Štátnice – Financie – 04 – 19 – Riziko v podnikateľskom prostredí

Download súboru

Stiahnite si súbor Štátnice – Financie – 04 – 19 – Riziko v podnikateľskom prostredí (súbor vo formáte PDF). Kliknite na odkaz pravým tlačidlom myši a zvoľte: Uložiť cieľ ako… – Save target as…

Ukážka dokumentu

Pozrite si náhľad dokumentu na stiahnutie: Štátnice – Financie – 04 – 19 – Riziko v podnikateľskom prostredí.


Otázka 6. - Riziko v podnikateľskom prostredí
A Základné definície
Neistota - sa chápe v zmysle variability, ktorá neumožňuje presnú predikciu budúcich výsledkov určitých aktivít a lebo procesov. Prejavuje sa to menšími alebo väčšími odchýlkami predpokladaných výsledkov od skutočne dosiahnutých. Neistota môže mať subjektívny alebo objektívny charakter.
Objektívny charakter neistoty - prvky, resp. zložky majú náhodný (stochastický) charakter.
Subjektívny charakter neistoty - vyplýva z neúplnosti a relatívnej nedostatočnosti našich poznatkov o objektoch reálneho sveta.
Riziko - (Albach) - Rizikom sa myslia neistoty, ktoré sa dajú merať štatistickými metódami. Neistoty sú náhodne javy, ktoré sa nedajú exaktne merať, je možné o nich vysloviť len domnienky.
(Samecky) - Riziko predpokladá, že jeho dôsledky na činnosti zaťažené rizikom, majú známu pravdepodobnosť. Riziko je merateľné a možno sa proti nemu eventuálne zabezpečiť. Pri neistote takáto možnosť nie je.
(Wittmann) - Rizikom označujeme možnosť, prípadne nebezpečenstvo neúspechu hospodárskej činnosti firmy v budúcnosti.
Riziko a neistota sa odlišujú tým, že pri rozhodovaní za rizika pozná rozhodovateľ rozdelenie pravdepodobnosti dôsledkov variantov vzhľadom na jednotlivé kritéria hodnotenia, ale pri rozhodovaní za neistoty ju nepozná.
Čisté riziko - je také riziko, v prípade ktorého existuje nebezpečenstvo vzniku len nepriaznivých situácií, resp. nepriaznivých odchýlok od požadovaného stavu, za ktorý sa považuje uchovanie majetku, príp. ľudských zdrojov a zdravia. Čisté riziká sa spravidla týkajú strát a škôd na majetku hospodárskych organizácií a jednotlivcov, poškodenia zdravia jednotlivcov a členov organizačných jednotiek.
Klasifikácia čistých rizík - majetkové riziká, rizika zodpovednosti za škodu, rizika vynikajúce zo zlyhania iných subjektov.
Podnikateľské riziko - sa vyznačuje tým, že nebezpečenstvo nežiadúcich odchýlok od plánovaných výsledkov vystupuje často spolu s nádejou na žiadúce (pozitívne) odchýlky od týchto výsledkov. Prijatie tohto rizika môže spôsobiť firme tak straty, ako aj mimoriadne dobré hospodárske výsledky.
Postoj podnikateľa k riziku - ??? averzia k rizika, neutrálny postoj, sklon k riziku ???
B Klasifikácia podnikateľských rizík
- delenie podľa vecnej náplne rizika, resp. podľa faktorov, ktoré riziko spôsobujú: Technické, výrobné, obchodné, finančné, ekonomické, rizika v oblasti informatiky, politické (sociopolitické).
- ďalšie členenie rizika: systematické a nesystematické, ovplyvniteľné a neovplyvniteľné, podnikateľské a čisté.
1. Technické riziká - faktory neistoty technickej oblasti:
- predbežné stanovenie parametrov a cieľov riešenia, dostatočne progresívna úroveň nového riešenia,
- včasné dokončenie výskumu a vývoja,
- rýchlosť projekcie a konštrukcie,
- včasné ukončenie investičnej výstavby a skúšobnej prevádzky,
- spoľahlivosť prevádzky a zariadení,
- a rad ďalších faktorov.
