Loan stacking: prečo viac malých úverov zvyčajne bolí

Úvod: Čo je „loan stacking“ a prečo zvykne bolieť

Loan stacking označuje súčasné držanie viacerých menších úverov (bankových, nebankových, BNPL, kreditných kariet, mikropôžičiek), často s krátkou splatnosťou a vyššou cenou peňazí. Motiváciou býva rýchla dostupnosť, nízka jednorazová splátka či obchádzanie limitov bonity. Problémom je, že z hľadiska celkových nákladov, riadenia rizika a správania dlžníka ide spravidla o neefektívny a rizikový spôsob financovania.

Mechanika: ako sa malé úvery „nabaľujú“

Krátke splatnosti a vysoké RPMN – mikropôžičky a BNPL sú lacné „na mesačnej fotke“, no drahé v prepočte na rok a celkovo.
Poplatky po kúskoch – viac úverov = viac spracovateľských, vedenia, upomienkových či poistných poplatkov.
Rozdrobené lehoty splatnosti – množstvo termínov zvyšuje riziko prehliadnutia a sankcií.
Úverová viditeľnosť – časté dopyty do registrov a rastúci dlh zhoršujú skóre aj schopnosť neskoršej konsolidácie.

Prečo viac malých úverov zvyčajne bolí (8 dôvodov)

Vyššia „cena peňazí“ – malé úvery majú vyššie sadzby a RPMN; skombinované preplatia väčší, lacnejší úver.
Transakčné náklady naviac – každý produkt nesie svoje fixné poplatky (vedenie, upomienka, poistenie, výbery).
Horšia vyjednávacia pozícia – rozložený dlh na mnohých veriteľov sťažuje refinancovanie a znižuje šancu na zľavy.
Cash-flow volatilita – nesúrodé kalendáre splatností zvyšujú riziko omeškania a sankčných úrokov.
„Slepé zóny“ v rozpočte – drobné splátky subjektívne „nebolia“, kým nepresiahnu rozumné DSTI.
Úverový profil – viac dopytov do registrov, vyššia využitosť úverových rámcov, kratšia história zhoršujú skórovanie.
Kumulované zmluvné sankcie – jeden prešvihnutý termín spustí reťazec poplatkov naprieč produktmi.
Právne riziká – rôzne veriteľské podmienky, cross-default, kolidujúce covenants v SME segmente.

Čísla bez make-upu: ilustračné porovnanie

Potrebujete 5 000 € na 24 mesiacov.

Varianta A (jeden úver): 5 000 € pri 14 % p.a., anuita ≈ 240,06 €/mes.; celkom ≈ 5 761,55 €.
Varianta B (tri malé úvery): 2 000 € pri 22 % p.a. a 24 mes., 2 000 € pri 24 % p.a. a 24 mes., 1 000 € pri 26 % p.a. a 18 mes. Spolu mesačne ≈ 277,18 €; celkom ≈ 6 246,27 €.

Rozdiel v preplatení ≈ 484,72 € v neprospech „stackingu“ – a to bez započítania duplicít v poplatkoch. Ak má každý úver fixný mesačný poplatok 2 €, pri troch úveroch pridáte ďalších 48 € za 24 mesiacov. Čím kratšie splatnosti a vyššie sadzby, tým je rozdiel väčší.

Dopad na finančné metriky (DTI, DSTI, ICR)

DTI (Debt-to-Income) – celkový dlh verzus príjem. Stacking ťahá DTI nahor a limituje schváliteľnosť budúcich úverov.
DSTI (Debt Service-to-Income) – podiel mesačných splátok na príjme. Množina malých splátok rozoráva kalendár a zvyšuje riziko výpadku.
ICR/DSCR – schopnosť kryť úroky/splátky z cash-flow (dôležité v SME). Viac menších záväzkov zvyčajne znižuje buffer pri poklese tržieb.

Behaviorálne pasce: prečo mozog „miluje“ malé splátky

Myopia a mentálne účtovníctvo – drobné splátky sa javia zvládnuteľné, celok ostáva skrytý.
Plánovací optimizmus – podcenenie neočakávaných výdavkov, nadcenenie budúcich príjmov.
Poplatková slepota – jednotlivo zanedbateľné, spolu materializujú rozpočtovú dieru.

Špecifiká podľa produktov: BNPL, mikropôžičky, kreditky

BNPL – nulové či nízke úroky pri včasnej úhrade; meškanie však spúšťa poplatky a zhoršuje skóre. Viac paralelných BNPL = kalendárový chaos.
Mikropôžičky – veľmi krátke splatnosti a vysoké RPMN; „rolovanie“ je rebríkom k predraženému dlhu.
Kreditné karty – bezúročné obdobie je fajn, no zostatok po termíne je drahý; viac kariet = vyššia využitosť limitov a tlak na skóre.

