Jemný koučing: čo áno a čo už patrí terapeutovi

Čo je soft koučing a pre koho je určený

Soft koučing je jemný, podporný prístup osobného rozvoja, ktorý sa opiera o otázky, reflektovanie a malé experimenty v praxi. Zameriava sa na zvyšovanie sebauvedomenia, budovanie návykov, prácu s motiváciou a rozvoj „mäkkých“ zručností (komunikácia, hranice, time-management, zvládanie stresu v norme). Nezasahuje do klinickej diagnostiky, liečby psychických porúch ani do spracovania traumatických udalostí. Je ideálny pre klientov, ktorí sú relatívne stabilní, chcú sa posunúť v konkrétnej oblasti (práca, vzťahy, štúdium, kreativita) a nepotrebujú psychoterapeutickú intervenciu.

Jadrové princípy soft koučingu

Nesmerovanie k diagnóze: Kouč nevydáva súdy o „poruchách“, pracuje s jazykom cieľov a možností.
Bezpečnosť a súhlas: Dohodnuté hranice, informovaný súhlas, právo klienta prerušiť alebo odmietnuť tému.
Experiment namiesto „revolúcie“: Malé kroky, iterácie a spätná väzba.
Partnerstvo: Kouč a klient sú spoluautormi procesu; kouč nie je „guru“.
Etika a transparentnosť: Jasné kompetencie, otvorené priznanie limitov, referral (odporúčanie) pri potrebe terapie.

Typické témy, ktoré do soft koučingu patria („čo áno“)

Time-management a produktivita: plánovanie, prioritizácia, rytmus dňa, techniky ako Pomodoro či time-boxing.
Návyky a sebadisciplína: budovanie mikronávykov, sledovanie pokroku, práca s „keď-tak“ plánmi (implementation intentions).
Komunikačné zručnosti: asertívne vyjadrenie, aktívne počúvanie, spätná väzba, stanovovanie hraníc.
Well-being v norme: psychohygiena, spánková rutina, digitálna rovnováha, jednoduché relaxačné cvičenia bez terapeutických zásahov.
Kariéra a rozhodovanie: mapa možností, hodnoty a silné stránky, CV/portfolio, príprava na rozhovor.
Kreativita a zvyky učenia: plán štúdia, cykly tvorby, práca s prokrastináciou neklinického typu.

Témy, ktoré už patria terapeutovi („čo nie“)

Nasledujúce oblasti vyžadujú psychoterapeutickú, psychiatrickú alebo klinicko-psychologickú kompetenciu. Soft koučing ich nesmie nahrádzať.

Trauma a posttraumatické reakcie (flashbacky, disociácia, výrazná hypervigilancia).
Poruchy nálady (epizódy ťažkej depresie, manické/hypomanické epizódy), úzkostné poruchy s výrazným funkčným dopadom, obsesívno-kompulzívne ťažkosti.
Poruchy príjmu potravy, závislosti (alkohol, látky, gambling, digitálne závislosti v klinickej miere).
Samovražedné myšlienky, sebapoškodzovanie, akútna kríza.
Nediagnostikované, no pravdepodobné neurodivergentné stavy, ktoré významne obmedzujú fungovanie (ADHD/ASD) – na posúdenie patrí odborníkovi.
Domáce násilie, zneužívanie, právne a bezpečnostné riziká.

Rozhodovací strom: koučing alebo terapia?

Je cieľ špecifický a behaviorálny? Ak áno, skôr koučing. Ak je cieľ „prestať trpieť“, často terapia.
Je klient stabilný v dennom fungovaní? Ak nie (výrazné problémy v spánku, jedle, práci), odporúčanie na terapiu.
Objavujú sa príznaky krízy? Suicidálne myšlienky, sebapoškodzovanie, rizikové správanie = okamžité nasmerovanie na odbornú pomoc.
História traumy alebo prebiehajúce násilie? Nepokračovať v koučingu, zabezpečiť bezpečnostný plán a kontakt na špecializovanú pomoc.
Je klient už v terapii? Koučing len po dohode a jasnom vymedzení tém, ktoré nezasahujú do terapeutickej práce.