Technické riziká sú spojené predovšetkým s uplatňovaním výsledkov vedecko-technického rozvoja, stretávame sa s nimi najčastejšie pri výskume a vývoji nových výrobkov a technológií.
2. Výrobné riziká - úzko súvisia s faktormi technického rizika a vyznačujú sa možnosťou strát vo výrobnom procese. Faktory výrobného rizika: interné a externé.
Interné faktory sú:
- organizačné činitele, vplyv človeka a jeho zlýhanie, vplyv ľudského činiteľa na poruchy a havária,
- činitele spoľahlivosti zariadení, charakteristiky štatistického tolerančného a totálneho zlyhania strojov a zariadení,
- činitele ovplyvňujúce kvalitu výrobného procesu.
Externé faktory - vyvolávajú obmedzenia alebo zastavenie výroby. Majú charakter nedostatku zdrojov (surovín a materiálov, polotovarov, energie...). Výrobné riziko reprezentuje aj vplyv odpadov, znečistenie vôd, vplyv exhalácií a toxicita nežiadúcich látok vo výrobkoch, ktoré môžu ohroziť pirbeh výrobného procesu a jeho výsledky.
3. Obchodné riziká - prestavujú skutočné neistoty spojené s uplatnením výrobkov na trhu. Majú prevažne povahu rizík spojených s dopytom vo vzťahu k výške predaja a cenových rizík z hľadiska dosahovaných predajných cien. Faktory obchodného rizika:
- marketingové faktory - spôsob prieskumu trhu, zameranie na segmenty trhu, prieskum objektívneho správania konkurencie, spôsob reklamy a preniknutia na trh, spôsob uvedenia výrobkov na trh.
- cenové faktory - prípadné zmeny cien výrobkov, cien komponentov, materiálov a surovín na výrobu, vplyv cien a rýchlosť prenesenia výrobu z výskumu až k zákazníkovi, stratégia predajnej ceny a množstva vyrobenej produkcie.
- pozičné faktory - súvisia hlavne s technickou a technologickou atraktívnosťou, veľkosťou odbytu a možnosťou jeho zväčšovania vďaka perspektívnosti výrobku.
Obchodné riziko je predovšetkým spojené s činnosťou konkurencie, správaním zákazníkov, spôsobom a rýchlosťou nasýtenia trhu a vplyvom centrálnej sféry.
Obchodné riziká pôsobia v medzinárodnom obchode intenzívnejšie ako vo vnútornej ekonomike krajín z nasledujúcich dôvodov: väčšia vzdialenosť, rozdielnosť mentalít, jazykové bariéry, rozdielnosť právnych systémov. Všeobecne je intenzita dosahu obchodných rizík na jednotlivé zahraničnoobchodné operácie daná dvoma faktormi: spoľahlivosť partnera a stupeň právneho zaistenia daného záväzkového vzťahu.
4. Finančné riziká - druhy finančných rizík:
- riziko zdrojovej štruktúry financií - pomer cudzích a vlastných zdrojov firmy je meradlom rizikovosti.
- likvidné riziko - hrozba insolvencie a neschopnosti zaplatiť krátkodobé finančné záväzky vyplýva z rozporu medzi krátkodobými zdrojmi a krátkodobými záväzkami.
- riziko zo meny úrokových sadzieb - o úrokovej sadzbe rozhoduje trhová situácia ( trh cenných papierov, burza, finančná politika, menová politika a hospodársky rast).
- finančné riziko štruktúry dodávateľov a odberateľov - riziko financovania dodávateľského a odberateľského úveru je založené na tom, že väčšinou do 20 - 30 % z celku sa pripúšťa účasť jediného dodávateľa. Keď sa táto miera prekročí, vzniká veľké riziko z možnosti ovplyvnenia firmy špekulatívnym spôsobom.
