skleníkový efekt

Definícia pojmu skleníkový efekt v ekonomickom slovníku. Výraz skleníkový efekt sa v odbornej terminológii často používa v oblasti Ekonomika životného prostredia.

Definícia výrazu „skleníkový efekt“

je schopnosť atmosféry znižovať straty tepla a zvyšovať teplotu na zemskom povrchu, čo umožňuje udržanie života na Zemi. Vďaka tejto schopnosti sa stabilizuje určitá priemerná teplota vzduchu v prízemnej vrstve atmosféry (dnes cca 15°C). Prirodzený skleníkový efekt spôsobuje zvýšenie teploty pri zemskom povrchu o 33°C, bez neho by tu bolo -18°C. Existuje teda krehká rovnováha medzi energiou, ktorá vstupuje do klimatického systému Zeme v podobe krátkovlnného slnečného žiarenia, a energiou, ktorá ho opúšťa vo forme dlhovlnného (tepelného) žiarenia. Atmosféra cez deň prepúšťa väčšinu prichádzajúceho krátkovlnného žiarenia Slnka, no cez deň i v noci pohlcuje dlhovlnné žiarenie emitované Zemou, čím sa zohrieva a vysiela časť tohto žiarenia späť k Zemi. Absorpciu tepelného žiarenia zabezpečujú ra¬diačne aktívne (skleníkové) plyny, oblačnosť a niektoré aerosóly. Dominantným skleníkovým plynom je vodná para, na ktorú pripadá v atmosfére až 65%, a CO2, ktorý sa podieľa na skleníkovom efekte asi 25%.