Proces soft koučingu: rámec a štruktúra

Dobre vedený proces má jasnú kostru. Nasledujúca osnova zvyšuje transparentnosť a bezpečie.

Pred-kontrakt: krátky dotazník, čo klient chce dosiahnuť, obavy, limity dostupnosti.
Kontrakt (1. sedenie): definícia cieľov, metriky úspechu, frekvencia stretnutí, hranice kompetencií, pravidlá súkromia, politika presunov/rušenia stretnutí.
Mapovanie reality: audit návykov, zdrojov, prekážok; vizualizácia ekosystému (práca, rodina, zdravie, voľný čas).
Plán mikrokrokov: 1–3 malé akcie do ďalšieho stretnutia, jasne definované „kedy, kde, ako“.
Reflexia a iterácie: hodnotenie pokroku, úprava taktík, zviditeľnenie toho, čo funguje.
Ukončenie a transfer: zhrnutie naučeného, plán udržania, keď-tak plány pre recidívy návykov.

Metódy a nástroje vhodné pre soft koučing

GROW/WOOP/SMART – jasné rámce pre formuláciu cieľov a prekážok.
Mikronávyky (habit stacking) – pripájanie nového správania k existujúcemu spúšťaču.
Reflexívne otázky – otvorené otázky zamerané na možnosti, hodnoty a prekážky.
Behaviorálne experimenty – testovanie hypotéz v praxi, nie v hlave.
Plán „ak-potom“ – pre typické zlyhávajúce situácie (ak prídem domov unavený, potom spravím 5-min reset).
Journaling – krátke denné záznamy, sledovanie energie, vďačnosti a „čo dnes fungovalo“.
Jednoduché relaxačné techniky – dýchacie cvičenia, body scan bez terapeutickej práce s traumou.

Kompetenčné hranice: čo kouč nerobí

Neanalyzuje minulosť do hĺbky s cieľom spracovať traumu alebo psychodynamické témy.
Nenastavuje liečbu, nediagnostikuje, neredukuje medikáciu.
Nepoužíva konfrontačné techniky, ktoré môžu destabilizovať (napr. expozície na traumu).
Nesľubuje garantované výsledky; pracuje s procesom a zodpovednosťou klienta.

Etika, informovaný súhlas a ochrana súkromia

Pred začiatkom spolupráce je vhodné predstaviť klientovi zrozumiteľný dokument informovaného súhlasu. Mal by obsahovať účel koučingu, limity dôvernosti (napr. prípady ohrozenia seba alebo iných), spôsob vedenia záznamov, bezpečnostnú politiku a postup pri odporúčaní na terapiu.

Red flags: kedy okamžite odporučiť terapiu

Opakované zmienky o beznádeji, myšlienky na smrť, konkrétny plán sebapoškodenia.
Výrazná funkčná porucha: dlhodobá neschopnosť vstať, jesť, udržať hygienu, pracovať.
Silné fyzické symptómy úzkosti/paniky s kolapsom funkčnosti.
Násilie v domácnosti alebo riziko ohrozenia života.
Nezvládané užívanie látok, výpadky pamäti, abstinenčné príznaky.

Bezpečný referral: ako premostiť koučing na terapiu

Normalizácia: „Niektoré témy sú lepšie riešiteľné s terapeutom. Je to krok k efektívnejšej pomoci.“
Konkrétnosť: Zoznam kontaktov (psychológovia, psychiatri, krízové linky), krátke porovnanie prístupov.
Spolupráca s povolením klienta: So súhlasom je možné krátke odovzdávajúce zhrnutie terapeutovi.
Dočasné pozastavenie koučingu: Aby sa nekrížili intervencie a aby mal prednosť bezpečnostný plán.