- riziko z faktoru času - čím je podnikateľský zámer dlhodobejší, tým väčšie nepresnosti a neistoty čakajú firmu, tým väčšie riziko je spojené s rozhodnutím. Finančná likvidita sa vyjadruje pomerom disponibilných finančných zdrojov v hotovosti k celkovému kapitálu a je základným ukazovateľom rizikovosti časového horizontu.
- riziko z flexibility nákladov - toto riziko hovorí o pomere variabilných a fixných nákladov. Vysoký podial fixných nákladov spôsobuje podniku vysoko rizikové situácie.
- riziko teritoriálnych vplyvov - riziko vznikajúce z pozície realizácie medzinárodného platobného styku.
5. Ekonomické riziká - zahŕňajú širokú škálu nákladových rizík vyvolávaných zmenami jednotlivých nákladových položiek, ktoré sú spojené predovšetkým s rastom nákupných cien vybraných surovín a energie. Ďalej zahŕňajú infláciu, riziká spojené s peňažnou a rozpočtovou politikou a významnú zložku týchto rizík tvoria riziká spojené so zahranično-obchodnými činnosťami (kurzové riziká ovplyvňujúce príjmy a náklady operácií na zahraničných trhoch realizovaných v menách týchto trhov, rizika návratnosti pohľadávok...) a podnikaním v zahraničí (napr. riziká transferu dosiahnutého zisku).
6. Riziká v oblasti informatiky - význam a vážnosť týchto rizík rastie v súvislosti s využívaním počítačových sietí. S dôležitosťou informačných systémov do popredia vystupuje niekoľko základných hodnôt, ktoré je potrebné chrániť, a tie sa rozdeľujú do troch kategórií: informácie (údaje), programy, technika.
Informácie - tvoria dôležitý prvok celkovej hodnoty podniku. Sú nástrojom potrebným na prijatie rozhodnutí. Podstatný význam má ich presnosť a využiteľnosť.
Programy (Software) - má finančnú hodnotu, ale od spoľahlivosti softvéru závisí aj korektnosť a využiteľnosť informácií pri závažných rozhodnutiach. Programy plnia funkciu generátora.
Technika (Hardware) - je pomerne najjednoduchšie.
Chod informačného systému môže byť narušený vplyvom faktorov: chyba hardvéru, softvéru, obsluhy, slabé mietso v návrhu informačného systému, infiltrácia informačného systému.
7. Politické riziká - možno rozdeliť na riziká spôsobené makroekonomickou a sociálnou politikou vlády v rámci legitímnych regulačných funkcií v oblasti rozpočtu, daní, investícií, ochrany spotrebiteľa atď. a riziká vyvolané nelegitímnymi spôsobmi vzhľadom na existujúci politický a vládny systém (vojnové konflikty, prevraty a ďalšie nepokoje). Politické riziko bezprostredne vplýva na podnikateľskú činnosť, nie je možné pred ním újsť, možno ho len správne ohodnotiť a riadiť.
Systematické riziká - menia sa systematický v závislosti od celkového ekonomického vývoja (zmeny peňažnej a rozpočtovej politiky vlády, zmeny daňového zákonodarstva...) Všetky hospodárske subjekty ohrozujú zhruba rovnakým spôsobom.
Nesystematické (jedinečné) riziká - od ekonomického vývoja nezávisia. Sú špecifické pre jednotlivé firmy resp. podnikateľské projekty. Príčinou môže významná inovácia v určitom odbore, vstup nového konkurenta na trh, odchod kľúčových pracovníkov firmy, havárie výrobných zariadení...
Podľa toho, do akej miery môže manažér reagovať na príčiny rizika, možno faktory rizika členiť na faktory ovplyvniteľné, relatívne ovplyvniteľné a neovplyvniteľné.
Ovplyvniteľné faktory rizika - vzťahujú sa najmä na faktory prebiehajúce vnútri podniku. Napr. prostredníctvom zvýšenia kvality výrobkov a kvality servisu možno pôsobiť na zvýšenie objemu predaja a predajnej ceny.
