Aké úrazy v dôsledku horúčav na vás v práci číhajú a treba sa im vyhnúť?

Letné mesiace so sebou prinášajú nielen vyššiu spotrebu klimatizácie, ale aj vyššiu pravdepodobnosť úrazov z tepla. Teploty nad 30 °C predstavujú pre organizmus človeka záťaž, ktorá môže v kombinácii s fyzickou námahou, nedostatočnou hydratáciou a nevhodnými pracovnými podmienkami viesť k závažným zdravotným komplikáciám.

V prostredí pracoviska, kde nie vždy panujú ideálne klimatické podmienky, sa úrazy z prehriatia nevyskytujú zriedka – a zamestnávatelia sú povinní im predchádzať. O aké stavy najčastejšie ide?

Úpaly a kolapsy z tepla

Pri dlhodobom pobyte v prostredí s vysokou teplotou bez možnosti ochladenia a rehydratácie môže dôjsť k tzv. tepelnému stresu, ktorý môže vyústiť do úpalu (hypertermie). Medzi najčastejšie príznaky patrí závrat, nevoľnosť, dezorientácia, horúčka nad 39 °C, zmätenosť až strata vedomia.

Úpal nie je len bežný letný diskomfort – ide o akútny zdravotný stav, ktorý si môže vyžadovať okamžitý zásah záchrannej zdravotnej služby. Priemyselné prevádzky s vysokou produkciou tepla, ako hutníctvo, stavebníctvo či sklady bez klimatizácie, predstavujú rizikové prostredie. Odborná pracovná zdravotná služba má v tomto kontexte povinnosť vyhodnocovať riziká a navrhovať opatrenia – od pitného režimu po prestávky na ochladenie.

Popáleniny a kontaktné úrazy

Pri práci s kovovými konštrukciami, ktoré sa v exteriéri vyhrejú na viac ako 60 °C, hrozia kontaktné popáleniny, často na rukách, predlaktiach či tvári. Podobne aj asfaltovanie alebo manipulácia s horúcimi materiálmi pri kladení strešných krytín môže spôsobiť popáleniny druhého stupňa.

Zásadná je kompletná ochrana pred požiarmi, no nie len v kontexte horenia samotného – ide aj o ochranu pred nadmerným teplom, nebezpečenstvom samovznietenia materiálov či prehrievaním technológií. Pracovníci musia mať osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP), ktoré chránia nielen pred mechanickým poranením, ale aj pred teplotnými extrémami.

Svalové kŕče, únavový kolaps a nehody z nepozornosti

Pri nadmernom potení stráca telo elektrolyty, predovšetkým sodík, čo môže vyvolať svalové kŕče – najmä v nohách, rukách a bruchu. Pracovníci sú v dôsledku tepla unavení, znižuje sa koncentrácia a zvyšuje riziko nehôd z nepozornosti – napríklad pri obsluhe strojov či práci vo výške.

Produktivita pracovníkov klesá pri teplotách nad 32 °C až o 25 %, pričom riziko úrazov sa zvyšuje geometrickým radom. V istom bode už nejde len o efektivitu, ale o bezpečnosť práce ako takú.

Pracovné právo v čase horúčav: Na čo máte nárok?

Podľa Zákonníka práce SR a nariadení vlády č. 99/2016 Z.z., ktoré upravujú minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky na pracovisko, majú zamestnanci pri práci na pracoviskách s vysokou teplotou nárok na:

Pitný režim: pri práci vo vnútornom prostredí, kde operatívna teplota presahuje 28 °C, alebo pri vonkajších prácach pri teplote nad 30 °C,
Zabezpečenie prestávok na regeneráciu a ochladenie,
Úpravu pracovného času – napr. posun do skorších ranných hodín,
Osobné ochranné pracovné prostriedky, ktoré chránia pred účinkami tepla,
Odborné posúdenie pracoviska, ktoré zabezpečuje pracovná zdravotná služba.

Pri nedodržaní týchto povinností má zamestnanec právo odmietnuť vykonávanie práce, ak ohrozuje jeho zdravie, pretože aj keď máte silné pohony, ani ten najvýkonnejší stroj nezvládne pracovať bez chladiaceho systému. Rovnako môžete v takýchto situáciách podať podnet na inšpektorát práce. Úrazy spôsobené prehriatím tela môžu byť uznané ako pracovné úrazy s nárokom na odškodné, rehabilitáciu a PN.