Občianska prevencia

– spôsob predchádzania ohrozenia či porušenia práv v občiansko-právnych vzťahoch zabezpečenými normami obč. práva. Môže sa deliť na – všeobecná a osobitná špeciálna.

Zodpovednosť

– v obč. práve svojim pôsobením prispieva k rešpektovaniu a najmä k ochrane vlastníctva a iných majetkových práv a k rešpektovaniu a ochrane osobnosti FO, najmä ich života a zdravia ako význ. podmienky ich všestranného vývoja. Zodpovednosť bola vždy spojená s porušením určitej právnej povinnosti. S každým porušením prac. povinnosti je spojený urč. zodpovednostný následok predvídaní obč. právnymi normami. Tieto následky môžu byť rôzne, podľa toho aká povinnosť bola porušená a ako sa zasiahlo do obč. právnych vzťahov.

Občiansko-právne vzťahy

– vznikajú spravidla s právnym úkonom a z iných právnych skutočností. Z protiprávnych úkonov vznikajú osobitné občiansko-právne vzťahy – zodpovednostné vzťahy, kt. plnia reparačnú, satisfakčnú a preventívno-výchovnú funkciu.

Občiansko-právna zodpovednosť

– vzniká porušením právnej povinnosti, v dôsledku čoho vzniká ručiteľovi nová občianskoprávna povinnosť, tzv. zodpovednostná povinnosť, kt. pred porušením
nemal. Vzniknutí nepriaznivý právny následok môže byť podľa porušeného občiansko-právneho vzťahu buď majetkovej alebo nemajetkovej povahy.

Podľa toho, či bola porušená právna povinnosť, vyplývajúca z existencie právneho vzťahu alebo povinnosť, vyplývajúca priamo z právnych predpisov rozoznávame:
– záväzkovo-zmluvná
– mimozáväzková (mimozmluvná)

Občiansko-právna zodpovednosť sa ďalej delí aj podľa toho, či vyžaduje zavinenie ako predpoklad alebo nie na:
– subjektívna zodpovednosť
– objektívna zodpovednosť – je prevládajúca, prísnejšia než subj. a občiansky zákonník pripúšťa vo viacerých veciach oslobodenie od zodpovednosti – liberalizácia

Podľa toho aká povinnosť bola porušená, resp. aká ujma bola porušením práv. povinností vyvolaná rozoznávame druhy:
1. Zodpovednosť za škodu – jej predpoklady:
– porušenie pôvodnej právnej situácie alebo existencia kvalifikovanej udalosti, či správania, kt. vyvolávajú škodu, ktoré objektívne právo nedovoľuje
– škodu (ujma)
– príčina súvislostí medzi predpokladmi (hore uvedenými)
– niekedy aj subjektívny predpoklad – zavinenie spočívajúce buď v úmysle alebo z nedbanlivosti

Subjekty zodpovednosti za škodu

a) fyzické osoby – ak sa na ňu vyžaduje zavinenie, treba, aby bola FO na to spôsobilá (deliktuálna spôsobilosť)
b) právnické osoby – spôsobilosť na zavinenie vzniká z povahy vecí vždy so vznikom právnickej osoby
c) štát – pri posudzovaní zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu je rozhodujúca okolnosť, či bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom

V subjektívnej zodpovednosti za škodu sa zavinenie škodcu, ak sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti, hovoríme o tzv. prezumpcii zavinenia, kt. je stanovená v záujme zvýšenia ochrany poškodeného. Škodca môže vyvrátiť prezumpciu zavinenia, ak dokáže, že škodu nezavinil.

2. Zodpovednosť za omeškanie – typická záväzková zodpovednosť

3. Bezdôvodné obohatenie – zásadou obč. práva je, že nikto sa nemá obohacovať na ujmu iného. Bezdôvodné obohatenie vzniká:
– plnenie bez právneho dôvodu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol.
– plnenie z neplatného právneho úkonu
– majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov
– ak sa plnilo za toho, kt. podľa práva mal plniť sám

4. Zodpovednosť za vady – typická záväzková zodpovednosť. Predpoklady:
– existencia právnej povinnosti plniť riadenie
– porušenie tejto právnej povinnosti
– existencia vady


Pridaj komentár