Klasický manažment a Procesná škola manažmentu
Klasický manažment a Procesná škola manažmentu
Vznik klasického manažmentu
Prvá ucelená koncepcia chápania manažmentu vznikla v neskorších rokoch 19. storočia. Toto obdobie sa vyznačovalo rýchlym rozvojom priemyselnej výroby.
Na jednej strane bol dostatok prírodných zdrojov, na druhej strane však nedostatok kvalifikovaných pracovných síl.
Vznikla preto potreba racionálneho riadenia výroby. Postupne sa začal formovať klasický manažment, ktorý vnímal riadenie ako samostatnú vedu.
Na jeho vývoj pôsobili tri hlavné prúdy:
- vedecký manažment
- byrokratický manažment
- administratívny manažment
Vedecký manažment
Predstavitelia vedeckého manažmentu sa snažili zvýšiť efektívnosť práce využívaním vedeckých metód.
K najvýznamnejším predstaviteľom patria Frederic W. Taylor, Henry L. Gantt, Harrington Emerson, manželia Gilbrethovci,
Henry Ford (tzv. fordizmus), Tomáš Baťa (tzv. batizmus) a v Japonsku firma Toyota (tzv. toyotizmus).
Spoločným cieľom všetkých bolo racionalizovať pracovné procesy, zaviesť normovanie, plánovanie a efektívnu organizáciu spoločnej práce.
Používanie vedeckého manažmentu však malo aj svoje negatíva.
Prílišný dôraz na špecializáciu viedol k odporu zo strany robotníkov, monotónnosti práce a zníženej kvalite výsledkov.
Frederic W. Taylor (1856 – 1912)
Frederic W. Taylor je považovaný za zakladateľa vedeckého manažmentu. Výborne ovládal technickú stránku priemyselnej výroby a presadzoval myšlienku nahradiť subjektívne, individuálne odhady v organizácii práce vedecky podloženými postupmi.
Manažmentu kládol za úlohu vytvoriť správne pracovné príležitosti a vhodný mzdový systém, ktoré zvýšia produktivitu.
Taylorove štyri princípy manažmentu
- vedecky preštudovať každú úlohu a vytvoriť najlepšiu metódu na jej vykonanie – vytvoriť skutočnú vedu o riadení,
- starostlivo vyberať pracovníkov a zaučiť ich tak, aby využívali tieto metódy – vedecký výber pracovníkov,
- vzdelávať a kontrolovať robotníkov – vedecká príprava a zdokonaľovanie pracovníkov,
- oddeliť prácu od zodpovednosti – manažment je zodpovedný za plánovanie s využitím vedeckých princípov, robotník za vykonanie práce, čo predpokladá úzku spoluprácu medzi vedením a robotníkmi.
Časové štúdie a zásady výkonu
Taylor sa venoval problému zvyšovania efektívnosti nielen znižovaním nákladov a tým aj zvyšovaním zisku, ale aj zvyšovaním miezd ako motivácie k rastu produktivity.
Meral výkon najlepšieho pracovníka a na tomto základe vytváral normy denného výkonu – tzv. časové štúdie.
Formuloval tieto zásady:
- prideľovanie vysokého denného výkonu – každý robotník musel splniť presne určenú a náročnú dennú úlohu,
- normalizovanie podmienok – pracovník dostal prácu na celý deň spolu so všetkými potrebnými podmienkami a pomôckami,
- vysoká odmena za úspešnú prácu,
- postih v prípade nesplneného výkonu.
Podstata Taylorovho riadenia
Taylor zdôrazňoval: presnosť namiesto zvykov, harmóniu namiesto rozporov, spoluprácu namiesto individuálnych postupov,
maximálnu produktivitu namiesto minimálnej a motiváciu každého pracovníka k dosahovaniu najvyššieho výkonu pri správnom odmeňovaní.
Oddelil prípravu a plánovanie od samotnej prevádzky a sústredil riadiace činnosti do plánovacieho oddelenia.
Robotníkom ponechal najmä fyzickú prácu, zatiaľ čo duševné úlohy preniesol na vedenie.
Zdôrazňoval význam plánovania a kontroly, čo vyžadovalo špecializované riadiace orgány.
Význam vedúcich pracovníkov
Taylor pripisoval veľkú úlohu kvalite vedúcich pracovníkov. Odporúčal vyberať lídrov s maximálnym počtom žiaducich vlastností a kvalít, ako sú inteligencia, vzdelanie, odborné schopnosti, zručnosť, fyzická sila, energickosť, pevná povaha, poctivosť, zdravý úsudok a dobrý zdravotný stav.
