Z cyklu: SLÁVNE TRAMPIÁDY – DIEL PRVÝ (Zobrané trampské spisy)

29.IX. – 1.X.1975

Posádka: zaujímavá, viac-menej klasická zmeska – Mary, Heda, Beňo, Pito, Paňo a nový člen – Buralka.

29.IX. – pondelok

Nádherné počasie, ktoré vládlo celý september, nás neustále lákalo niekam von, do prírody. Po úspešnom zápise do posledného ročníka nášho štúdia nám do začiatku semestra ostalo pár dní, a tie sme sa rozhodli využiť na načerpanie nových psychických síl, stratených v krutom skúškovom období. Ústna a telefonická propaganda sa rozbehla na plné fofry. Účasť prisľúbilo asi osem oddychu a prírodychtivých ľudí, medzi nimi aj žien. Hlavným reklamným ťahákom bolo sľúbenie pozorovania jelenej ruje a luxusné ubytovanie v nám dobre známom interhoteli Rossija. Zraz bol v pondelok ráno o ôsmej pred našim intrákom. Zisšli sme sa piati, Beňo oznámil, že dorazí za nami sám, aby sme ho čakali o piatej na moste pri Košických Hámroch.Na návrh Hedy, ktorej telesné proporcie začali nadobúdať zreteľne guľaté obrysy nevídaných rozerov, sme šli peeši. Vyrazili sme na Bankov a už po jeho dosiahnutí bolo ťažké prinútiť ženy k ďalšiemu pochodu. Pito cestou zbieral huby, Heda tárala, ostatné ženy tiež a takto veselo sme došli na Jahodnú. Heda púšťala šťavu, jak slaninka na ohni, úpravdepodobne z jogurtov, ktoré v hojnom počte konzumovala, my ostatní normálni sme si dali po pive. Trošku ma to pomotalo a zásluhou chvíľkovej indispozície som sa dal presvedčiť, aby sme šli zbytok trasy po asfaltke. Moje trampské svedomie sa proti tomu začalo vehementne búriť, ale čo som mohol osamotený robiť. Len sa prispôsobiť. V Košickej Belej sa nám videl rumanček hrozne drahý, štípali nás chodidlá, no do chajdy sme došli všetci bez viditeľných zranení. Upravili sme si ju „dle obrazu svého“. Pito doniesol ďalšie huby a vybral sa oproti milému Beňovi. Ja som rúbal drevo a ženy čistili huby na večeru. V takejto rodinnej pohode nás zastihli dvaja lesáci, milo sa nás usmiali a ktovie, čo si pomysleli Milý Beňo sa skutočne objavil a významne posilnil mužskú časť, pretože hlasovací pomer sa tým pádom vyrovnal. Večera bola hubová, čiže jedli sme huby a Heda k tomu kecala. Pita začali gniaviť výčitky svedomia a Mary, ktorá jediná huby nejedla, sa informovala, ako si má zhotoviť čakan, aby nás po našom otrávení mohla s úctou a pietou zakopať. Potom sme ako tradične hrali karty, ja s Beňom proti Hede s Buralkou. Prehrali sme 3:1, ale treba povedať, že Heda hrala sedmu po prvýkrát naostro a takým sa zvyčajne darí. Kartársku idylku vystriedalo pozorovanie hviezdnatej oblohy, ženy sa báli ísť vyčúrať, aby sa im niekam náhodou niečo nezahryzlo, sviečka v chajde dohorela, tak sme zaľahli. V chajde je teplo a smrádok, keďže bola celá zamínovaná kravskými exkrementami. Heda sa strašne hádzala a mordovala pri obliekaní svojich dupačiek a všetkého ďalšieho oblečenia, čo mala so sebou, lebo sa bála, že jej bude zima. Plamene z piecky vrhali na stenu fantastické obrazce, a do toho som vyrozprával zopár hororových príbehov majstra Hitchkocka. Tie na Hedu emotívne zapôsobili, priebežne sa začala pre zmenu vyzliekať a ako sa priznala ráno, ťažko sa jej zaspávalo.

