Statický charakter neoklasickej ekonómie /rakúska, lausanská, cambridgská škola/

Rakúska psychologická škola

– neoklas. ekonómiu charakterizuje jej akcent na hypotetické prostredie v podmienkach tzv. dokonalej konkurencie, v kt. hranicou rozširovania výroby sú len exist. výr. zdroje.
– v 70. rokoch min. stor.
– K. Menger, F. Wieser – rozpracovali metódu ekon. individualizmu, kt. pristúpili k analýze hosp. izolovaného jednotlivca – Robinsona. Dominantnou bola spotreba podmienená psychológiou človeka uspokojujúceho svoju škálu potrieb. Statky da delia v pomere k potrebám na tzv. hosp. a voľné statky. Užitočnosť každého statku klesá s množstvom, kt. má človek na trhu k dispozícii.
– Bohm – Bawerk dokázal, že na trhu sa výmena uskutoční len medzi tými partnermi, kt. sú v cenovom boji najschopnejší, kupujú len tí, čo subjektívne hodnotia kupovaný tovar najvyššie, a predávajú iba tí, čo svoj statok hodnotia najnižšie.
– osobnosti – B. Franklin (Pojednanie o podstate a potrebe pap. peňazí)
– A. Hamilton (prispel už k formovaniu sústavy soc. – ekon. názorov, v kt. dominovala podpora národnému priemyslu
– T. Jefferson (zastával agrárny rozvoj USA)
– D. Raymond – jeho koncepcia nár. bohatstva bola spojená s rozvojom priemyslu a zdokonaľovaním vysokých foriem poľnohospodárstva.
– ekon. liberalizmus – odmietajúci protekcionizmus a št. zásahy do ekonomiky (T. Cooper, H. Carey – hosp. krízy, nezamest. a pod. vyhlásil za dôsledok zásahov štátu do ekonomiky
– F. Walker – zákon klesajúcej úrodnosti pôdy, kapitál – výsledok úspor a úrok je len odmenou za zdržanlivosť vlastníka kapitálu
– H. George – o jednotnej pozemkovej dani, pokrok mater. výroby a zväčšovanie bohatstva spoločnosti vedie k rastu biedy širokých más, ako dôsledok zvyšovania sa renty.

Cambridgeská škola

– Marshall /1842 – 1924/ – pozorovanie fungovania trh. mechanizmu: celú svoju pozornosť obrátil na pôsobenie ponuky a dopytu na cenu, nechápme hodnotu hodnotou dôležitá je cena a cena výhody – predávať nad hodnotu alebo pod hodnotu
– všeob. zákon dopytu – ak cena klesá požadované množstvo rastie, ak cena rastie, dopyt po tovare klesá.
– peň. náklady vysvetľoval ako ceny, kt. musí podnikateľ zaplatiť za urč. ponuku práce a kapitálu, ako predpoklad jeho účasti na ekon. aktivite v trh. ekonomike.
– elasticita

Lausanská škola

M. E. Walras – rozpracoval všeob. ekon. rovnováhy, princíp výmeny je zákl. nástrojom formalizácie ek. javov a procesov. 2 statky si vymieňajú 2 osoby, tak veľkosť dopytu oboch vymieňajúcich po druhom tovare závisí od výmenného pomeru t. j. od ceny vyjadrenej v druhom tovare. Prienik krivky dopytu a ponuky – rovnovážna cena. Ak je užitočnosť funkciou daného množstva tovaru a to rastie, musí klesať jeho hraničná užitočnosť. Na základe rovnováhy výmeny formuloval záver, že základom výmennej hodnoty je hran. užitočnosť, kt. možno merať, tvrdil že teória všeo. rovnováhy spočíva na závislosti 2 trhov: trhu výr. služieb a trhu výrobkov, spoločenské bohatstvo – kapitál a dôchodky, spája vzťah dvoch jednotiek výr. podnikov a domácností.
Podmienkou rovnováhy systému je, že:
– spotrebitelia sa správajú tak, aby maximalizovali svoje uspokojenie
– dopyt a ponuka sa v tom istom čase rovnajú
– ceny hotových výrobkov sa rovnajú výrobným nákladom

Model dokumentuje suverenitu spotrebiteľa, ale v dokonalej konkurencii, kde sú peniaze ako počítacia jednotka.

1.Dynamický prístup J. A. Schumpetra
rakúsky ekonóm. Jeho teoreticko analytický systém má dynamický základ, objasňuje štrukturálne zmeny trhových ek. , cyklické kolísanie ek. ako dôsledok endogénnych faktorov. Sch. zákl. práca „Teórie hosp. vývoja „annalyzuje kolobeh hospodárstva. Vychádza z toho, že hosp. subjekt koná na základe empirických údajov, k dispozícii má určité množstvo hosp. statkov, pri určitých potrebách. Ľudia budú regulovať svoje správanie vo vzťahu k statkom tak, že vl. statkami budú realizovať najv. sumu hodnôt. V reálnej ekonomike ekonomická logika víťazí nad technickou – realiz. tech. sa podriaďuje ek. hľadiskám. V tovarovom hosp. rozdiel medzi nákladmi a výnosmi predst. zisk, kt. sa v podmienkach rovnováhy hospodárstva = 0.

Schumpeter konštatuje, že veľká reforma teórie prostredníctvom subj. teórie hodnoty nechala statický charakter učenia nedotknutý, s výnimkou CLARKa – preferoval dynamiku pred statikou v analýze ek. javov. U Sch. môžeme pod vývojom ek. rozumieť len také zmeny kolobehu hosp. života kt. vyvoláva samé hosp. , pričom každý kokrétny proces vývoja nakoniec vychádza z predchádzajúcich procesov vývoja. Nové potreby u spotrebiteľov vyvolávajú výrobcovia. Vyrábať – kombinovať veci a sily po novom:
1. nový statok, kt. je spotr. neznámy, resp. statok novej kvality.
2. zaved. novej výr. metódy.
3. otváranie nového trhu.
4. zisk nového zdroja.

Vznikajú často povedľa starých podnikov v nových podnikoch. Sch. dynamická teória hosp. vývoja – dosaho vanie stále narušovanej ek. rovnováhy na novom, kalitatívne vyššom stupni – zreálnenie ekonomickej analýzy oxiómov Walrasa: Kap. úverová sústava vyrástla z financovania nových kombinácií – inovácií výroby. Aktivity podnikateľa posudzuje ako“plánovanie proti prúdu“, proti rutine a konzervatizmu. Rozlišuje medzi kapitalistom a podnikateľom, ktorý nemá byť kapit. a získava svoje fin. prostriedky od bankovo úverovej sústavy. Ide o presun kúpnej sily v rámci aktivity hosp. subjektov. Motiváciou podnikateľ. aktivity je dosiahnutie zisku, ktorá narušuje rovnováhu systému – predst. „vlnovitý pohyb“ Úlohou ek. teórie nie je odstránenie nerovnováhy, ale rýchle obnovenie rovnováhy vhodnou hosp. politikou.


Pridaj komentár