Typy zajistenia – proporcionálne a neproporcionálne

Zaisťovanie a jeho miesto v poistnom ekosystéme

Zaisťovanie (reinsurance) je prenos časti poistných rizík z poisťovne (cedenta) na zaisťovňu za dohodnuté poistné. Cieľom je stabilizovať výsledok, zvýšiť kapacitu na upisovanie, chrániť kapitál a obmedziť volatilitu škôd. Zmluvné usporiadanie medzi cedentom a zaisťovňou môže mať proporcionálny alebo neproporcionálny charakter; voľba typu závisí od rizikového profilu portfólia, cieľov riadenia kapitálu a trhových podmienok.

Proporcionálne zaisťovanie: princíp delenia poistného a škody

Pri proporcionálnom zaisťovaní sa zaisťovňa podieľa na poistnom a škodách v rovnakom pomere, v akom preberá riziko. Cedent odovzdá časť poistného (po odpočítaní provízií) a zaisťovňa uhradí rovnakú percentuálnu časť každej škody vrátane pridružených nákladov podľa dohodnutých pravidiel.

Hlavné formy proporcionálneho zaisťovania

• KVÓTNE (Quota Share) – pevne stanovené percento cession (napr. 40 %) na všetkých rizikách v definovanom portfóliu. Jednoduché na administráciu, vhodné na rýchle budovanie kapacity, ale menej selektívne.
• PREBYTKOVÉ (Surplus/Lines) – zaisťovňa preberá časť sumy nad retenčným limitom cedenta (napr. cedent drží 1 líniu 100 000 €, zvyšok do poistnej sumy sa rozdelí do X línií v zmluve). Poskytuje lepšiu kapacitnú efektivitu pri heterogénnych poistných sumách.
• FAKULTATÍVNE proporcionálne – na individuálne riziko, keď ho z bežnej zmluvy nemožno pokryť; podmienky a cena sa dohadujú prípad od prípadu.

Provízne mechanizmy v proporcionálnych zmluvách

• Postupná (ceding) provízia – kompenzuje akvizičné a správne náklady cedenta; môže byť fixná alebo viazaná na loss ratio (sliding scale).
• Profit provízia – podiel cedenta na zisku zaisťovne zo zmluvy po uplynutí účtovného obdobia, často s klauzulami o carry forward stratách.
• Uznané náklady na likvidáciu škôd – dohodnutý percentuálny podiel (LAE/ULAE), ktorý zaisťovňa uhrádza spolu so škodami.

Výhody a nevýhody proporcionálneho zaisťovania

Výhody: stabilizácia výsledku, zdieľanie volatility na úrovni jednotlivých poistných prípadov, jednoduchá integrácia do účtovníctva a rezervotvorby, podpora rastu portfólia. Nevýhody: cedent odovzdáva časť poistného aj pri ziskových segmentoch, obmedzené zacielenie na extrémne udalosti a menej efektívne využitie kapacity pri nízkej škodovosti.

Neproporcionálne zaisťovanie: ochrana nad dohodnutou hranicou

Neproporcionálne krytie sa aktivuje až po prekročení attachment pointu (vrstvy vlastného podržania) a zaisťovňa hradí škody len nad touto hranicou do výšky limitu. Cena (prémie) odráža očakávanú frekvenciu a závažnosť škôd nad hranicou a kapitálovú náročnosť pre zaisťovňu.

Hlavné formy neproporcionálneho zaisťovania

• Per Risk Excess of Loss (PRXL) – kryje jednotlivé riziko (napr. každú poistnú zmluvu) nad retenčnou hranicou per risk. Vhodné pre odvetvia s vysokými poistnými sumami a variabilnými expozíciami (priemyselné majetkové poistenie).
• Catastrophe Excess of Loss (Cat XL) – kryje akumulované škody z jednej udalosti (napr. víchrica, zemetrasenie) nad attachment pointom do limitu na udalosť; často s klauzulou „hours“ (napr. 72/168 hodín) definujúcou okno udalosti.
• Aggregate Excess of Loss (Agg XL) – kryje kumulatívne škody počas obdobia (typicky roka) po dosiahnutí agregovaného prahu, určené na ochranu pred frekvenčnými stratami.
• Stop Loss – kryje časť celkového loss ratio portfólia nad dohodnutým percentom (napr. nad 75 % do 100 %). Silný nástroj na stabilizáciu výsledku pri vysokej neistote.
• Fakultatívne neproporcionálne – individuálne dojednané vrstvy nad veľké alebo atypické riziká.

Kľúčové parametre neproporcionálnych zmlúv

• Attachment point (AP) – hranica, nad ktorou krytie začína; odráža apetít cedenta do rizika.
• Limit (L) – maximálne plnenie zaisťovne na udalosť alebo riziko.
• Obnovy (reinstatements) – právo obnoviť vyčerpaný limit počas obdobia (platené alebo voľné).
• Výškové vrstvy (layering) – štruktúra viacerých vertikálnych vrstiev (napr. 10 xs 5, 20 xs 15…) pokrývajúcich chvostové riziká.
• Vylúčenia a definícia udalosti – presné vymedzenie „occurrence“, „event“, „hours clause“, aby sa predišlo sporom o kumuláciu škôd.

Porovnanie proporcionálneho a neproporcionálneho zaisťovania

Princípy oceňovania a pricingu

• Proporcionálne – vychádza z odovzdávaného poistného po zohľadnení akvizičných nákladov, očakávanej škodovosti a volatility. Kľúčové sú sliding scale provízie a profit commission, ktoré zosúlaďujú incentívy.
• Neproporcionálne – používa sa burn cost (historická strata nad AP upravená o trend a infláciu), exposure rating (model frekvencie a severity, kat modely pri Cat XL), zohľadnenie korelácií a akumulácií (geografická, líniová, dodávateľské reťazce).

