Osvietenská filozofia a literárna satira
Osvietenská satira skúma náboženstvo, spoločnosť a pokrok. Rozum a encyklopedická vášeň menia žáner, štýl i hodnotenie autorít minulosti.
Osvietenská satira skúma náboženstvo, spoločnosť a pokrok. Rozum a encyklopedická vášeň menia žáner, štýl i hodnotenie autorít minulosti.
Štúrov koncept národa a jazykovej identity. Prepojenie idey s politikou, kultúrou a kodifikačnou prácou.
Poézia ako forma národného sebauvedomenia. Ako estetika a obsah posilňujú identitu a spoločenskú reflexiu.
Ruská klasika spája epiku a psychologickú hĺbku. Od Puškina k Tolstému sa rodí román, ktorý kladie zásadné otázky človeku i svetu.
Urban, Jesenský, Figuli: predstavitelia moderny. Témy a poetika v kontexte spoločenských zmien.
Ruský realizmus skúma dušu a etiku. Tolstoj a Dostojevskij stavajú román ako laboratórium vedomia a svedomia v napätí so spoločnosťou.
Avantgardy spájali umeleckú revoltu s víziou spoločenskej zmeny. Manifesty, experimenty a nové jazyky formy narúšali tradície a otvárali priestor tvorivosti.
Ako skúmať motívy v dielach slovenských autorov. Ukážeme mapovanie symbolov, času a priestoru i prepojenia s identitou, prírodou a spoločenským rámcom.
Problémy, s ktorými sa dnes stretávame, sú často prepojené a majú dlhodobý vplyv na kvalitu života a sociálnu stabilitu.
Ibsen a Strindberg pretvárajú modernú drámu: rodinné konflikty a psychológia. Naturalistické a symbolické prvky menia javiskový jazyk.
Moderné umenie je nástrojom revolty: rozbíja normy, provokuje a kritizuje moc. Umelec sa stáva hlasom slobody, experimentu a občianskej angažovanosti.
Ako film formuje spoločnosť a naopak. Vzťah estetiky, priemyslu a technológií s publikom od kín po domácu a mobilnú obrazovku.
Naturalizmus prináša vedecký pohľad na človeka: dedičnosť, prostredie a experiment v texte. Tvrdé kontúry reality otvárajú etické otázky.