Národná rada Slovenskej republiky: Postavenie a kompetencie NR SR
Národná rada Slovenskej republiky: Postavenie a kompetencie NR SR
Národná rada Slovenskej republiky (NR SR)
Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Má 150 poslancov, ktorí sú volení na štvorročné volebné obdobie. NR SR predstavuje základný pilier parlamentnej demokracie v Slovenskej republike a rozhoduje o všetkých zásadných otázkach fungovania štátu.
Definícia: Národná rada Slovenskej republiky je jednokomorový parlament, ktorý vykonáva zákonodarnú moc, kontroluje činnosť vlády a ďalších orgánov verejnej moci a reprezentuje občanov Slovenskej republiky.
Poslanci NR SR
Poslanci sú volení zástupcovia občanov. Sú volení vo všeobecných, rovných a priamych voľbách prostredníctvom tajného hlasovania. Za poslanca NR SR môže byť zvolený občan Slovenskej republiky, ktorý:
- má volebné právo,
- dosiahol vek 21 rokov,
- má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Poslanec sa prvýkrát pri účasti na schôdzi NR SR ujíma mandátu zložením poslaneckého sľubu. Poslanec sa môže funkcie vzdať, pričom platnosť vzdania sa mandátu overuje NR SR. Poslanec je zodpovedný iba Národnej rade a jeho mandát zaniká napríklad v prípade, že bol právoplatne odsúdený za obzvlášť závažný trestný čin.
Funkcia poslanca
Funkcia poslanca je nezlučiteľná s funkciou sudcu, prezidenta SR, prokurátora alebo príslušníka Policajného zboru. Ak je poslanec vymenovaný za člena vlády SR, jeho mandát nezaniká, ale počas výkonu tejto funkcie sa neuplatňuje.
Schôdze NR SR
NR SR zasadá nepretržite počas volebného obdobia:
- Ustanovujúcu schôdzu zvoláva prezident SR do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb.
- Ďalšie schôdze zvoláva predseda NR SR.
- Schôdze sú spravidla verejné, čím sa zabezpečuje transparentnosť legislatívneho procesu.
- NR SR je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov (minimálne 76 poslancov).
- Na prijatie zákona je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, pokiaľ ústava nestanovuje inak.
- Na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona, voľbu a odvolanie prezidenta či rozhodnutie o vypovedaní vojny je potrebný súhlas minimálne 3/5 všetkých poslancov (90 hlasov).
Pôsobnosť NR SR
NR SR má rozsiahle právomoci v rámci ústavného a politického systému SR:
- uznáša sa na ústave, ústavných zákonoch a ostatných zákonoch a kontroluje ich dodržiavanie,
- volí a odvoláva prezidenta SR (ak sa voľba vykonáva v parlamente),
- rokovaním môže navrhnúť vyhlásenie referenda,
- zákonom zriaďuje ministerstvá a ďalšie orgány štátnej správy,
- rokovaním schvaľuje programové vyhlásenie vlády, rozhoduje o dôvere vláde a jej členom,
- schvaľuje štátny rozpočet, kontroluje jeho plnenie a schvaľuje štátny záverečný účet,
- rokovaním sa zaoberá základnými otázkami vnútornej, zahraničnej a hospodárskej politiky,
- volí sudcov, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR.
Návrhy zákonov môžu podať poslanci, výbory NR SR alebo vláda SR. Zákon po schválení podpisuje predseda NR SR, predseda vlády a prezident SR. Zákon nadobúda platnosť vyhlásením v Zbierke zákonov SR.
Predseda NR SR
Predsedu NR SR volí a odvoláva parlament v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Je zodpovedný len NR SR a plní tieto hlavné úlohy:
- zvoláva a riadi schôdze NR SR,
- podpisuje ústavné a ostatné zákony,
- prijíma sľuby poslancov SR,
- prijíma sľub prezidenta SR,
- prijíma sľuby sudcov a predsedov súdov,
- reprezentuje NR SR navonok a zabezpečuje plynulý chod jej činnosti.
Aktuálne údaje (2025)
Posledné parlamentné voľby na Slovensku sa uskutočnili 30. septembra 2023. Výsledkom volieb bolo víťazstvo strany SMER-SD, ktorá zostavila vládu na čele s predsedom Robertom Ficom. Súčasným predsedom NR SR je Peter Pellegrini (od októbra 2023). Funkčné obdobie súčasnej Národnej rady trvá do roku 2027.
