Kto môže viesť jednoduché účtovníctvo
Čo je jednoduché účtovníctvo a prečo existuje
Jednoduché účtovníctvo (JÚ) je historicky zjednodušený systém účtovania založený na peňažnom princípe – primárne sleduje príjmy a výdavky, a popri tom eviduje majetok a záväzky. V slovenskej praxi sa JÚ používa už len v obmedzenom rozsahu, najmä pre vybrané neziskové subjekty a špecifické právne formy, kde náklady na plnohodnotné podvojné účtovníctvo (PÚ) neprimerane prevyšujú prínos. Cieľom je administratívna primeranosť, zachovanie prehľadu o peňažných tokoch a transparentnosť voči členom a verejnosti.
Kto spravidla môže viesť jednoduché účtovníctvo
Konkrétny okruh subjektov určuje zákon o účtovníctve a súvisiace osobitné predpisy. V praxi JÚ typicky vedú alebo môžu viesť najmä tieto subjekty (ak spĺňajú zákonné podmienky):
- Občianske združenia a ich organizačné jednotky, ktoré majú vlastnú právnu subjektivitu a hospodária s členskými príspevkami a darovanými zdrojmi.
- Spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov (SVB) a obdobné formy správy domu, kde je dôležitý prehľad o fonde opráv, úhradách a drobnej prevádzke.
- Cirkvi a náboženské spoločnosti a nimi zriadené organizácie, pokiaľ im osobitné predpisy umožňujú viesť JÚ.
- Niektoré pozemkové spoločenstvá a ďalšie špecifické neziskové formy, ak to ich osobitný zákon pripúšťa.
Poznámka: Presný výpočet subjektov a výnimiek závisí od aktuálneho znenia legislatívy. Viaceré kategórie neziskových subjektov (napr. nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby) sú často povinné viesť podvojné účtovníctvo; pri týchto formách býva JÚ vylúčené. Pred rozhodnutím je vždy potrebné overiť najnovšie znenie zákona o účtovníctve a osobitných predpisov.
Kto spravidla nemôže viesť jednoduché účtovníctvo
- Obchodné spoločnosti a družstvá (s.r.o., a.s., k.s., v.o.s., družstvo) – majú povinnosť viesť PÚ.
- Väčšina podnikateľov – fyzických osôb v SR už JÚ nevyužíva; pre zdanenie môžu viesť daňovú evidenciu alebo účtovať v PÚ, prípadne uplatniť paušálne výdavky podľa zákona o dani z príjmov.
- Subjekty s povinným auditom a subjekty, ktorým osobitné predpisy ukladajú PÚ (napr. vybrané regulované subjekty, prijímatelia významných dotácií či grantov s PÚ podmienkou).
Rozhodovacie kritériá: kedy dáva JÚ zmysel
Aj keď právna forma JÚ umožňuje, zohľadnite:
- Veľkosť a komplexnosť operácií: ak rastie počet transakcií, projektov a zmlúv, PÚ poskytne lepší manažérsky obraz (náklady vs. výnosy, akruálny princíp).
- Granty a dotácie: mnohé grantové schémy vyžadujú nákladové členenie a akruálne preukazovanie – to je komfortnejšie v PÚ.
- Požiadavky partnerov a banky: veritelia a donori často preferujú výkazy z PÚ.
- Kapacitné možnosti: JÚ je administratívne jednoduchšie, ak však už musíte pripravovať akruálne reporty, dvojkoľajnosť môže byť nákladná.
Obsah jednoduchého účtovníctva: čo musíte viesť
JÚ je postavené na evidencii peňažných tokov a základných stavov majetku a záväzkov. Typické knihy a evidencie:
- Peňažný denník – priebežné účtovanie príjmov a výdavkov v hotovosti a na bankových účtoch.
- Kniha pohľadávok a kniha záväzkov – evidencia splatností, vyrovnania a storní.
- Pokladničná kniha – detailné vedenie hotovostných operácií.
- Bankové výpisy – zosúlaďovanie a účtovanie bankových pohybov (reconciliácia).
- Evidencia dlhodobého majetku – obstarávacia cena, technické zhodnotenie a odpisy (v JÚ daňové odpisy); inventarizácia.
- Evidencia zásob – spôsob obstarania, úbytky, inventúry (ak sú zásoby významné).
Účtovná závierka v JÚ
Subjekty účtujúce v JÚ zostavujú účtovnú závierku prispôsobenú peňažnému princípu, ktorá spravidla zahŕňa:
- Výkaz o príjmoch a výdavkoch – súhrn peňažných tokov podľa tried (členenie príjmov a výdavkov).
- Výkaz o majetku a záväzkoch – stavové položky k rozvahovému dňu.
- Prílohu/poznámky – vysvetlenie významných skutočností, použitých postupov a udalostí po rozvahovom dni (ak to predpis vyžaduje).
Formáty a lehoty ukladania do registra účtovných závierok sa riadia aktuálnymi predpismi; pre neziskové subjekty môžu existovať osobitné vzory výkazov.