Riadenie kapitálu, Solvency II a IFRS 17

Voľba typu zaisťovania ovplyvňuje kapitálové požiadavky a volatility podľa Solvency II (SCR) aj finančné výkazníctvo podľa IFRS 17. Neproporcionálne zmluvy zvyčajne poskytujú výraznejší capital relief na extrémne udalosti (nižší chvost distribúcie), proporcionálne zmluvy zase vyrovnávajú kombinovaný pomer a cash flow. IFRS 17 rozlišuje priradenie zmlúv do skupín, zaisťovacie zmluvy majú vlastné meranie (Ceded CSM) a časovanie ziskov závisí od vzorca rozpoznávania služieb a vzniku škôd.

Praktické konštrukcie programov

• Kombinované programy – kvótna zmluva pre nové alebo volatilné portfólio + Cat XL na extrémy; prípadne Surplus pre vysoké poistné sumy + PRXL na veľké individuálne straty.
• Horizontálne vs. vertikálne rozvrstvenie – horizontálne (agg/stop loss) chráni P&L počas roka, vertikálne (XL vrstvy) chránia pred jednorazovými udalosťami.
• Clash a risk aggregation – krytie „clash“ pre simultánne nároky z rôznych poistných produktov jedného klienta (napr. majetok + zodpovednosť).
• Retrocesia – zaisťovne prenášajú časť rizika ďalej; sledovanie akumulácií a protistranového rizika je kritické.

Škodový manažment a správanie zmlúv

Pri proporcionálnych zmluvách sa zaisťovňa podieľa na likvidácii a má právo na audit spisov; dôležitá je transparentnosť reportingu (bordereaux, odhady IBNR/IBNER). Pri neproporcionálnych krytiach je zásadná správna atribúcia škôd k udalostiam, sledovanie vyčerpania limitov, správne uplatnenie „hours clause“ a dokumentácia pre reinstatements.

Modelovanie rizík a dátová kvalita

Úspech zaisťovacieho programu stojí na kvalite dát: expozície (sumy, lokality, odvetvia), histórie škôd (vrátane large loss), inflačných úprav (ekonomická a sociálna inflácia), trendovania a zohľadnenia zmien v underwriting pravidlách. Pre Cat XL sú nevyhnutné katastrofické modely (stochastické katalógy, hazard, zraniteľnosť, finančné moduly), pre PRXL analýzy max. možnej škody per risk a pre Agg XL simulácie agregátnej volatility (Monte Carlo, kolektívne rizikové modely).

Ukážkový numerický príklad

Situácia: Portfólio majetkového poistenia s očak. čistým kombinovaným pomerom 96 %, vysokou expozíciou na búrky. Program: Quota Share 30 % s postupnou províziou 28 % a profit províziou, plus Cat XL 50 mil. xs 10 mil. s jednou platenou obnovou.

• Proporcia zdieľa 30 % poistného a škôd; ak kombinovaný pomer ostane pod 100 %, cedent aktivuje profit províziu a časť marže sa mu vráti.
• Cat XL sa aktivuje pri udalosti nad 10 mil. €; ak škoda dosiahne 60 mil. €, zaisťovňa uhradí 50 mil. €, 10 mil. ostáva nad limit, pokiaľ nie je vyjednaná vyššia vrstva.
• Celkový efekt: zníženie volatility aj ochrana pred katastrofou, za cenu prenechania časti marže a platenia XL prémie a reinstatementu po vyčerpaní limitu.

Zmluvné klauzuly a správa protistranového rizika

• Ultimate Net Loss, Definitions of Occurrence – presné vymedzenie plnenia a agregácie škôd.
• Claims Control/Cooperation – práva zaisťovne pri veľkých škodách a súdnych sporoch.
• Sunset/Reports – lehoty na hlásenie strát a uzatváranie účtovníctva.
• Security/Collateral – ochrana cedenta pri zaisťovniach s nižším ratingom (trust, LOC), diverzifikácia panelu a limity na protistrany.

Strategické odporúčania pre návrh programu

1. Vyjasniť ciele – rast vs. stabilita vs. ochrana kapitálu; kvantifikovať toleranciu k extrémnym stratám (risk appetite).
2. Kalibrácia vrstiev – attachment pointy viazať na VaR/TVaR metriky a na kapitálové prahy (napr. 1-v-200 podľa Solvency II).
3. Dátová disciplína – jednotné klasifikácie rizík, adresná geokódovaná expozícia, spätné testy modelov.
4. Incentívy – nastaviť provízne schémy tak, aby podporovali kvalitu upisovania, nie len objem.
5. Trhové načasovanie – reagovať na „hard/soft market“ cyklus, zvážiť multiročné krytia alebo indexované clá pri inflačnej neistote.

Proporcionálne zaisťovanie je silným nástrojom na budovanie kapacity a zdieľanie celkovej výkonnosti portfólia, neproporcionálne krytia zase cielene chránia kapitál pred veľkými individuálnymi alebo katastrofickými stratami. Optimálny program zväčša kombinuje prvky oboch prístupov, opiera sa o kvalitné dáta, robustné modelovanie a zmluvné klauzuly, ktoré presne definujú spúšťače a rozsah krytia. Dobre navrhnuté zaisťovacie usporiadanie znižuje volatilitu, zlepšuje kapitálovú efektívnosť a podporuje dlhodobú udržateľnosť poisťovne v meniacich sa rizikových a trhových podmienkach.