Relatívne ovplyvniteľné faktory rizika- patria sem faktory spojené s tou časťou okolia podniku, ktoré je tvorené národnou ekonomikou (dopyt na vnútornom trhu) a podstatná časť faktorov spojených s aktivitami daného podniku (uplatnenie výsledkov vedecko-technického pokroku).
Neovplyvniteľné faktory rizika - týkajú sa predovšetkým okolia podniku. Tieto faktory ovplyvňujú procesy prebiehajúce vnútri národnej ekonomiky, ale aj mimo nej.
C Identifikácia a analýza faktorov rizika
Racionálny postup prípravy a hodnotenia projektov z hľadiska práce s rizikom a neistotou je založený na prístupe, ktorý zahrnuje predovšetkým tieto fázy:
1. identifikácia faktorov rizika,
2. stanovenie významnosti faktorov rizika,
3. stanovenie miery rizika, resp. meranie rizika,
4. hodnotenie rizika,
5. príprava a realizácia opatrení zameraných na oslabenie príčin vzniku rizika
6. príprava a realizácia opatrení na zníženie nepriaznivých dopadov rizika,
7. príprava plánu korekčných opatrení a sledovanie vývoja faktorov rizika,
8. spracovanie dokumentácie prípravy a hodnotenia rizika podnikateľského projektu.
Navrhnutý postup prípravy a hodnotenia podnikateľských projektov, ktorý môžeme chápať aj ako analýzu rizika týchto projektov, je založený na tom, že:
- zvažovanie rizika a neistoty musí tvoriť neoddeliteľnú súčasť náplne všetkých fáz prác na podnikateľskom projekte od iniciovania podnikateľského zámeru až po realizáciu,
- niektoré riziká a neistoty sú do istej miery ovplyvniteľné aktívnym a angažovaným konaním manažéra,
- pri neovplyvniteľných faktoroch rizika možno pomocou vhodných opatrení znížiť nepriaznivé dopady výskytu rizika,
- vyššiu kvalitu prípravy, hodnotenia a výberu podnikateľských projektov možno dosiahnuť využitím znalostí, skúseností a intuície manažérov a expertov a uplatnením modelových nástrojov matematických metód v spojení s výpočtovou technikou.
Identifikácia faktorov rizika - náplňou tejto fázy je stanovenie faktorov rizika, ako aj veličín, ktorých možný budúci vývoj by mohol ovplyvniť, a to nielen negatívne, ale aj pozitívne dopady a účinky podnikateľského projektu. Stanovenie faktorov rizika nemožno spravidla podporiť pomocou nejakých modelových taktík, ale spočíva prevažne na znalostiach, skúsenostiach a intuícií pracovníkov, ktorí sa na príprave podnikateľského projektu podieľajú. Táto fáza analýzy rizika má výrazne tvorivý charakter a ich výsledky závisia od toho, do akej miery sa podarí vytvoriť prostredie stimulujúce hľadanie možných príčin prípadného budúceho neúspechu projektu.
Stanovenie významnosti faktorov rizika - významnosť faktorov rizika je chápaná ako určitý potenciálny stupeň ohrozenia úspechu projektu. Možno ju posudzovať dvoma odlišnými spôsobmi: expertným hodnotením a analýzou citlivosti.
Expertne hodnotenie významnosti faktorov rizika - možno ho uplatniť, keď faktory rizika majú povahu dvojhodnotových náhodných veličín. Podstata expertného hodnotenia významnosti faktorov rizika spočíva v tom, že sa táto významnosť posudzuje pomocou dvoch hľadísk. Prvé z nich tvorí pravdepodobnosť výskytu faktora rizika a druhé - intenzita negatívneho vplyvu, ktorý má výskyt faktora rizika na efekt projektu. Hodnotenie pravdepodobnosti aj intenzity negatívneho účinku možno vyjadriť verbálne v piatich stupňoch, napr. zanedbateľná(ý), malá(ý), stredná(ý), značná(ý), vyoká(ý).
pravdepodobnosť výskytu
vysoká
značná
stredná
malá
zanedbateľná
účinok
zanedbateľný malý stredný značný vysoký
Analýza citlivosti - vychádza z explicitného zobrazenia vplyvu faktorov rizika na efekty projektu vyjadrené napr. pomocou výnosnosti projektu...
