Štát – definícia

Štát = (v medzinár. práve) – združenie osôb žijúcich na vymedzenej časti zemského povrchu, právne organizovaných, personifikovaných a združených tak, aby sa im mohlo vládnuť.
– organizácia, ktorá disponuje monopolom štátn. moci nad daným územím z hľadiska hospodár. – politického:
- ako hosp. ekon. subjekt, ktorý v NH plní osobitné špecifické funkcie
- ako hosp. subjekt reprezentovaný pre tento účel vytvorený orgánmi je hlavným nositeľom politiky a teda aj hosp. politiky (orgány – vláda, ministerstvá…), pripravovateľom štát. hosp. politiky, tvorcom koncepcie ekon. stratégie je ministerstvo hospodárstva a špecialisti + MF + NBS, schvaľuje ju vláda, parlament má nepriamu úlohu – nezodpovedá
- ovládajúca, riadiaca zložka spoločnosti
- inštitúcie a inštancie, ktoré sú kompetentné rozhodovať na najvyššej úrovni a disponujú monopolom legálnej moci, za účelom zákonne presadiť svoje rozhodnutia.

Túto politiku štátu majú možnosť ovplyvniť aj zamestnanecké zväzy, korporácie, odbory …
Nositelia (subjekty) NH určujú základné celospoločenské hodnoty a hosp. ciele a volia nástroje na ich dosiahnutie. Štát rieši aj problémy v období trh. mechaniz., kt. vyplývajú najmä zo zlyhania trhu, preto v praxi napr. dochádza k zlyhaniu štátu, môže sa to prejaviť
– narušenie trhu
– nehospodárnosť
- oneskorené reakcie štátu
- nadmerný nárast štát. sektoru a byrokracie
- rozšírenie tieň. ekonomiky (vyhnutie sa štát. reguláciám)