(, EuroEkonóm.sk ,  0)

Aplikácia právnych noriem

– uskutočňovanie práva štátnymi orgánmi. Je osobitnou formou realizácie práva. Pri aplikácii práva štátnymi orgánmi, št. orgány na základe svojej právomoci a kompetencie zabezpečujú uskutočňovanie právnych noriem vydávaním tzv. individuálnych právnych aktov.

Aplikácia práva

– št. orgánmi treba chápať ako druh štátneho riadenia spoločnosti a to metódou zákonnosti. Aplikačnú právomoc majú iba orgány, ktoré sú na to splnomocnené všeobecne záväznými normatívnymi právnymi aktmi.

Proces aplikácie právnej normy: musia byť dodržané

1. Vymedzenie právomoci pri aplikácii práva – je spôsobilosť vydávať právne akty príslušných štátnych orgánov
2. Kompetencia pri aplikácii práva – je okruh spoločenských vzťahov na ktoré sa vzťahuje právomoc
3. Proces aplikácie práva: a) zistenie skutkového stavu
b) zistenie právnej normy a jej výklad
c) vydanie aktu aplikácie práva Individuálny právny akt – je výsledok činnosti št. orgánu, ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia prípadne sa autoritatívne zisťujú oprávnenie a právne povinnosti konkrétne určitých subjektov. IPA – sa vždy vzťahuje len na konkrétny prípad. Štátomocenský charakter IPA: IPA môže vydávať len št. orgán, zmenu IPA možno dosiahnuť len postupom, kt. je dovolený v práve a v normatívnom právnom akte, je právne záväzný, je ním viazaný aj št. orgán, ktorý ho vydal, je nezávislý od vôle adresátov, platí prezumpcia správnosti

Klasifikácia IPA:

1. podľa druhu právomoci št. orgánov vydávať akty:
– rozhodovanie sporov
– uloženie trestu
– správne akty
– akty kontroly, dozoru a dohľadu 2. na základe akého podnetu sa vydávajú:
– vydanie IPA na základe iniciatívy orgánu, kt. ho vydáva
– vydanie aktu len na základe vonkajšieho podnetu 3. aké právne následky sú s nim spojené:
– konštitutívne – jeho vydaním vzniká nová situácia s účinkami do budúcna
– deklaratórne – kt. sa deklarujú oprávnenia a právne povinnosti konkrét. subjektov a účinky sú
aj do budúcna aj spätne 4. ktorú časť štruktúry právnej normy realizujú:
– akt aplikácie pr. normy, kt. sa realizuje dispozícia
– akt aplikácie práva, ktorým sa realizuje sankcia 5. podľa vzťahu št. orgánov k adresátom aktov:
– buď št. orgán je účastník právneho vzťahu
– št. orgán nie je účastníkom právneho vzťahu

Účinnosť aktu aplikácie práva

znamená, že právny akt má všetky náležitosti a je spôsobilý mať zamýšľané právne účinky. Oprávnený subjekt je povinný sa správať spôsobom, kt. je v obsahu aktu

Právoplatnosť aktu aplikácie práva

– znamená, že právny akt od určitého okamihu sa stáva relatívne nezmeniteľným a záväzným pre subjekty práv. vzťahu, ktorých sa to týka

Vykonateľnosť aktu aplikácie práva

– je možnosť vymôcť určitými prostriedkami od povinných subjektov splnenie právnych povinností. Právny akt je vykonateľný, keď proti nemu nie je možné podať opravný prostriedok. SUBJEKTY, OBJEKTY A OBSAH PRÁVNEHO VZŤAHU

Subjekty právneho vzťahu

– sú predpokladom a zároveň aj prvkom právneho vzťahu. Ide o osoby v právnom slova zmysle, t. j. právnické osoby. Každý právny vzťah má
najmenej dva subjekty. Subjekty nášho práva môžu byť FO a PO.

Právna spôsobilosť

– právna subjektivita – je vlastnosť subjektov práva vyplývajúca z právnych noriem a spočívajúca v schopnosti osoby byť subjektom vzťahov, t.j. nositeľom oprávnení a právnych povinností.Druhy právnej subjektivity:

Spôsobilosť na práva a povinnosti

– je spôsobilosť byť účastníkom právnych vzťahov, ktoré spočívajú v schopnosti subjektov mať práva a povinnosti.

Spôsobilosť na právne konanie

– je schopnosť subjektu práva vlastným konaním zakladať, meniť alebo rušiť právne vzťahy. Spôsobilosť na právne konanie (úkony) vzniká v plnom rozsahu dovŕšením 18 roku života. Spôsobilosť na právne úkony môže byť odňatá alebo obmedzená. :
priamo zo zákona
rozhodnutím súdu
Formy spôsobilosti na právne konanie:
spôsobilosť na právne úkony – výsledkom je súkromno-právny akt
právomoc – výsledkom je verejno-právny akt.

Spôsobilosť na protiprávne konanie

– je schopnosť subjektu byť zodpovedný a znášať následky svojho správania, ktoré je v rozpore s právom.

Obsah právneho vzťahu

– prvkami právneho vzťahu sú oprávnenia a právne povinnosti, ktoré súčasne tvoria obsah právneho vzťahu. Existencia oprávnenia a právnej povinnosti ako právneho vzťahu je odvodená z dispozície právnej normy vyjadrujúcej platné právne pravidlo správania sa (obsah právnej normy)

Objekty právneho vzťahu

– je to, ohľadne čoho subjekty právneho vzťahu vstupujú do právneho vzťahu a čo sa stáva predmetom vzájomných oprávnení a právnych povinností.
Druhy objektov právneho vzťahu:
veci – materiálne potreby – nehnuteľné – pozemky, stavby
hnuteľné – ostatné veci
správanie – ako výsledok správania sa človeka
výsledky tvorivej duševnej činnosti – patent, vynálezy
hodnosti ľudskej osobnosti, ktoré sú chránené právom

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 4.12.2008. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?


Pridaj komentár