Praktické otázky a príklady formulácií

Otázky na ciele: „Čo bude iné, keď povieme, že sa to podarilo? Podľa čoho to spoznáte?”
Otázky na zdroje: „Kedy sa vám už niečo podobné podarilo? Čo z toho môžete zopakovať?”
Otázky na prekážky: „Ktorá drobná prekážka vás zastaví ako prvá? Ako ju obídeme?“
Otázky na záväzok: „Aký je najmenší krok do 48 hodín? Kedy a kde ho spravíte?”

Meranie pokroku bez patologizácie

V soft koučingu sledujeme behaviorálne indikátory: počet dokončených mikrokrokov, pravidelnosť návykov, zníženie prokrastinácie, lepšia dochvíľnosť, zlepšenie subjektívnej energie. Jednoduché škály (0–10) pred a po sedení pomáhajú reflektovať posun bez stigmy či „nálepkovania“.

Case study (modelový príklad)

Situácia: Klientka Jana chce „menej chaosu po práci“ a viac času na čítanie. Intervencia: Audit dňa, identifikácia spúšťača chaosu (náskok notifikácií), zavedenie 20-min „prechodového rituálu“: vypnutie notifikácií, 5 min upratovanie, kratké dýchanie, 10 min čítanie. Výsledok po 4 týždňoch: 4 zo 5 dní dodržaný rituál, subjektívne zníženie napätia z 6/10 na 3/10, prečítaná 1 kniha/mesiac. Bez potreby terapie: žiadne Red flags, stabilná funkčnosť.

Spolupráca kouča a terapeuta

Ak je klient v terapii, kouč môže dopĺňať prácu v bezpečných témach (time-management, návyky), no len so súhlasom klienta a s rámcom, ktorý určí terapeut. Pravidelné hranice znižujú riziko protichodných intervencií.

Limity online koučingu

Overenie identity a stanovenie kontaktu pre prípad krízy v krajine klienta.
Technické výpadky = jasná politika presunov.
Citlivé témy online ľahko prekĺznu do terapie; kouč musí mať pripravené referral postupy.

Checklist pre kouča: pred, počas a po sedení

Pred: Ciele, záznam z minula, plán otázok, pripomenutie hraníc.
Počas: 80/20 počúvanie/rozprávanie, konkretizácia, mikrodohody, validácia úsilia.
Po: Zhrnutie, akčný bod, sledovanie, fakturácia/administratíva, reflexia vlastnej práce.

Krátka vzorová dohoda (výcuc do kontraktu)

Účel: rozvoj zručností a návykov; nejde o psychoterapiu.
Dôvernosť a výnimky: ohrozenie seba/okolia, zákonné povinnosti.
Frekvencia a dĺžka: napr. 50 min, každé 2 týždne, 6–10 stretnutí s priebežným hodnotením.
Meranie pokroku: dohodnuté indikátory (habit tracker, škály 0–10).
Referral: postup a kontakty, ak sa objavia Red flags.

Najčastejšie omyly o soft koučingu

„Kouč všetko vyrieši za mňa“: nie; kouč vytvára štruktúru a otázky, koná klient.
„Koučing je lacnejšia terapia“: ide o iný cieľ, metódy a kompetencie.
„Stačí motivácia“: udržateľnosť stojí na systémoch a prostredí, nie len na vôli.

Tipy pre klienta: ako sa pripraviť

Prineste jeden konkrétny cieľ na 4–8 týždňov.
Vedenie krátkeho denníka (čo fungovalo/nefungovalo) medzi stretnutiami.
Buďte otvorení malým experimentom a úpravám prostredia (napr. notifikácie, pracovný kút).

Zhrnutie

Soft koučing je užitočný, keď hľadáme praktické kroky, štruktúru a podporu v bežných životných výzvach. Stáva sa nebezpečným, keď prekročí svoje kompetencie a namiesto referovania do terapie sa pokúša riešiť klinické ťažkosti. Jasné hranice, etika a schopnosť rozpoznať Red flags sú preto nevyhnutné. Správne nastavenie spolupráce prináša merateľný posun bez patologizácie a s rešpektom k celistvosti človeka.