Visenie lietadla alebo vrtuľníka je špeciálna technika letu, pri ktorej sa lietadlo udržuje v stabilnom vzdušnom priestore bez výrazného horizontálneho pohybu. Táto technika je často používaná pri vzletu, pristátí, manévrovaní na nízkej výške alebo pri vykonávaní presných operácií.
Pri visení lietadla alebo vrtuľníka je potrebné udržiavať dostatočný vztlak, aby sa zabránilo klesaniu. To sa dosahuje reguláciou rýchlosti a uhla nábehu krídiel alebo rotorov. Rýchlosť a uhol nábehu musia byť nastavené tak, aby sa vztlak vyrovnal hmotnosti lietadla alebo vrtuľníka.
Pri visení je dôležité udržiavať aj stabilnú polohu a výšku. Pilot musí vykonávať jemné korekcie ovládacími prvkami a udržiavať rovnováhu lietadla alebo vrtuľníka. To zahŕňa reguláciu výkonu motora, použitie kormidiel, vztlakových plôch alebo ovládanie ťažiska.
Visenie môže byť vyžadované pri rôznych leteckých operáciách, ako napríklad pri leteckých fotografiách, pátraní a záchrane, vzdušnej asistencii alebo pri vykonávaní presných manévrov. Je dôležité, aby pilot disponoval dostatočnou skúsenosťou a zručnosťou pri vykonávaní tejto techniky letu, pretože vyžaduje presnosť, koncentráciu a cit pre ovládanie lietadla alebo vrtuľníka.
Visenie je technika letu, ktorá umožňuje pilotom udržiavať stabilný vzdušný priestor bez pohybu v horizontálnej osi. Je to dôležitá schopnosť, ktorá sa vyžaduje v rôznych leteckých situáciách a podmienkach.