Prechod medzi JÚ a PÚ: kedy a ako
- Dobrovoľný prechod na PÚ: subjekt sa môže rozhodnúť pre PÚ z dôvodu lepšieho manažérskeho riadenia alebo požiadaviek donorov/partnerov.
- Povinný prechod: ak sa zmení právna forma alebo vznikne zákonná povinnosť (napr. registrácia ako obchodná spoločnosť), JÚ už nie je prípustné.
- Technika prechodu: vyžaduje otváraciu súvahu v PÚ, prevod evidencií, zladenie odpisov a inventarizáciu. Je vhodné plánovať prechod k začiatku účtovného obdobia.
Jednoduché účtovníctvo vs. daňová evidencia podnikateľa
V slovenskom daňovom systéme si fyzické osoby – podnikatelia obvykle volia medzi:
- Daňovou evidenciou (podľa zákona o dani z príjmov) – evidencia príjmov a výdavkov, majetku, záväzkov a zásob na účely dane z príjmov.
- Podvojným účtovníctvom – plnohodnotné účtovanie na akruálnej báze.
- Paušálnymi výdavkami – percentom z príjmov do zákonného limitu (bez evidencie skutočných výdavkov), pri splnení podmienok.
Jednoduché účtovníctvo ako systém pre podnikateľov – fyzické osoby sa v súčasnosti štandardne neuplatňuje; namiesto neho sa používa daňová evidencia alebo PÚ.
Výhody a nevýhody jednoduchého účtovníctva
| Aspekt | Výhody JÚ | Limity JÚ |
|---|---|---|
| Administratíva | Nižšia zložitosť, menej účtovných tried | Menej analytiky a manažérskych prehľadov |
| Cash pohľad | Silný dôraz na likviditu a priebeh platieb | Slabšia väzba výnosov na náklady (akruálne väzby chýbajú) |
| Granty a reporting | Stačí tam, kde stačí cash-based preukazovanie | Obmedzenia pri nákladovom a projektovom reportingu |
| Rast a komplexnosť | Vhodné pre menšie subjekty s jednoduchými tokmi | Pri raste skôr prekážka – potreba PÚ |
Minimálne povinnosti a „dobré zvyky“ pri vedení JÚ
- Inventarizácia majetku a záväzkov k rozvahovému dňu – fyzická a dokladová.
- Interné smernice – pokladničná disciplína, obeh dokladov, podpisové práva, limitné schvaľovanie, drobný a dlhodobý majetok.
- Preukázateľnosť – doklady musia spĺňať náležitosti a byť čitateľné, archivácia podľa zákonných lehôt.
- Oddelenie funkcií – aj v malých subjektoch je vhodné oddeliť účtovanie a schvaľovanie platieb.
Najčastejšie chyby a riziká v JÚ
- Zámeny hotovostných a bezhotovostných platieb – chýbajúce zosúladenia pokladne a banky.
- Neúplné knihy pohľadávok a záväzkov – riziko straty prehľadu o splatnostiach a zmluvných záväzkoch.
- Nesprávne odpisovanie majetku – v JÚ sa uplatňujú daňové odpisy; časté chyby pri technickom zhodnotení vs. oprave.
- Nekonzistentné interné smernice – chýbajúce limity, podpisové vzory, postupy inventúr.
Úloha účtovníka a kontroly v JÚ
Hoci JÚ je jednoduchšie, odporúča sa:
- Profesionálne vedenie účtovníctva – interný účtovník alebo externá účtovná firma so znalosťou neziskovej agendy a grantových pravidiel.
- Pravidelná kontrola – mesačné/kvartálne uzávierky, bankové a pokladničné zosúladenia, kontrola splatností.
- Transparentnosť voči členom – pre neziskové subjekty sú dôležité prehľadné reporty o využití príspevkov a dotácií.
Praktický postup: ako si overiť oprávnenie viesť JÚ
- Identifikujte právnu formu (OZ, SVB, cirkevná organizácia, pozemkové spoločenstvo atď.).
- Skontrolujte aktuálne znenie zákona o účtovníctve a osobitných predpisov pre vašu formu – či explicitne umožňujú JÚ.
- Zhodnoťte požiadavky donorov/partnerov – nevyžadujú PÚ?
- Porovnajte náklady a prínosy – potreba projektového/nákladového reportingu môže vyžadovať PÚ.
- Pripravte interné smernice a nastavte účtovné knihy a evidencie v súlade s JÚ.
JÚ ako primerané riešenie pre špecifické subjekty
Jednoduché účtovníctvo je v SR určené najmä pre vybrané neziskové a špecifické subjekty, ktorým poskytuje primeranú administratívnu záťaž a dostatočnú transparentnosť peňažných tokov. Pre podnikateľov a väčšinu právnických osôb je štandardom podvojné účtovníctvo alebo (u živnostníkov) daňová evidencia. Kľúčové je vychádzať z aktuálne platnej legislatívy, zvážiť požiadavky partnerov a nastaviť interné pravidlá tak, aby účtovníctvo bolo preukázateľné, transparentné a užitočné pre rozhodovanie.