Kauzálna závislosť a obmedzenia
Taylorovo vedecké riadenie možno zhrnúť do kauzálnej závislosti: čím jednoduchšiu pracovnú operáciu možno prideliť jednotlivému pracovníkovi, čím vyšší je stupeň špecializácie a čím presnejšie je vymedzený priebeh pracovného procesu, tým kratšia je doba zaučenia, tým menej vzniká nepodarkov a tým vyššia je výkonnosť.
V praxi sa však ukázalo, že úzka špecializácia vedie k monotónnosti práce, ktorá spôsobuje nespokojnosť a v konečnom dôsledku znižuje pracovný výkon.
Henry L. Gantt (1861 – 1919)
Henry L. Gantt bol kolegom Frederica Taylora v oceliarskej spoločnosti. Jeho prínos spočíva v rozpracovaní metód a postupov denného plánovania pracovných operácií.
Na tieto metódy nadväzovalo odmeňovanie a prémiovanie za prekročenie plánovaných výkonov.
Odmeňovaní neboli len pracovníci za nadštandardnú prácu, ale aj ich vedúci.
Tým chcel Gantt prinútiť vedúcich, aby sa viac venovali robotníkom a povzbudzovali ich k vyššiemu výkonu.
Je autorom známeho Ganttovho diagramu, ktorý zobrazuje vzťahy medzi činnosťami výrobného procesu.
Harrington Emerson (1853 – 1931)
Harrington Emerson sa preslávil odporúčaniami, ako odstraňovať straty vo výrobe a zvyšovať jej efektívnosť.
Formuloval 12 princípov efektívnosti práce:
- jasne definovať ciele riadených činností,
- využívať zdravý rozum a kriticky hodnotiť rozhodovacie situácie,
- využívať poradcov a skúsenosti druhých,
- zabezpečiť pracovnú disciplínu a morálku,
- zabezpečiť spravodlivé odmeňovanie a vhodné pracovné podmienky,
- mať spoľahlivú evidenciu nákladov a výsledkov práce,
- správne voliť, umiestňovať, plánovať a organizovať činnosti pracovníkov,
- vytvárať vhodné podmienky pre výkon práce,
- motivovať každého pracovníka,
- štandardizovať výkon pracovných operácií.
Frank B. Gilbreth (1868 – 1924)
Frank B. Gilbreth sa venoval konzultáciám v oblasti racionalizácie práce a snažil sa o zvýšenie výkonu robotníkov.
Jeho cieľom bolo nájsť jediný najlepší spôsob vykonania každej práce – s čo najmenším počtom pohybov, eliminovaním únavy, maximálnym zrýchlením a zjednodušením.
Túto teóriu nazval pohybovou štúdiou.
Usiloval sa o minimalizáciu zbytočných pohybov pracovníka a tým o dosiahnutie maximálnej výkonnosti.
Lillian Gilbrethová (1878 – 1972)
Lillian Gilbrethová priniesla originálny prínos v uplatnení psychológie pri výbere a umiestňovaní pracovníkov, pri ich zaškoľovaní a pri vytváraní vhodnej pracovnej klímy.
Zameriavala sa aj na skúmanie osobnosti a potrieb zamestnancov.
Je považovaná za priekopníčku psychológie riadiacej práce.
Henry Ford
Henry Ford využil princípy normalizácie a hromadnej výroby.
Rozdelil pracovné operácie na jednoduché úkony, ktoré mohli vykonávať aj nekvalifikovaní robotníci.
Jeho princípy výroby automobilov boli:
- robotníci a súčiastky musia byť zoradené podľa technologického postupu a každá súčiastka má vykonať čo najkratšiu cestu,
- pre presun rozpracovaných častí sa používajú dopravníky,
- dopravník určuje tempo práce.
Ford zaviedol medziprodukčnú dopravu, pomocou ktorej ovplyvňoval prácu robotníkov, efektívne využíval priestor v továrni a skracoval čas potrebný od prísunu materiálu až po hotový výrobok.
Tým zabezpečil plynulosť výroby a nadväznosť operácií.
Jeho základné poznatky možno zhrnúť do troch princípov:
- hromadná výroba,
- technická normalizácia (zjednotenie rozmerov a tvarov),
- pásová výroba.
Tomáš Baťa
Tomáš Baťa bol prvým predstaviteľom klasického manažmentu v Československu.
