Poruchy spánku a ich riešenie

Prečo sú poruchy spánku civilizačným problémom

Spánok je aktívny, regulovaný biologický proces, ktorý zásadne ovplyvňuje metabolizmus, imunitu, kognitívne funkcie a emočnú reguláciu. Poruchy spánku zvyšujú riziko kardiometabolických ochorení, depresie, úrazov a pracovných chýb. Hoci ide o heterogénnu skupinu diagnóz, spoločným menovateľom býva zhoršená kvalita života a výkonu počas dňa. Tento článok ponúka prehľad hlavných porúch, ich diagnostiky a overených terapeutických stratégií s dôrazom na praktické odporúčania.

Fyziológia spánku v skratke: architektúra a regulácia

Spánok sa strieda v cykloch NREM (N1–N3) a REM s periodicitou približne 90–110 minút. Hlboký N3 je kľúčový pre homeostatickú obnovu a konsolidáciu deklaratívnej pamäte, kým REM súvisí s emočným spracovaním a procedurálnou pamäťou. Regulácia spánku je daná interakciou dvoch procesov: homeostatického tlaku (proces S) a cirkadiánneho rytmu (proces C), ktorý synchronizuje suprachiazmatické jadro prostredníctvom svetla, najmä krátkovlnového.

Klasifikácia porúch spánku

Nespavosť (insomnia) – ťažkosti so zaspávaním, udržaním spánku, predčasné prebúdzanie alebo neobnovujúci spánok s dennými dôsledkami.
Poruchy dýchania v spánku – obštrukčná spánková apnoe (OSA), centrálna apnoe, hypoventilačné syndrómy.
Hypersomnie – narkolepsia typ 1/2, idiopatická hypersomnia, recidivujúce hypersomnie.
Poruchy pohybu viazané na spánok – syndróm nepokojných nôh (RLS), periodické pohyby končatín (PLMS/PLMD), bruxizmus.
Parasomnie – NREM parasomnie (námesačnosť, pavor nocturnus), REM poruchy správania v spánku (RBD), nočné môry.
Cirkadiánne poruchy rytmu spánok–bdenie – oneskorená/urýchlená fáza, nepravidelný rytmus, non-24, porucha spojená s prácou na smeny.

Diagnostický postup: od skríningu po objektívne merania

Anamnéza a denné príznaky: latencia spánku, počet prebudení, chrápanie/apnoické pauzy, denné mikrospánky, kognitívna hmla, ranné cefalgie.
Štandardizované dotazníky: PSQI (kvalita spánku), ISI (závažnosť insomnie), ESS (ospalosť), STOP-BANG/BERLIN (riziko OSA), RLS diagnostická škála.
Spánkový denník a aktigrafia: 1–2 týždne na zachytenie rytmu a variabilít; aktigrafia pomáha pri cirkadiánnych poruchách.
Polysomnografia (PSG): zlatý štandard pri OSA, parasomniách a komplexných prípadoch; domáce testy (HSAT) sú vhodné najmä na potvrdenie OSA u typických pacientov.
Laboratórium a doplňujúce vyšetrenia: feritín (cieľ často > 75–100 µg/l pri RLS), TSH, glykémia, zhodnotenie liekov (stimulanciá, sedatíva, alkohol, kofeín).

Insomnia: kognitívno-behaviorálna terapia ako liečba prvej voľby

CBT-I je najviac overený nefarmakologický prístup s trvalým efektom. Tvorí ju:

Stimulačná kontrola: posteľ len na spánok a sex; ak nezaspím do ~20 minút, vstanem a vrátim sa pri ospalosti.
Restrikcia spánku (kompresia): dočasné skrátenie času v posteli na priemerný čas spánku, postupné rozširovanie podľa spánkovej efektivity (>85–90 %).
Kognitívne techniky: práca s katastrofickými presvedčeniami o spánku, denné plánovanie ruminácií („worry time“).
Relaxácia a dychové techniky: progresívna relaxácia, dýchanie 4-7-8, mindfulness.
Spánková hygiena: stabilné časy vstávania, ranné svetlo, obmedzenie modrého svetla večer, kofeín po 14:00 minimalizovať, žiadny alkohol na „uspatie“.