30.IX. – utorok

Ráno nás neprebudilo ručanie jeleňov, ale bučanie kráv a Pitovo rachotenie po chajde, pretože sa zase vybral na huby, keďže videl, že po včerajšej večeri sa ešte hýbeme. Pito skutočne asi o pol hodinu dovliekol huby a vybral sa s Beňom do V. Folkmára na dôležité obchodné jednanie, výsledkom ktorého malo byť získanie Rum-ančeku a iných dobrôt. Ja som medzitým zase rúbal drevo a strážil ženy, ktoré zase čistili huby. Na tomto mieste musím podotknúť, že ráno, keď som sa šiel umyť, vybrala so mnou aj moja hausebandka Mary. Rodinné umývanie dopadlo dobre. Až na spiatočnej ceste ma Mary prekvapila svojimi hlbokými znalosťami z biológie, čo ma teda nesmierne rozrušilo.Najprv ukázala na čosi malé v tráve a svojím tenkým a nežným, city podrývajúcim hláskom mi oznámila: „Aha, žaba!“ Pozriem, a tam zelený lúčny koník! Ideme ďalej okolo stáda kráv, ktoré už pomaly patrili k našej bvýprave a Mary ukazuje na jednu kravu, menovite na jej ofecesovaný chvost a pýta sa ma tým istým hláskom: „Hejže to má nejakú chorobu?“ Bol som z toho taký vyvalený, že som jej priamo odvetil, že to ťažko nazvať chorobou, keď si niekto počas srania zabudne dvihnúť chvost. Ináč je Mary hravá, zdravá, chutí jej jesť a moja odpoveď sa jej vôbec nedotkla. Obchodníci sa vrátili z rokovania vyšťavení, ale s rumom. Rokovanie bolo podľa ich slov zdĺhavé, ba až nebezpečné, lebo obchodné partnerky nechceli pristúpiť na navrhovaný kontrakt, nakoľko ako tvrdili, požadovaný druh tovaru môžu predávať až od hodiny dvanástej. Nikto nechel ustúpiť, ale nakoniec galantný šarm, bezchybné vystupovanie, decentné oblečenie a perfektné znalosti našich zástupcov v riešení rôznych obchodných záležitostí, podfukov, bočných chodníčkov a iných fínt slávilo úspech. Obed bol ako celá naša strava na tomto trampe pestrý – huby a čajíček s rumom. Poobede sme si lebedili, hrali karty, upravovali okolie chajdy, opaľovali sa na zubatom slniečku, ktoré ma asi trošku pohrýzlo a už včera som začal pociťovať prípravy mikróbov na generálny útok na moje sliznice. Večer sme si urobili menší táboráčik, ale predtým sme museli odoháňať naše kamarátky jalovičky, ktoré nás považujú za svojich. Tu musím znova podotknúť, že zmienené párnokopytnaté cicavce pomýlili aj takú skúsenú biologičku, akou je Heda. Keď sa prvýkrát priblížili oné tvory k našej chajde, Heda po vzájomnej výmene názorov s Mary vahlásila, že sú to býky. Veru neviem, čo viedli menované vedkyne k takému záveru, rozvíjajúce sa vemienka jalovičiek boli dobre viditeľné. Pri ohni sme piekli slaninku a mne neustále padala do ohňa, lebo preháral ražeň. Nakoniec mi ostala malá ohlinená a popolom okorenená škvarka a hlieb s divnou príchuťou. Nedá mi nespomenúť jeden závažný fakt, a síce, že chlebu a slanine neodolal ani náš krúžkový tučniačik, inak zvaný platinovoirídiový drôtik – Heda Ž., ktorá na začiatku trampu sebavedome zahlásila, že bude držať hroznú diétu. Usmiali sme sa nad tým a mysleli si svoje. Dovalil sa studený a vlhký vetrisko a to si vynútilo prijať dodatočné odvetné protiopatrenia vo forme niekoľkých hltov rumu. Potom sa spievalo, a recitovalo a Buralka nás zmorila jednou spoločenskou hrou tak, že na ďalšie sme už nemali chuť. Postupne sme sa trúsili do spacákov, a keď som sa aj ja vtrepal na svoje nocľažisko, bolo mi jasné, že mikróby vrhli všetky sily do útoku. Najprv mi totálne zabetónovali nos. Oklamal som ich a dýchal ústami. Noc takto prebehla v striedavej seči a protiseči.

1.X. – streda

Pito ráno nedoniesol huby, ale piekol hrianky a dokonca raňajky podával do postele. Keď som vstal, bol čo sa týka čuchu a chuti impotent. Potom všetci, okrem hausbandov sa vybrali na huby. Obed bol tým pádom klasický. Poobede sme trávili rôzne, Heda plietla, Beňo, Buralka a ja sme hrali karty a čuduj sa svete, vyhral som. Že domov pôjdeme autobusom bolo jasné po mojich prvých ranných slovách, ktoré zneli ako z dutej vŕby. Pobalili sme sa, Heda zbalila zo päť kíl húb a šli sme skratkou cez les a chatovú osadu na zastávku. Cestou sme natrafili na malého slepúcha. Len tak mimochodom, Mary povedal, že je to ústrica, a aby to celé zabila, na pasúceho sa koňa v diaľke zvolala: „Aha, bernardín!“ Na zastávku sme prišli tri minúty pred odchodom, vlastne príchodom autobusu. Všetci boli spokojní, len ja som odchádzal s nádchou.

Paňo


Pridaj komentár