V roku 1924 zaviedol systém samosprávy dielní a účasti na zisku, čím rozšíril tri Fordove princípy o štvrtý aspekt.
V rámci samosprávy dielní mohol každý zamestnanec ovplyvňovať riadenie práce, ktorú poznal, a tým priamo ovplyvňovať výsledky celého výkonu.
Každý robotník musel šetriť časom, energiou a materiálom, akoby bol sám majstrom.
Tým sa zvýšila produktivita práce a znížili sa náklady.
Podnik bol rozdelený na stovky oddelení, pričom každé malo vlastné finančné prostriedky, viedlo si účtovníctvo a fungovalo ako samostatná jednotka.
Baťa zaviedol aj účasť zamestnancov na zisku, čo zvyšovalo ich motiváciu.
Pracovná morálka v jeho závodoch zohrávala kľúčovú úlohu – vyžadovala sa disciplína, dobré vzťahy medzi kolegami a od toho závisel aj kariérny postup.
Toyotizmus
Toyotizmus predstavuje moderný prístup k organizácii výroby, ktorý spája intelektuálnu prácu s manuálnou.
Zaviedol pojem „úzka“ štruktúra organizácie, čo znamená minimalizáciu administratívy a orientáciu na tzv. lean production
(štíhlu výrobu). Cieľom je dosiahnuť vyššiu efektívnosť, flexibilitu a kvalitu prostredníctvom eliminácie zbytočných činností a neustáleho zlepšovania procesov.
Byrokratický manažment
Byrokratický manažment predstavuje druhý vývojový smer v rámci klasického manažmentu.
Zdôrazňoval význam racionálneho plánovania a nespoliehal sa na ľubovôľu manažéra alebo vlastníka firmy.
Hlavným predstaviteľom bol nemecký sociológ Max Weber.
Max Weber (1864 – 1920)
Weber vymedzil tri typy organizácií:
- tradičná – vytvorená postupným opakovaním a dedením,
- vodcovská – založená na sile osobnosti,
- byrokratická – vytvorená špecifickým rozdelením moci.
Najpodrobnejšie sa zaoberal byrokratickou organizáciou.
Táto forma je systémom fungujúcim na základe pevných noriem, pravidiel a povinností.
Podľa Webera jedine byrokratická organizácia zaručuje efektívnu organizačnú štruktúru a predstavuje najvýkonnejší nástroj riadenia.
V takejto štruktúre sú presne určené povinnosti a oprávnenia spojené s konkrétnou funkciou.
Veľké organizácie podľa neho pracujú racionálnejšie, ak sú úlohy špecializované, pravidlá jasne stanovené a jednotne uplatňované, aby každý pracovník vedel, čo sa od neho očakáva.
Šesť princípov byrokratickej organizácie podľa Webera
- deľba práce založená na špecializácii s presným vymedzením povinností každého článku organizácie,
- presne definovaná hierarchia práv a povinností, pričom pracovník zodpovedá nielen za svoje výsledky, ale aj za výsledky svojich podriadených,
- činnosť organizácie je založená na sústave pravidiel, ktoré musia byť dôsledne dodržiavané,
- vedúci riadi podriadených na základe objektívnych pravidiel, neosobne a rovnako voči všetkým osobám; zhovievavosť a osobný prístup sa nepripúšťajú,
- dodržiavanie súladu medzi kvalifikáciou pracovníkov a požiadavkami na zastávané pozície; postup v práci má byť založený na úspešnosti alebo odpracovaných rokoch; požaduje sa lojalita k organizácii,
- vytváranie podmienok poriadku a stability fungovania organizácie.
Administratívny manažment
Administratívny manažment je tretím smerom klasického manažmentu.
Bol založený na myšlienke, že manažéri majú organizáciu riadiť zvnútra a zabezpečovať jej efektívne fungovanie prostredníctvom plánovania, organizovania a kontroly.
K jeho hlavným predstaviteľom patrili Henri Fayol a Chester Barnard.
Henri Fayol (1841 – 1925)
Henri Fayol sa zameral na skúmanie podniku a jeho nevýrobných častí. Odporúčal deľbu práce nielen horizontálnu (podľa druhov činností),
ale aj vertikálnu (podľa stupňov riadenia). Riadenie organizácie chápal ako celkové zladenie šiestich základných druhov činností na rovnakej horizontálnej úrovni:
- technická činnosť (výroba),
- obchodná činnosť (kúpa, predaj, výmena tovarov),
- finančná činnosť (získanie a využitie kapitálu),
- ochranná činnosť (poistenie vlastníctva a ochrana osôb),
- účtovná činnosť (účtovníctvo, štatistika),
- riadiaca činnosť (plánovanie, organizovanie, prikazovanie, koordinovanie, kontrola).