Farmakoterapia je druhá voľba alebo na krátke premostenie: nízke dávky sedatív, niektoré antidepresíva s sedatívnym profilom, melatonín s načasovaním podľa cirkadiánneho cieľa. Dlhodobé užívanie hypnotík je rizikové pre toleranciu, závislosť a kognitívne dôsledky; vždy pravidelne prehodnocovať.

Obštrukčná spánková apnoe (OSA): od životného štýlu po pozitívny tlak

Úprava hmotnosti a pohybu: aj 5–10 % redukcia hmotnosti zlepšuje AHI; posilnenie orofaryngeálnych svalov (orofaryngeálna myofunkčná terapia) môže pomôcť.
Poloha: vyhýbanie sa spánku na chrbte pri pozične závislej OSA (tréning polohy).
CPAP/APAP: terapia prvej voľby pri stredne ťažkej a ťažkej OSA; dôležitá je edukácia, kvalitná maska a riešenie nežiaducich účinkov (suchosť, netesnosti).
Orálne aparáty: mandibulárne protruzné dláhy pri miernej až strednej OSA alebo intolerancii CPAP.
Chirurgia a špeciálne prístupy: u vybraných pacientov (napr. UHPT, stimulácia n. hypoglossus); rozhodnutie patrí do rúk špecialistu.

Narkolepsia a ďalšie hypersomnie: cielene proti nadmernej dennej ospalosti

Jadrom je nadmerná denná ospalosť, u narkolepsie často s kataplexiou, hypnagogickými halucináciami a spánkovou paralýzou. Diagnóza vyžaduje PSG a následne MSLT, u T1 býva nízky CSF hypocretín.

Nefarmakologicky: plánované krátke denné zdriemnutia, stabilný režim, manažment bezpečnosti (šoférovanie, práca so strojmi).
Farmakologicky: modafinil/armodafinil alebo iné bdelost podporujúce lieky; pri kataplexii lieky pôsobiace na REM mechanizmy. Voľbu a monitorovanie vedie spánkový špecialista.

Syndróm nepokojných nôh (RLS) a PLMD: železo, návyky a individualizovaná liečba

RLS sa vyznačuje nepríjemnými pocitmi v končatinách s nutkaním hýbať, zhoršením v pokoji a večer. PLMD sú stereotypné pohyby nôh počas spánku, ktoré fragmentujú spánok.

Vyšetrenie a korekcia železa: ak je feritín nízky/nedostatočný, doplniť železo (cieľ často > 75–100 µg/l) pri súčasnom riešení príčin deficitu.
Hygiena a vyhýbanie sa spúšťačom: kofeín, nikotín, niektoré antihistaminiká; ľahké cvičenie, teplé kúpele.
Farmakologické možnosti: alfa-2-delta ligandy alebo dopamínergická liečba pri ťažších formách; pozor na augmentáciu a denné ospalosti.

Parasomnie: bezpečnosť na prvom mieste

NREM parasomnie (somnambulizmus, pavor nocturnus) sa objavujú z hlbokého spánku, často súvisia s depriváciou spánku, alkoholom alebo liekmi. REM porucha správania v spánku (RBD) sa prejavuje „prehrávaním snov“ s rizikom úrazu; môže byť preklinickým markerom synukleinopatií.

Opatrenia: zabezpečiť prostredie (zamknúť okná, odstrániť ostré predmety), pravidelný spánok, vyhnúť sa alkoholu a spúšťačom.
Farmakoterapia: u RBD zvažuje špecialista lieky s nočným efektom; pri NREM formách sa zameriavame najmä na spánkovú depriváciu a komorbidity.