Kedy dáva viac menších úverov zmysel (výnimky)

Účelové oddelenie rizika v SME (iné kolaterály, iné splatnosti).
Projektové fázy – tranže na míľniky s kontrolou čerpania.
Krátkodobé bridge s jasným exitom a nízkou poplatkovou záťažou.

Aj v týchto prípadoch platí: priebežná apetítová kontrola, cash buffer a koordinované zmluvy (intercreditor, pari passu).

Právne a zmluvné riziká „stackingu“

Cross-default – omeškanie u jedného veriteľa môže spustiť sankcie u iného.
Kolízia záruk – sľúbený kolaterál viacerým stranám, konflikty priorít.
Nepriehľadné RPMN – agresívne poplatkové štruktúry, zmluvné pokuty, upomienky.

„Prvá pomoc“ pri preťažení: akčné kroky na 30 dní

Audit záväzkov – zoznam všetkých úverov: veriteľ, zostatok, sadzba/RPMN, splatnosť, poplatky, dátum splátky.
Prioritizácia – zaplaťte okamžité hrozby (sankcie, exekúcie), potom hypotéku/kolaterálne úvery, potom zvyšok podľa avalanche (najdrahší najskôr) alebo snowball (najmenší zostatok pre motiváciu).
Jedna konsolidačná splátka – zjednoťte dlh, ak to dáva zmysel v RPMN a poplatkoch; vyjednajte odpustenie časti príslušenstva.
Režim „hardship“ – požiadajte veriteľov o dočasnú úľavu (odklad, zníženie úroku, úprava kalendára); trvajte na písomnom potvrdení.
Rozpočet a rezervy – minimalizujte variabilné výdavky, smerujte prebytky do bufferu aspoň na 1–2 splátky.

Konsolidácia vs. refinancovanie: ako vyhodnotiť „all-in“

APRC/RPMN porovnanie – sledujte všetky náklady (spracovanie, odhad, poistenia, kataster, predčasné splatenie, doplnkové produkty).
Splatnosť – konsolidácia zníži splátku, ale môže zvýšiť celkové preplatenie; zvoľte skrátenú splatnosť, keď cash-flow dovolí.
Kolaterál a podmienky – ak ručíte nehnuteľnosťou, vyhodnoťte LTV, poistenie a „čo ak“ scenáre (pokles príjmu, sadzieb/príjmov).

Prevencia: ako sa „stackingu“ vyhnúť

Pravidlo 48 hodín – pri každom novom dlhu si dajte 2 dni na prepočet a chladnú hlavu.
Limit dopytov – viac „hard“ dopytov do registrov v krátkom čase znižuje skóre a zdražuje budúce financovanie.
„Sinking fund“ – pravidelné odkladanie malej čiastky na veľké výdavky (auto, opravy), aby ste nemuseli siahať po mikropôžičkách.
Jedna karta, jeden BNPL – ak už musíte, udržiavajte portfólio prehľadné a kalendár kontrolovateľný.

Mini-case: silná ilúzia nízkej splátky

Kombinácia troch menších úverov dá mesačne o 37 € vyšší odtok (277 € vs. 240 € pri jednom väčšom úvere), ale subjektívne pôsobí prijateľnejšie, lebo „nikde nie je veľká splátka“. Z hľadiska rizika je však horšia: tri termíny, troje sankcií pri meškaní, tri kanály komunikácie a o ~485 € vyššie preplatenie.

SME a živnostníci: špecifiká podnikateľského „stackingu“

Prevádzkové mikroúvery – krátke splatnosti s factor-like cenou; dobré na sezónu, zlé ako trvalý model.
Kolísanie tržieb – dávajte pozor na debt service seasonality; uzavrite intercreditor dohody, nastavte cash sweep na lepšie mesiace.
Cross-default a pari passu – koordinujte záväzky, aby jedna pohľadávka nespustila dominový efekt.

Kontrolný zoznam pred „ďalším malým úverom“

Aký je môj DSTI dnes a po novom úvere?
Koľko zaplatím all-in vrátane poplatkov a poistení?
Je to nevyhnutná potreba? Existuje lacnejšia alternatíva (odklad nákupu, predaj majetku, prenájom)?
Neviem lepšie refinancovať alebo konsolidovať existujúce dlhy?
Nezvýši sa riziko kalendárovej chyby (nový termín splatnosti, kolízia dátumov)?

Záver: Menej je často viac

Loan stacking je rýchle, pohodlné – a z dlhodobého pohľadu spravidla drahé a riskantné. Jedna prehľadná, lacnejšia a disciplinovane splácaná línia financovania býva takmer vždy výhodnejšia než spleť malých úverov. Ak už ste v „stackingu“, konajte v dvoch krokoch: (1) stabilizujte cash-flow a zabráňte sankciám, (2) hľadajte cestu k zjednodušeniu – konsolidácia, refinancovanie, rozumné skracovanie splatnosti a rezervy. Cieľom nie je len nižšia splátka, ale nižšie celkové preplatenie a nižšie riziko zlyhania.