Výklad práva

– rozumie sa ním zisťovanie (objasňovanie) zmyslu a obsahu platných právnych noriem za účelom ich správneho praktického používania. Výkladom zisťujeme nielen obsah právnych noriem, ale aj ich zmysel, čiže aký cieľ norma sleduje, akú úlohu plní.
Druhy výkladu práva:

Podľa subjektov

– spočíva v skúmaní záväznosti výkladu podávaného jednotlivými subjektmi.

legálny – je všeobecne právne záväzný. Podáva ho štátny orgán, ktorý bol ústavou, či

normatívnym právnym aktom vyslovene splnomocnený k podávaniu všeobecne
záväzného výkladu.

interný – podáva ho št. orgán pre podriadené orgány alebo podriadených pracovníkov. Tento druh výkladu nie je právne záväzný.
autentický – podáva ho orgán, ktorý právnu normu vydal. Je záväzný len v niektorých štátoch.
výklad najvyššieho súdu
výklad orgánu aplikujúci právo – nie je všeob. právne záväzný. Pri riešení jednotlivých konkrétnych prípadov vykladá št. orgán obsah aplikovanej právnej normy s cieľom právne riešiť individuálny právny akt.
doktrinálny – predstavuje vedecké skúmanie platného práva a má význam pre správne

objasnenie zmyslu a obsahu práva. Nie je všeob. právne záväzný.

Podľa metódy (spôsobu výkladu):

jazykovo-gramatický – dospieva k základným poznatkom o zmysle slovného textu. Spočíva

v objasnení zmyslu textu podľa filozofických a gramatických pravidiel.

logický – spočíva v tom, že sa zmysel normy zisťuje pomocou pravidiel formálnej logiky.
systematický – objasňuje zmysel a obsah právnej normy jej porovnaním s inými P normami.
historický – je založený na objasňovaní právnej normy v súvislosti s cieľom, ktorý bol sledovaný jej vydaním a v súvislosti so spoločenskými podmienkami, za ktorých bol normatívny právny akt vydaný.

Podľa rozsahu právnej normy stanoveného výkladom

doslovný – znamená, že rozsah právnej normy vyjadrený v texte a rozsah právnej normy vyplývajúci z výkladu sú totožné.
rozširujúci – je výsledkom interpretácie, vymedzujúcej obsah právnej normy širšie, ako by vyplýval z doslovného znenia textu príslušného normatívneho aktu.
zužujúci – je výsledkom interpretácie, vymedzujúcej obsah normy užšie, ako by vyplýval z doslovného znenia textu príslušného normatívneho aktu.


Pridaj komentár