osvojiť si typickú reč podniku, aby porozumel danej kultúre. Takmer v každom podniku sa tvorí vlastný žargón, ktorý odráža identický spôsob života v rámci určitej profesijnej skupiny.
  • Symbolické jednania – majú podstatný význam pre utváranie, spoznávanie a upevňovanie podnikovej kultúry. Symbolické správanie a konanie má najčastejšie podobu ceremónií, obradov a rôznych rituálov, ktoré predstavujú určitý typ zvykov, obyčajov s konkrétnym významom.
  • Štatútové symboly – sa pokladajú označenia funkcií a materiálne výhody spojené s výkonom, ktoré môžu silne motivovať zamestnancov k dosiahnutiu konkrétnej funkcie.

Kultúra v podniku

Kultúra v podniku zahŕňa viac oblastí, ktoré by sa mali udržiavať v neustálom súlade. Konzultačný podnik McKinsey and Co. vytvoril model známy ako sústava siedmich S, prostredníctvom ktorého je možné skúmať súlad jednotlivých oblastí v podniku a to medzi:

  • stratégiou (súbor aktivít zameraný na dosiahnutie cieľov podniku)
  • organizačnou štruktúrou (organizačná schéma a prílohy, zodpovednosti, rozdelenie,…)
  • vyznávanými hodnotami (nadradené ciele)
  • osadenstvom (zamestnanci podniku)
  • systémami (informačné systémy, výrobné procesy, systémy kontroly kvality,…)
  • zručnosťami (schopnosti, ktorými sa vyznačuje podnik ako celok)
  • štýlom (riadiaci štýl vrcholového vedenia)

Týchto sedem oblastí sa musí nachádzať v súlade, aby bola implementácia stratégie čo najúspešnejšia. Niekedy je jednoduchšie pozmeniť, alebo úplne vymeniť pracovný personál alebo založiť nový podnik, ako meniť hlboko vžitú kultúru, ktorá nepodporuje stratégiu. O vzťahu podnikovej kultúry a strategického vodcovstva sa dočítate v Podniková kultúra a strategické vodcovstvo.

Záver

Silná podniková kultúra pozitívne ovplyvňuje rozhodovanie, spoluprácu, komunikáciu, motiváciu, úroveň spolupráce, riešenie problémov aj ich uskutočnenie a tým uľahčuje priebeh a realizáciu riadiacich procesov. Podniková kultúra dáva jednotlivcom možnosť odôvodniť svoje správanie v nadväznosti na hodnoty preferované v podniku. Na druhej strane manažéri môžu využiť podnikovú kultúru na podporu takých činnosti, o ktoré majú záujem.

Zdroje a literatúra

[1] SLÁVIK, Š. 2005. Strategický manažment. Bratislava : SPRINT, 2005. 395s. ISBN 80-89085-49-0. s. 362.

[2] ANTOŠOVÁ, M. 2007. Strategický manažment – učebné texty. Košice : Technická univerzita v Košiciach, 2007. s. 79.


Pridaj komentár