Na rozdiel od Taylora, ktorý sa sústredil na prácu robotníkov, Fayol svoju pozornosť venoval činnosti riadiacich pracovníkov.
Jeho význam spočíva v rozpracovaní piatich funkcií manažmentu a 14 princípov úspešnej riadiacej činnosti.
Fayolove funkcie manažmentu
- plánovanie – stanovenie budúcich cieľov a ciest ich dosiahnutia,
- organizovanie – zabezpečenie ľudských a hmotných zdrojov,
- prikazovanie – prideľovanie úloh podriadeným,
- koordinovanie – zlaďovanie činností pracovníkov,
- kontrola – overovanie zhody medzi plánom a skutočnosťou, prijímanie nápravných opatrení.
Za hlavnú funkciu považoval plánovanie. Nástrojom plánovania je program činností založený na:
- zdrojoch podniku (suroviny, kapitál, pracovníci, odbytové možnosti),
- povahe a význame činností, ktoré podnik vykonáva,
- budúcich možnostiach, ktoré závisia od technických, obchodných a finančných podmienok (nestále a ťažko presne určiteľné).
Fayolových 14 princípov riadenia
- zabezpečiť deľbu práce,
- vyvážiť právomoc a zodpovednosť vedúcich pracovníkov,
- zaistiť dodržiavanie disciplíny,
- uplatňovať princíp jedného vedúceho – každý zamestnanec prijíma rozkazy len od jedného nadriadeného,
- zabezpečiť jednotnosť riadenia – každý cieľ má mať jeden plán,
- podriadiť individuálne záujmy spoločným záujmom organizácie,
- spravodlivo odmeňovať,
- dodržiavať princípy centralizácie a jednotného vedenia,
- zabezpečiť jasnú hierarchickú líniu nadriadených a podriadených,
- udržiavať poriadok,
- dbať na korektné správanie vedúcich k podriadeným,
- zabezpečiť stabilitu zamestnancov vo funkciách,
- podporovať iniciatívu zamestnancov pri zdokonaľovaní práce,
- posilňovať tímovú prácu a spoluprácu v skupinách.
Veľkú úlohu pripisoval vzdelávaniu pracovníkov. Podľa neho túto úlohu plnia štyri inštitúcie: škola, dielňa, rodina a štát.
Chester Barnard (1887 – 1961)
Chester Barnard vnímal organizáciu ako zjednotený systém, ktorý vedome zlučuje aktivity jednotlivcov.
Podľa neho podnik potrebuje pre fungovanie tri základné zložky: komunikáciu, schopnosť slúžiť a základné ciele.
Jeho hlavným prínosom je teória autority.
Podľa Barnarda autorita nezávisí od človeka, ktorý príkazy vydáva, ale od tých, ktorí ich prijímajú a sú ochotní ich vykonávať.
Pracovníci sú ochotní príkazy prijať, ak im rozumejú, vidia v nich zmysel, cítia súlad s vlastnými potrebami a sú schopní ich fyzicky i psychicky splniť.
Barnard sa zaoberal týmito oblasťami:
- typy organizácií a spôsoby ich vnútornej koordinácie,
- motivácia – rozlišoval štyri druhy stimulov: materiálne, nehmotné, zlepšujúce pracovné podmienky a duševné,
- účinnosť formálnej a neformálnej organizácie riadenia,
- autorita v organizácii a spôsob jej komunikácie.
Zhrnutie troch prúdov klasického manažmentu
| Smer | Zameranie | Hlavní predstavitelia | Kľúčové princípy a nástroje | Silné stránky | Limity / kritika | Typické uplatnenie / príklady |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Vedecký manažment | Efektivita práce, normovanie, racionálne metódy na úrovni pracoviska | F. W. Taylor, H. L. Gantt, H. Emerson, F. B. & L. Gilbrethovci, H. Ford, T. Baťa |
|
|
|
|
| Byrokratický manažment | Formálna štruktúra, pravidlá, hierarchia a stabilita veľkých organizácií | Max Weber |
|
|
|
|
| Administratívny manažment | Riadenie organizácie zvnútra, funkcie a princípy manažmentu | Henri Fayol, Chester Barnard |
|
|
|
|
