Vývoj zahraničného obchodu a jeho problémy

História zahraničného obchodu Slovenskej republiky a Československa

1948 – v Československu bol zoštátnený celý zahraničný obchod

Zoštátnením zahraničného obchodu sa vytvoril monopol v oblasti zahraničného obchodu. Štátom určené subjekty mohli uskutočňovať vývoznú a dovoznú činnosť.

1953 – boli zriadené podniky zahraničného obchodu (PZO). Boli to samostatné právnické osoby, štát neručil za ich ekonomickú podnikateľskú činnosť a ony neručili za záväzky štátu.

Vytvorením monopolu zahraničného obchodu došlo k oddeleniu výroby a vnútorného obchodu od zahraničného trhu. Výrobné podniky úplne stratili kontakty so svetovými trhmi, čo malo negatívne dôsledky.

polovica 60. rokov – dochádza k ďalšej reorganizácii PZO. Niektoré podniky sa pretransformovali na a.s. so spoluúčasťou výrobných podnikov. Výhodou bolo, že sa výrobné podniky zúčastňovali na obchodných rokovaniach so zahraničnými partnermi, cestovali na medzinárodné výstavy a pod. Táto nová organizačná štruktúra umožnila lepšie prepojenie domácej výroby so zahraničnými odberateľmi.

koniec 60. rokov – monopol v oblasti zahraničného obchodu bol narušený, pretože povolenie podnikať v zahraničí získavajú výrobné i obchodné podniky

1989 – dochádza k liberalizácii zahraničnoobchodnej činnosti. Skoro 150 organizácií získalo súhlas vykonávať trvalé zahraničnoobchodnú činnosť a 84 organizácií dostalo dočasné povolenie vykonávať túto činnosť na dobu určitú.

1990 – boli stanovené isté podmienky na získanie povolenia v oblasti podnikania so zahraničím:
- právnické osoby – zloženie kaucie vo výške 100 000 Kčs
- fyzické osoby 20 000 Kčs

1991 – situácia sa naďalej zjednodušuje, pre subjekty sa stačilo zapísať do podnikového registra, a tým mohli podnikať v zahraničnoobchodnej oblasti

1993 – 1998
- vývoz tovaru má stúpajúcu tendenciu
- dochádza k nárastu schodku obchodnej bilancie (rok 1998 82,7 mld.), čo zaťažuje platobnú bilanciu a pôsobí na kurz slovenskej koruny

Schodok obchodnej bilancie je spôsobený viacerými vnútornými a vonkajšími faktormi.

Vnútorné faktory:
1.nárast domácej spotreby o 17 až 20% (vyrobené produkty sa spotrebovali doma) ? zníženie
vývozu ? bankrot a nejasnosti výroby niekoľkých rozhodujúcich strojárenských firiem
2.nízka exportná výkonnosť ešte fungujúcich strojárenských firiem

Vonkajšie faktory:
situácia na trhoch vyspelých štátov ? produkty sa predávali ťažšie
1.objavujú sa príznaky svetovej krízy v hutníckych komoditách
2.objavujú sa noví exportéri z bývalého ZSSR a iných krajín na svetových trhoch s hutníckym
tovarom

1997 – koncom roka sa začali prejavovať opatrenia vlády na podporu exportu (aplikácia dovoznej prirážky, sprísnenie a uplatnenie certifikátu, stanovenia dovozných kvót na niektoré potravinárske a poľnohospodárske výrobky). Tieto opatrenia pôsobili na útlm dovozu, pozitívne ovplyvnili obchodnú bilanciu a vytvorili priestor na predaj domácej produkcie. Obmedzovanie dovozu je signálom nedostatočnej exportnej výkonnosti, ukazuje zaostalosť výroby, nesprávnu štruktúru výrobných podnikov i celého národného hospodárstva SR. Rovnako obmedzovanie dovozu modernej vyspelej technológie v rámci technicko-inovačného rozvoja brzdí podmienky na rast produktivity práce a konkurencieschopnosť v budúcnosti.