Cirkadiánne poruchy: práca s časom, svetlom a melatonínom

Oneskorená spánková fáza (DSPS): ranné jasné svetlo, večerné utlmenie svetla, nízke dávky melatonínu 4–6 hodín pred cieľovým zaspávaním, postupná chronoterapia.
Urýchlená fáza (ASPS): večerné jasné svetlo a posun aktivít, opatrné narábanie s ranným svetlom.
Non-24 a nepravidelný rytmus: dôsledný zeitgeber plán (svetlo, jedlo, pohyb), individuálne dávkovaný melatonín; časté pri nevidiacich.
Porucha spojená s prácou na smeny: strategické zdriemnutia, blokovanie svetla po nočnej, dopametricky načasovaný kofeín (nie v posledných 6 hodinách pred plánovaným spánkom), prípadne krátkodobé budivá na kritické úseky.

Komorbidity a liekové interakcie

Úzkosť, depresia, chronická bolesť, reflux, astma či urologické symptómy často udržiavajú nespavosť. Beta-blokátory môžu zhoršovať spánok a RLS, sedatíva môžu zhoršiť OSA. Manažment poruchy spánku vyžaduje paralelné riešenie komorbidít a pravidelnú revíziu farmakoterapie.

Digitálne nástroje a nositeľné technológie

Aplikácie s digitálnou CBT-I zvyšujú dostupnosť terapie; nositeľné zariadenia sú užitočné na sledovanie trendov, no presnosť štádií spánku je obmedzená. Vždy interpretujte dáta v kontexte subjektívnej skúsenosti a denníka.

Praktický 6-týždňový plán na nespavosť

Týždeň 1: spánkový denník, pevný čas vstávania, ranné svetlo, obmedzenie kofeínu a alkoholu.
Týždeň 2: zavedenie stimulačnej kontroly; posteľ len pre spánok.
Týždeň 3: restrikcia/kompresia spánku podľa priemeru z denníka.
Týždeň 4: kognitívne techniky (práca s obavami, preformulovanie presvedčení).
Týždeň 5: relaxačný tréning a mindfulness, ľahká pravidelná fyzická aktivita do podvečera.
Týždeň 6: postupné rozširovanie času v posteli pri efektivite > 85 %, plán prevencie relapsu.

Časté chyby a mýty

„Dospím cez víkend“: veľké výkyvy času vstávania narúšajú cirkadiánny rytmus.
„Pohárik na noc pomáha“: alkohol fragmentuje spánok, zhoršuje OSA a REM.
„Viac hodín v posteli = viac odpočinku“: nadmerný čas v posteli znižuje efektivitu a udržiava nespavosť.

Špecifiká populácií: deti, seniori, gravidita

Deti: dôležité sú behaviorálne rutiny, konzistentný režim a rodičovská edukácia. Seniori: častejšie cirkadiánne posuny, polyfarmácia; preferovať nefarmakologické intervencie. Gravidita: zvýšené riziko RLS a OSA; dôraz na bezpečnostné opatrenia a šetrné postupy.

Kedy vyhľadať špecialistu

Chrápanie s pauzami dýchania, ranné bolesti hlavy, výrazná denná ospalosť.
Traumatické parasomnie, podozrenie na RBD alebo námesačnosť s rizikom úrazu.
Neúspech opatrení po 4–6 týždňoch alebo komplexné komorbidity.
Pracovné obmedzenia a bezpečnostné riziká (profesionálni vodiči, operátori strojov).

Zhrnutie a odporúčania

Poruchy spánku majú multifaktoriálnu povahu a vyžadujú systémový prístup: presnú diferenciálnu diagnostiku, cielené nefarmakologické intervencie a uváženú farmakoterapiu. Najväčší dlhodobý prínos pri nespavosti prináša CBT-I, pri OSA adherentná CPAP terapia a pri cirkadiánnych poruchách precízne načasovaná práca so svetlom a melatonínom. Dôsledná edukácia, pravidelný spánkový režim a riešenie komorbidít sú kľúčom k trvalému zlepšeniu kvality života.