Poznanie závislosti zisku (resp iného kritéria) od faktorov rizika, resp. ďalších veličín deterministickej povahy umožňuje potom zisťovať dopady zmien hodnôt faktorov rizika. Faktory rizika, ktorých na možné zmeny je dané kritérium vysoko citlivé, sú potom veľmi významné, a naopak faktory, ktorých zmeny ovplyvňujú zvolené kritérium hodnotenia len málo, možno zo súboru faktorov rizika vylúčiť a pracovať s nimi ďalej ako s deterministickými veličinami.
Otázka 7. - Metódy a modely merania rizika
Metódy merania rizika - objektívnou a subjektívnou pravdepodobnosťou.
Objektívna pravdepodobnosť - je založená na hromadných javoch určitého časového radu. Údaje sú získavané z minulosti. Táto metóda určenia pravdepodobnosti je založená aj na experimentoch. Nie je použiteľná v ekonomike.
Subjektívna pravdepodobnosť - môže byť vyjadrená verbálnym spôsobom pomocou určitých verbálnych charakteristík. Tento spôsob je v praxi najrozšírenejší. Prednosťou je, že slovné charakteristiky sú všeobecne zrozumiteľným prostriedkom na vyjadrenie odlišnej miery neistoty javov. Nedostatkom je, že rôzne subjekty chápu slovne charakteristiky odlišne. Tento spôsob hodnotenia pravdepodobnosti nie je prijateľný.
Druhou možnosťou je vyjadrovanie subjektívnej pravdepodobnosti číselne. V praxi sa najčastejšie uplatňujú dva spôsoby kvantitatívneho vyjadrenia subjektívnej pravdepodobnosti:
- absolútne vyjadrenie subjektívnej pravdepodobnosti - v podobe 0 - 1 resp. 0 - 100 %
- relatívne vyjadrenie subjektívnej pravdepodobnosti - v tvare pomeru udávajúceho počet realizácií daného javu z celkového počtu možných prípadov (jeden zo sto), alebo v tvare tzv. pomeru stávok (3:1)
Metódy stanovenia subjektívnej pravdepodobnosti -
1. priame: metóda kvantilov, metóda relatívnych veľkostí, metóda grafická
2. nepriame: metóda pravdepodobnostného kruhu, metóda ekvivalentnej ceny, metóda delenia intervalu
A Pravdepodobnostné a rozhodovacie stromy
Pravdepodobnostné stromy - predstavujú grafický nástroj zobrazenia rizikových variantov a ich dôsledkov (vzhľadom na určité kritéria hodnotenia kvantitatívnej povahy). Využívajú pojmový aparát teórie grafov a sú realizované ako postupnosť uzlov a hrán orientovaného grafu. Uzly sa označujú spravidla krúžkami a zobrazujú obyčajne faktory rizika ovplyvňujúce výsledky určitých aktivít, resp. zobrazujú tieto rizikové aktivity, ktorých budúce výsledky sú neisté. Hrany pravdepodobnostného stromu vychádzajúce z týchto uzlov potom zobrazujú možné výsledky rizikových aktivít. Vetvy prevdepodobnostného stromu tvorené postupnosťou uzlov a hrán zobrazujú jednotlivé kombinácie rizikových aktivít, im zodpovedajúce pravdepodobnosti a hodnoty zvoleného kritéria hodnotenia, ku ktorým vedú jednotlivé rizikové situácie.
Výhodou je pravdepodobnostných stromov je jednoduchosť ich konštrukcie, prehľadnosť (pokiaľ nie je veľký počet faktorov rizika) a zrozumiteľnosť.
