(Vrtulniky.sk,  0)

Popis záchrannej akcie z cyklu Príbehy leteckých záchranárov spod Vysokých Tatier LZZS ATE Poprad. Autor Pavol Svetoň.
Pri tragickej nehode pri Zakopanom 11. 8. 1994 o 13:17 zahynul najprv poľský záchranár a o niekoľko minút sa zrútil aj jeho vrtuľník s osemčlennou posádkou.

Tatrzanskie Ochotnicze Pogotowie Ratunkowe – TOPR

Poľská Tatranská horská služba (TOPR) získala koncom roku 1993 vrtuľník. Tak ako na Slovensku aj v Poľsku sa pokúšali o záchranu ľudí v horách už okolo roku 1963. Neskôr na záchranu využívali vrtuľník Mi-2, ale ani v poľských Vysokých Tatrách mu jeho letové vlastnosti neumožňovali podať plnohodnotný výkon. Preto sa poľskí horskí záchranári usilovali získať vhodnejší vrtuľník. Zorganizovali zbierku a hľadali všetky dostupné možnosti na jeho zakúpenie. Nakoniec sa im to podarilo. Rozhodli sa pre vrtuľník poľskej výroby – Sokol zo Swidniku.

Záchranársky vrtuľník Sokol

Sokol mal úpravu pre záchranu v horách. Vo výbave boli špeciálne reflektory a avionika, ktorá umožňovala lietať aj v noci a za ťažších poveternostných podmienok. V prípade potreby sa do neho pri záchranných akciách zmestilo až 19 ľudí. Na bežnú však chodili 3-4 záchrancovia. Vrtuľník síce potreboval viac paliva ako Mi-2, ale bol ekonomickejší. Horská služba nemala vlastných pilotov. Spolupracovala so zdravotníkmi z Krakova. Posádku tvorili 2 piloti a 2 mechanici. Vrtuľník financovala TOPR spolu s poľským Ministerstvom zdravotníctva, zdravotnou poisťovňou a prispievali aj sponzori.
Prvú záchrannú akciu urobil vrtuľník už počas letu zo Swidnika do Zakopaného pri prevoze chorých. Počas Zimnej univerziády pomáhal pri drobných nehodách, ale zasahoval aj v horách.

Akcia Kasprow vrch a zranený záchranár

Záchranársky vrtuľník Sokol letel 11. augusta 1994 na Kasprow vrch, kde sa pri páde zranili dve zahraničné turistky. Keď posádka priletela na miesto nehody zo stroja vyskočil záchranár, ktorý mal navigovať pilota pri ďalšom manévrovaní. Spadol ako podťatý na zem. Lekár a ďalší záchranca vyskočili z vrtuľníka.

Pád záchranárskeho vrtuľníka

Zakrátko však zistili, že záchranár má zranenú lebku. Okamžite ho naložili do helikoptéry, ktorá nabrala kurz do nemocnice v Zakopanom. „O tri minúty sme v nemocnici“, bola údajne posledná veta, ktorú povedal pilot do vysielačky. Vo výške približne 350 metrov nad zemou za začalo zo stroja dymiť. Pilot pravdepodobne urobil opatrenia na núdzové pristátie. To sa mu však nepodarilo. V doline Olsza sa zrútil, ako hovorili vtedajší svedkovia, z veľkej výšky.

Slovenský vrtuľník zasahuje

Vrtuľník LZZS ATE z popradského strediska bol v ten deň na zásahu na zjazdovke Generál pod Skalnatým plesom, kde si česká turistka podvrtla členok a nebola schopná pokračovať v túre. Ešte sa ani poriadne neskončil tento zásah už vrtuľník letel na pomoc ďalšej turistke, ktorá odpadla po poštípaní hmyzom na chodníku pod Studenovodskými vodopádmi. Počas zásahu sa vo vysielačke opäť ozýva Horská služba. Oznamuje úraz na chodníku pod Téryho chatou. Už tam posádka chcela letieť, keď vo vysielačke zaznela naliehavá výzva na pomoc poľským záchranárom neďaleko Zakopaného, kde sa zrútil vrtuľník LZS.
MUDr. Marcel Sedlačko spomína: „Tá správa nás zmrazila. Okamžite dostala prednosť pred všetkými. Poľská horská služba GOPR nás prosila o pomoc pri pátraní po ich záchrannom vrtuľníku Sokol s pravdepodobne osemčlennou posádkou. Okamžite sa sme sa spojili s popradskou nemocnicou a žiadali sme posilnenie posádky druhým lekárom. Horská služba vyslala sanitné vozidlo na Hrebienok, kde sme odovzdali poštípanú turistku. Poľská turistka, ktorá sa poranila pod Téryho chatou musela počkať na pozemnú záchranu.“

Letíme do Zakopaného

Na popradskom letisku medzi tým začali vybavovať cestovné a colné formality, nevyhnutné na let nášho vrtuľníka s posádkou do Poľska. Súčasne bol zabezpečený prílet vrtuľníka z LZS Krištof 08 z Košíc a jeho prípadný prelet do Poľska, ak by bol potrebný transport ranených. Nastúpili sme aj s lekárom Henrykom Zajacom do nášho vrtuľníka a leteli do Zakopaného. Fúkal silný vietor, iba pomaly sme naberali výšku. O chvíľu sme boli v Poľsku a blížili sa k Zakopanému.

Pátrame po poľskom vrtuľníku

V Zakopanom sme na palubu pribrali poľského záchranára a leteli na predpokladané miesto nešťastia. Podľa údajov, ktoré sme mali, letel poľský vrtuľník na Kasprow vrch, preto sme leteli najprv tam. Neboli sme úspešní. Vrátili sme sa späť a pátrali sme v husto zalesnenom teréne. Nikde sme nevideli ani stopy po vrtuľníku. Po 6-7 minútach nás upútali stopy čohosi bieleho na stromoch. To bolo miesto pádu. Chvíľu sme nad nim viseli a uvažovali o ďalšom postupe. Rozhodli sme sa použiť podves. Pristáli sme na neďalekej lúčke. Pod vrtuľník sme upevnili oceľové lanko, do ktorého sa zapli lekár a poľský záchranár.

Smutný epilóg

„Prišli sme v čase, keď už pri havarovanom vrtuľníku boli poľskí hasiči a zabezpečovali lokalitu, lebo nebolo možné vylúčiť výbuch a požiar“, spomína jeden z najskúsenejších slovenských leteckých záchranárov – lekárov MUDr. Henryk Zajac.
„Ja som sa spolu s jedným z poľských záchranárov spustil na zem. Žiaľ pri páde helikoptéry utrpeli také ťažké zranenia, že našu pomoc už nepotrebovali. Všetci štyria boli mŕtvi. Dvaja piloti, dvaja záchrancovia“.
Predmet, ktorý zranil záchranára pravdepodobne pochádzal z vrtuľníka. To bol začiatok tragédie, ktorá sa stala 11. 8. 1994 o 13:17 neďaleko Zakopaného.

Už ste čítali?


Pridaj komentár