Čo je úverové riziko a ako sa meria

Úverové riziko a jeho význam

Úverové riziko je pravdepodobnosť a veľkosť ekonomickej straty vyplývajúcej z nesplnenia záväzkov dlžníka voči veriteľovi v dohodnutých termínoch a podmienkach. Vzniká pri poskytovaní úverov, nákupe dlhopisov, pri derivátoch s kreditnou expozíciou, ako aj pri medzibankových a obchodných pohľadávkach. Pre finančné inštitúcie je úverové riziko dominantnou zložkou rizikového profilu a priamo ovplyvňuje kapitálové požiadavky, tvorbu opravných položiek, oceňovanie produktov a dlhodobú stabilitu banky.

Základné parametre merania: PD, LGD, EAD a M

PD (Probability of Default) – pravdepodobnosť, že protistrana sa dostane do stavu zlyhania v horizonte jedného roka (alebo do konca splatnosti pri IFRS 9). PD sa kalibruje z interných ratingov/score a historických dát.
LGD (Loss Given Default) – percentuálna strata na expozícii po zohľadnení kolaterálu, záruk, výnosov z vymáhania a diskontovania cash-flow z workoutu.
EAD (Exposure at Default) – očakávaná účtovná hodnota expozície v momente zlyhania (pri revolvingových produktoch sa odhaduje Credit Conversion Factor).
M (Maturity) – efektívna splatnosť ovplyvňujúca kapitálové nároky a citlivosť na zmeny PD.

Očakávaná strata (Expected Loss, EL) sa odhaduje ako EL = PD × LGD × EAD. Neočakávaná strata (Unexpected Loss, UL) vyjadruje variabilitu okolo EL a je základom pre kapitálové krytie.

Definícia zlyhania a hraničné udalosti

Zlyhanie sa typicky definuje ako 90+ dní po splatnosti alebo posúdenie, že dlžník pravdepodobne nesplní povinnosti v plnom rozsahu bez realizácie zabezpečenia. Špecifikované sú aj udalosti ako reštrukturalizácia s ekonomickou stratou, bankrot, vyhlásenie konkurzu, „non-performing exposure“ (NPE) a pravidlá cure (návrat zo zlyhania po splnení podmienok).

Ratingové a skóringové systémy

Pre korporátnych klientov dominujú interné ratingové modely kombinujúce finančné pomery, kvalitatívne faktory a behaviorálne signály. Pre retail sa využívajú skóringové karty (aplikančné a behaviorálne). Kľúčové postupy:

Výber premenných: stabilita, prediktívna sila, monotónnosť, regulačná akceptovateľnosť.
Transformácie: Weight of Evidence (WoE), binning, štandardizácia.
Modely: logistická regresia, gradient boosting, náhodné lesy, neurónové siete – s dôrazom na vysvetliteľnosť a stabilitu.
Kalibrácia PD: mapovanie skóre na dlhodobé empirické PD, Platt scaling alebo isotonic regression pri ML.
Validácia: diskriminačná sila (AUC/GINI), stabilita (PSI), backtesting PD vs. realizované defaulty, binomial testy a Hosmer–Lemeshow.

Meranie kreditného rizika na úrovni portfólia

Portfóliové modely hodnotia distribúciu strát, koncentrácie a korelácie medzi dlžníkmi:

Asymptotický jednofaktorový model (Vasicek/IRB) – predpokladá spoločný systematický faktor; kapitál sa odvodzuje z kvantilov distribúcie strát.
Strukturálne modely (Merton/KMV) – default nastáva, keď hodnota aktív klesne pod dlh; využíva sa volatilita aktív/akcií.
Intenzitné modely – pracujú s hazardnou mierou a prechodmi v Markovových maticiach (migračné matice ratingov).
Credit VaR a Expected Shortfall – kvantilové a stredné tailové metriky pri pevnom horizonte (napr. 99,9 % pre regulatórny kapitál).

Koncentrácia sa meria pomocou Herfindahl–Hirschman indexu, podielov na top N expozíciách a sektorových limitov; pre malé portfóliá sa uplatňuje granularity adjustment.

IFRS 9 a očakávané kreditné straty (ECL)

Účtovný štandard IFRS 9 nahradil model vzniknutej straty modelom očakávanej straty. Expozície sa členia do stagingu:

Fáza 1: 12-mesačná ECL (PD na 12 mesiacov × LGD × EAD).
Fáza 2: došlo k významnému zvýšeniu kreditného rizika (SICR) – tvorí sa doživotná ECL.
Fáza 3: kreditne znehodnotená expozícia – úrokovanie z amortizovaného nákladu, špecifické odhady cash-flow z vymáhania.

ECL je pravdepodobnostne vážený priemer scenárov (baseline, optimistický, pesimistický), diskontovaný efektívnou úrokovou sadzbou. Kľúčová je konzistentnosť PD (12M vs. lifetime), cure rate, forbearance a pravidlá pre write-off.

Regulačné prístupy (IRB, Basel, CRR)

V rámci interných prístupov IRB banky odhadujú PD, LGD, EAD a M podľa prísnych požiadaviek na dáta, konzervativizmus a validáciu. Kapitálové požiadavky reflektujú neočakávanú stratu pri vysokom kvantile. Pre menšie banky je dostupný štandardizovaný prístup s rizikovými váhami založenými na externých ratingoch a typoch zabezpečenia. Systémové banky sú povinné vykonávať pravidelné stress testy a udržiavať kapitálové a likviditné vankúše (Pillar 2, buffer pre systémové riziko, proticyklický buffer).