Z povahy pravdepodobnostného stromu však vyplýva, že sa môže použiť len na zobrazenie diskrétnych faktorov rizika, resp. diskrétnych dôsledkov variantov. V prípade, že medzi faktormi rizika sú spojité náhodné veličiny, je nutné tieto veličiny aproximovať diskrétnymi veličinami s niekoľkými hodnotami (často tromi).
Príklad pozri v knihe Varcholová - Podnikateľské riziko
Rozhodovacie stromy - predstavujú jeden z najvýznamnejších nástrojov rozhodovacej analýzy. Umožňujú nielen zobraziť dôsledky rizikových variantov vzhľadom na zvolené kritérium hodnotenia, ale slúžia aj na stanovenie optimálnej rozhodovacej stratégie vo viac etapových rozhodovacích procesoch.
Rozhodovacie stromy predstavujú určitý grafický nástroj zobrazenia rozhodovacích procesov využívajúcich pojmový aparát teórie grafov. Je možné ich realizovať ako postupnosť uzlov a hrán orientovaného grafu. Uzly rozhodovacieho stromu majú povahu buď uzlov rozhodovacích alebo situačných.
Situačné uzly majú rovnaký charakter ako uzly pravdepodobnostného stromu, pričom hrany vychádzajúce z týchto uzlov zobrazujú tzv. situačné varianty. Rozhodovacie uzly (kosoštvorce) sú zobrazením tej fázy rozhodovacieho procesu, keď má rozhodovateľ možnosť voľby istého variantu zo súboru navrhnutých variantov. Tieto varianty sú zobrazené hranami, ktoré vychádzajú z rozhodovacích uzlov.
Ohodnotený rozhodovací strom môžeme využiť na stanovenie optimálneho variantu riešenia daného rozhodovacieho problému, tesp. Na stanovenie optimálnej stratégie rozhodovania ako aj postupnosti optimálnych rozhodnutí v jednotlivých etapách rozhodovacieho procesu.
Príklad pozri v knihe Varcholová - Podnikateľské riziko
B Metódy počítačovej simulácie
- vo všeobecnosti využitie simulačných metód je spojené s riešením zložitých problémov, kde komplexnosť súčasného pôsobenia množstva faktorov sťažuje použitie optimalizačných metód. Hlavné fázy simulačných štúdií sú: 1. definícia problému, 2. vytvorenie simulačného modelu, 3. špecifikácia hodnôt premenných a parametrov, 4. simulácia (výpočet výsledkov), 5. návrh (požiadavka) nových experimentov. Na rozdiel od iných metód simulačný model musí byť presne konštruovaný pre každú problémovú situáciu.
Jadrom modelu je simulácia, ktorá zabezpečuje kombináciu hodnôt vstupných premenných na generovanie možných výsledkov.
Príklad: tržby = 80 alebo120
Náklady = 100 alebo 120
Pre každú vstupnú premennú sú 2 možné hodnoty. Simulácia uvažuje o všetkých možných kombináciách resp. situáciách pre tieto premenné vypočítaním možných hodnôt pre výsledok (Zisk). Sú to 4 možné situácie: Zisk = Tržby - Náklady, -20 = 80 - 100
0 = 80 - 80
20 = 120 - 100
40 = 120 - 80
Pri simulácii výsledkom nie je iba možný výskyt nepriaznivých situácií, ale úlohou hodnotiteľa je stanoviť prevdepodobnostné ohodnotenie výsledkov všetkých možných variantov riešenia.
Medzi najvýznamnejšie modely stanovenia dôsledkov variantov riešenia pomocou pravdepodobnostného ohodnotenia patrí počítačová simulácia Monte Carlo. Ide o špecifickú techniku výberu vzoriek. Všeobecne vzorkovanie chápeme ako proces, pomocou ktorého vstupné parametre pre ľubovoľný model možno vybrať zo vstupných hodnôt distribučnej funkcie. Vzorkovanie technikou Monte Carlo sa vzťahuje na tradičné techniky používajúce náhodné alebo pseudonáhodné čísla na vzorkovanie z pravdepodobnostného rozdelenia.
