VPLYV UPLATŇOVANÝCH PRINCÍPOV OCEŇOVANIA NA JEDNOTLIVÉ UKAZOVATELE HOSPODÁRSKEJ ČINNOSTI PODNIKU

Uplatnený princíp oceňovania má predovšetkým vplyv na hodnotové vyjadrenie stavu prostriedkov podniku, na vykázanú výšku nákladov v určitom období a výšku hospodárskeho výsledku.

V prípade oceňovania v skutočných nákladoch je výška hospodárskeho výsledku ovplyvňovaná, úsporami nákladov, spojovaná až s okamžikom realizácie výrobku, zatiaľ čo v princípe oceňovania v dopredu stanovených nákladoch je s okamžikom realizácie výrobku spojený len dopredu zakalkulovaný zisk, zatiaľ čo jeho zvýšenie v dôsledku úspor nákladov ovplyvňuje hospodársky výsledok bezprostredne v období vzniku úspor.

V tejto súvislosti vzniká otázka, či uplatňovaný spôsob oceňovania má vplyv na skutočnú výšku hospodárskeho výsledku ako prírastok reálnych prostriedkov. Ten sa môže prejaviť len v aktívach súvahy a predstavuje prírastok prostriedkov, ktorý vznikol v priebehu hospodárskej činnosti podniku.

Pri oceňovaní v skutočných nákladoch sa úspora ponecháva v kolobehu aj keď jej nie je treba na výrobu nadväzujúceho výrobku. Pri oceňovaní v dopredu stanovených nákladoch sa z kolobehu vyčleňuje. Je zrejmé, že princíp oceňovania v dopredu stanovených nákladoch presnejšie odráža vzťah medzi hospodárskym výsledkom ako reálnym prírastkom aktív a jeho vykázaním ako zdrojom.

Vzťah medzi hospodárskym výsledkom ako reálnym prírastkom aktív a jeho vykázaním ako zdrojom má potom vplyv na rozsah reprodukovaných prostriedkov, ktorými môže podnik prechodne disponovať. je to pre to, že procesy rozdelenia hospodárskeho výsledku sa môžu uskutočňovať až po vykázaní príslušnej výšky hospodárskeho výsledku. Pri oceňovaní v dopredu stanovených nákladoch sa daný prírastok prostriedkov vyčleňuje tým, že je po vykázaní hospodárskeho výsledku predmetom rozdelenia napr. na financovanie prevádzkovej činnosti. Pri oceňovaní v skutočných nákladoch sa však skutočné úspory nevyčleňujú z reálnych prostriedkov podniku a podnik tak prechodne disponuje väčším rozsahom prostriedkov na financovanie prevádzkovej činnosti, než je skutočná potreba. Teda aj v tomto prípade lepšie odráža podmienky kolobehu prostriedkov princíp oceňovania v dopredu stanovených nákladoch.

Dosiahnuté úspory oceňované v dopredu stanovených nákladoch boli vyčlenené z kolobehu pretože sa požadovalo, aby podnik rozdeľovať hospodársky výsledok, ktorý v danom období skutočne vykazuje. To má však nevýhodu v tom, že podnik nemôže hospodársky výsledok použiť k vlastnej potrebe a stráca motiváciu na dosahovanie úspor.

Pri oceňovaní v skutočných nákladoch je tomu naopak. Úspory nákladov zostávajú v kolobehu, aj keď prevyšujú okamžitú potrebu podniku, podnik ich teda môže prechodne používať k inému financovaniu prevádzkových nákladov. Je to však možné regulovať vhodnou úpravou rozdeľovania hospodárskeho výsledku, ktorá bude stimulovať podnik k hospodárnej a efektívnej výrobe.


Pridaj komentár