Nové koncepcie systémov manažmentu rizika

Prístupy k znižovaniu negatívnych dopadov rizika – aktivity na zníženie rizika možno rozčleniť na:
1. aktivity orientované na oslabenie, resp. elimináciu príčin vzniku rizika – patria sem tie druhy činností, ktoré by znížili pravdepodobnosť výskytu rizikových situácií s nepriaznivými dosahmi na efekty projektov a veľkosť týchto dosahov. Tieto aktivity sa označujú ako ofenzívne. Patrí sem napr. transfer rizika, využitie sily a tzv. vertikálna integrácia..
2. aktivity zamerané na znižovanie negatívnych dopadov rizika – tie činnosti, ktoré sa sústreďujú predovšetkým na znižovanie nepriaznivých dosahov výskytu určitých situácií. Nejde tu o ovplyvňovanie vlastných príčin vzniku rizika, ale o to, aby účinky vzniku rizika boli znížené na istú ekonomicky prijateľnú mieru. Tieto aktivity sa nazývajú defenzívne prístupy. Patria sem napr. diverzifikácia, etapové rozhodovanie (postupné, sekvenčné) a poistenie.

Diverzifikácia – snaha rozložiť riziko na čo najväčšiu základňu. Príkladom môže byť rozšírenie výrobného programu – znižuje trhové riziká, ale na druhej strane neumožňuje plne využiť efekty z podnikovej špecializácie. Iným druhom je diverzifikácia geografická – znižuje politické, kurzové riziko atď. Ďalším druhom diverzifikácie je súčasná realizácia viacerých projektov.

Etapové rozhodovanie – celý projekt sa rozdelí do etáp, pričom realizácia každej ďalšej etapy závisí od výsledkov etapy predchádzajúcej. Príkladom sú pravdepodobnostné stromy. Prednosťou tejto metódy je znižovanie finančného rizika projektu, ale aj zníženie nárokov na finančné prostriedky v prvej etape realizácie, pretože tieto prostriedky sa rozkladajú do viacerých etáp. Nebezpečenstvo vzniká pri vložení vysokej čiastky prostriedkov do prvej etapy a potom sa často prejavuje tendencia pokračovať.

Flexibilnosť – zníženie rizika flexibilnosťou projektov, rýchlou reakciou na zmeny okolia (výrobne zariadenie univerzálneho charakteru, nie špecializované)

Delenie rizika – medzi dvoch alebo viacerých účastníkov projektu (získaním nenávratných dotácií, zakladaním spoločných podnikov).

Transfer rizika – na iné subjekty (dodávateľov, odberateľov a pod.). Najvýznamnejšie formy transferu:
- uzatváranie dlhodobých zmlúv za vopred dohodnutých podmienok.
- uzatváranie kontraktov na predaj výrobkov za vopred stanovených podmienok.
- Prenájom výrobného zariadenia alebo iných prostriedkov. Znižujú sa finančné riziká spojené s vlastníctvom daného zariadenia.
- Oddialenie termínu uzatvorenia kontraktu na určité projekty, spravidla technickej povahy.
- termínové obchody, hedging.

Poistenie – za určitý poplatok. Tradičné formy poistenia:
- poistenie pre prípad požiaru a ďalších živelných škôd
- poistenie pre prípad prerušenia prevádzky v dôsledku živelnej udalosti
- poistenie zodpovednosti podnikateľa za škody spôsobené prevádzkou podniku tretím osobám
- poistenie pre prípad škôd spôsobených krádežou, vlúpaním a lúpežným prepadnutím.

Vyhýbanie sa riziku – v prípade neprijateľného rizika.

Využívanie sily – využitie dominantného postavenia alebo konkurenčných predností. Napr. nátlakové skupiny.

Oslabenie informačného deficitu – trhové analýzy, prieskumy trhu, získavanie informácií o konkurencii…

Vytváranie rezerv – na elimináciu resp. zníženie určitých rizík. Napr. udržiavanie výrobných zásob na úrovni zodpovedajúcej súčasnej situácii na trhu surovín.