Uvedenú metódu možno uplatniť, keď sú faktory rizika spojité náhodné veličiny, resp. síce majú diskrétny charakter, ale môžu nadobúdať veľký počet hodnôt. Metóda vyžaduje určenie rozdelení pravdepodobnosti pre všetky vstupné náhodné premenné (faktory rizika).
Počítačový program zabezpečuje, aby boli častejšie volené pravdepodobnejšie hodnoty a menej často hodnoty ležiace na okrajoch rozdelení. Takéto vzorkovanie je v počítači iteračným procesom (niekoľko stoviek alebo tisíc iterácií), ktorý prebieha dovtedy, kým dostatočný počet iterácií nezabezpečí stabilné výsledky týkajúce sa hustoty rozdelenia.
Príklad:
Dopyt Variabilné náklady Fixné náklady
Vzorkovanie hodnôt faktorov rizika z ich rozdelení a výpočet zisku
Stanovenie rozdelenia pravdepodobnosti zisku na základe zabezpečenia iterácií na výpočet zisku kombináciou hodnôt faktorov rizika
Zisk
C Možnosti počítačovej podpory merania rizika
- najznámejším je produkt @Risk od firmy Palisade Corporation.. Analýza rizika je kvantitatívnou metódou, ktorá generuje výsledky možných budúcich situácií pomocou pravdepodobnostného hodnotenia.
Používa sa vzorkovanie, ktoré už bolo spomínane Monte Carlo a Latin Hypercube.
Vzorkovanie Latin Hypercube - je výsledkom vývoja vzorkovacích techník, ktoré ktoré je navrhnuté tak, aby presne odzrkadľovalo vstupné rozdelenie pri menšom počte opakovaní v porovnaní s metódou Monte Carlo. Kľúčom vzorkovania Latin Hypercube je rozvrstvenie vstupného rozdelenia pravdepodobnosti. Rozvrstvením sa rozdelí kumulatívna krivka pravdepodobnosti na rovnaké intervaly na škále kumulatívnej pravdepodobnosti (od 0 po 1). Vzorka je potom náhodne vybraná z každého intervalu vstupného rozdelenia a vzorkovanie reprezentuje hodnoty v každom intervale.
Stručný prehľad softwaru pre analýzu rizika:
1. Decision Tools - integrovaný softvétový balík od Palisade Corporation určený na modelovanie a analýzu rizika, ktorý v sebe zahŕňa 5 produktov:
- @Risk - analýza rizika
- Precision Tree - vzťahové diagramy a rozhodovacie stromy
- TopRank - realizuje analýzu citlivosti
- BestFit - programová podpora na určenie vhodného typu rozdelenia pravdepodobnosti pre vstupné premenné
- RiskView - výkonný nástoj na prezeranie, výber, ale aj tvorbu pravdepodobnostných rozdelení, pričom stačí nakresliť tvar krivky distribučnej funkcie a vložiť do programu @Risk
2. @Risk for Microsoft Project - využíva len Microsoft Project, optimalizácia ciest
3. Crystal Ball - nadstavba Excelu, podobný s @Risk, ale je menje flexibilný
4. Decision Pro - nadstvaba do Excelu, lineárne programovanie a prognostické metódy, optimalizér.
5. Monte Carlo - najsilnejší produkt na analýzu rizika
6. Predict!
7. Risk Folio
8. Risk Safeurčený pre poistný priemysel
9. Reval - vytvorený Varcholovou a Gazdom.

Download súboru

Stiahnite si súbor Štátnice – Financie – 04 – 19 – Riziko v podnikateľskom prostredí (súbor vo formáte PDF). Kliknite na odkaz pravým tlačidlom myši a zvoľte: Uložiť cieľ ako… – Save target as…

Pošlite nám materiály

Chcete rozšíriť túto sekciu? Máte dobré materiály, ktoré chcete sprístupniť aj ďalším? Pošlite nám ich na náš e-mail, alebo nás kontaktujte!


Pridaj komentár