Meranie LGD a EAD: metodiky a dáta

LGD sa odhaduje z workout dát: inkasá, náklady na vymáhanie, čas zhodnotenia kolaterálu a diskont. Pri zabezpečení sa zohľadňuje haircut (volatilita, právna vymahatelnosť, likvidita). Pri revolvingových linkách sa EAD modeluje cez CCF s dôrazom na správanie dlžníkov pred defaultom (limit drawdown efekt).

Kolaterál, záruky a mitigácia rizika

Kolaterál: nehnuteľnosti, stroje, zásoby, finančné aktíva; hodnotí sa LTV, likvidita a právna čistota záložného práva.
Záruky a poistenie: štátne/medzinárodné schémy, garančné fondy, poistenie úveru – upravujú LGD a rizikové váhy.
Kovenanty: finančné (DSCR, Net Debt/EBITDA), informačné a technické; umožňujú včasnú intervenciu.

Trhové indikátory úverového rizika

Pre emitentov na trhoch sú signálmi kreditné spready dlhopisov, CDS prirážky a implikované PD z termínovej štruktúry hazardných mier. Pri neobchodovaných subjektoch sa využívajú syntetické trhové indikátory (napr. modelované spready z porovnateľných spoločností alebo odvetví).

Backtesting, monitoring a včasné varovné signály (EWS)

Migračné matice a prechody ratingov – sledovanie trendu zhoršovania a koncentrácie v slabších stupňoch.
Trigger udalosti: omeškanie, pokles obratov, zhoršenie cash-flow, porušenie kovenantov, negatívne správy, zmeny v manažmente.
Model governance: pravidelná rekalibrácia, stabilitné testy, dokumentácia a nezávislá validácia.

Stresové testovanie a scenárové analýzy

Banky modelujú reakciu PD, LGD a EAD na makroekonomické šoky (nezamestnanosť, HPH, úrokové sadzby, ceny nehnuteľností). Výstupom je strata v extrémnych, no plausibilných scenároch a jej dopad na kapitál a likviditu. Reverse stress testing hľadá kombinácie šokov, ktoré by viedli k porušeniu kapitálových limitov.

Meranie rizika protistrany a CVA pri derivátoch

Pri OTC derivátoch je kľúčová expozícia voči protistrane, ktorá sa mení s trhovými cenami. Meranie zahŕňa Expected Exposure/EE, Potential Future Exposure/PFE a CVA (Credit Valuation Adjustment) – úpravu hodnoty derivátu o kreditné riziko protistrany. Účinné sú netting a collateral CSA (margining).

NPL manažment, workout a recovery

Nesplácané úvery (Non-Performing Loans) vyžadujú segmentáciu (reštrukturalizovateľné vs. nevymožiteľné), jasnú stratégiu (forbearance, splátkové kalendáre, predaj portfólií, súdne vymáhanie) a transparentné účtovanie. Úspešnosť merajú cure rate, time to resolution a skutočná LGD vs. modelovaná.

Prenos rizika: sekuritizácia, záruky a kreditné deriváty

Sekuritizácia umožňuje prevod časti úverového rizika na investorov (triedy tranží, kreditné vankúše). Záruky štátnych agentúr alebo medzinárodných inštitúcií znižujú kapitálové požiadavky a podporujú financovanie MSP. Kreditné deriváty (napr. CDS) poskytujú zaisťovanie špecifických expozícií.

Cenotvorba produktov a risk-adjusted výkonnosť

Cena úveru reflektuje EL, náklady kapitálu na UL, prevádzkové náklady a likviditné prirážky. Výkonnosť sa hodnotí pomocou RAROC, Economic Profit a porovnania so schválenými limitmi (risk appetite). Správne nastavenie transfer pricingu zohľadňuje maturitu a stabilitu financovania.

Modelové riziko, etika a vysvetliteľnosť

Rozhodovanie založené na modeloch nesie modelové riziko: chyby v špecifikácii, dátach a implementácii. Požaduje sa trojriadkový model governance (biznis – riziko – interný audit), vysvetliteľnosť (SHAP, LIME, monotónne ML), testy bias/fairness a kontrola driftu. Dátová kvalita (úplnosť, konzistentnosť, lineage) je základom spoľahlivej merateľnosti.

Praktický príklad: odhad EL a kapitálu

Predpokladajme portfólio 10 000 retail úverov so strednou PD 2 %, strednou LGD 35 % a priemernou EAD 5 000 €. Očakávaná strata je:

EL = 0,02 × 0,35 × 5 000 € = 35 € na úver, teda približne 350 000 € na portfólio. Pre kapitálové krytie UL sa použije kvantilová metóda (napr. 99,9 % podľa Vasiceka) s koreláciou závislou od typu expozície; výsledkom je dodatočný ekonomický kapitál, ktorý banka drží nad rámec EL a opravných položiek.

Implementačné zásady a rámec riadenia

Risk appetite framework – limity PD, NPL, koncentrácií, sektorov a krajín; tolerančné pásma a eskalačné pravidlá.
Politiky a štandardy – originačné pravidlá, kovenanty, zabezpečenie, oceňovanie kolaterálu, správa dát.
Reportovanie – pravidelné early warning reporty, portfóliové heatmapy, stresové a reverse stresové reporty.

Zhrnutie

Úverové riziko je merateľné cez tri kľúčové parametre PD, LGD a EAD; očakávaná strata určuje účtovné krytie a cenotvorbu, kým neočakávaná strata tvorí základ kapitálových požiadaviek. Robustný rámec merania kombinuje mikroúroveň (ratingy, score, ECL) a makroúroveň (portfóliové modely, stres testy). Úspech spočíva v kvalitných dátach, transparentných modeloch, disciplinovanej validácii a aktívnom riadení koncentrácií, kolaterálu a včasných varovných signálov.