Štátnice – Ekonomika podniku – 05 – 16 – FINANČNÝ TRH, JEHO PODSTATA, FUNKCIE, NÁSTROJE

Download súboru

Stiahnite si súbor Štátnice – Ekonomika podniku – 05 – 16 – FINANČNÝ TRH, JEHO PODSTATA, FUNKCIE, NÁSTROJE (súbor vo formáte PDF). Kliknite na odkaz pravým tlačidlom myši a zvoľte: Uložiť cieľ ako… – Save target as…

Ukážka dokumentu

Pozrite si náhľad dokumentu na stiahnutie: Štátnice – Ekonomika podniku – 05 – 16 – FINANČNÝ TRH, JEHO PODSTATA, FUNKCIE, NÁSTROJE.


Ekonomika podniku - okruh č. 16
FINANČNÝ TRH, JEHO PODSTATA, FUNKCIE, NÁSTROJE
Trhová ekonomika, jej formovanie a celkové fungovanie sú založené na pôsobení trhu. Trh predstavuje procesy predaja a kúpy medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi na finančno-ekonomickom základe. Je to významná oblasť ekonomiky určitej krajiny i sústavy krajín. Trh možno členiť z rôznych hľadísk, zvyčajne sa však člení na:
- trh tovarov a služieb
- trh výrobných činiteľov (pôdy, práce a kapitálu)
- finančný trh
- informačný trh (trh patentov, licencií a pod.)
- trh ideológií (knihy, noviny, umelecké výstavy a pod.)
Fin. trh sa pokladá za vrchol ostatných trhov, pretože na rozdiel od iných je trhom univerzálnym - jeho zdroje a prostriedky sú univerzálne využiteľné vo všetkých oblastiach. Vo vyspelých trhových ekonomikách fin. trh odráža prosperitu či neúspešnosť hospodárskeho vývoja jednotlivých podnikov, odborov, odvetví i národnej ekonomiky ako celku, je citlivým barometrom medzinárodno-ekonomických i medzinárodno-politických procesov. Jeho význam ustavične rastie. V súčasných podmienkach internacionalizácie hospodárskeho života a nerovnomerného ekonomického rozvoja umožňuje prílev zahraničného kapitálu, využívanie prírodného bohatstva zdrojov pracovných síl, uľahčuje prístup k lacným a nevyužitým výrobným činiteľov, čo napokon vedie k rastu efektívnosti výroby.
Na fin. trhu sa sústreďuje ponuka a dopyt po fin. nástrojoch - peňažnom kapitále, platobných prostriedkoch, CP, predkupných právach, warrantoch, derivátoch, valutách, devízach, drahých kovov, poistnej ochrane a pod. Toto sústredenie sa uskutočňuje prevažne prostredníctvom fin. sprostredkovateľov, ktorí zabezpečujú vzájomné spojenie všetkých ekonomických subjektov, ktorí na fin. trhu vystupujú - orgány verejného sektora, podnikateľský sektor, obyvateľstvo i medzinárodné a nadnárodné inštitúcie. Výsledkom stretnutia ponuky a dopytu po nástrojoch fin. trhu sú ceny týchto fin. nástrojov, ktoré nadobúdajú formy úroku, kurzu CP, ceny opcií, predkupných práv, valutového a devízového kurzu, poistného a pod.
Vychádzajúc z predchádzajúcich úvah, fin. trh môžeme definovať ako trh, na ktorom fin. sprostredkovatelia prostredníctvom fin. nástrojov zabezpečujú pohyb krátkodobého, strednodobého a dlhodobého kapitálu medzi jednotlivými ekonomickými subjektami v národnom i medzinárodnom meradle. Táto definícia fin. trhu zdôrazňuje 3 základné aspekty:
- systém fin. nástrojov
- systém fin. inštitúcií
- mechanizmus, ktorý zabezpečuje transformáciu peňažných prebytkov jedného sektora ekonomiky na financovanie potrieb deficitného sektora ekonomiky
Ďalšie definície fin. trhu:
a) Mishkin - fin. trh je systém ekonomických nástrojov, inštitúcií a vzťahov, ktorý sústreďuje, rozmiestňuje a prerozdeľuje peňažné prostriedky medzi ekonomické subjekty na základe ponuky a dopytu
b) Maness - fin. trh je mechanizmus, prostredníctvom ktorého plynú úspory jedného sektora ekonomiky do iného sektora ekonomiky
c) Ross - fin. trh je trh, ktorý umožňuje jednotlivcom a podnikom požičiavať a vypožičiavať si
d) Novotný - fin trh je derivátom trhu pôžičkového kapitálu a trhu akciového kapitálu, resp. predstavuje osamostatnenú formu existencie týchto dvoch trhov
e) Beneš a Musílek - na fin. trhu sa sústreďuje ponuka a dopyt peňazí a kapitálu, utvára sa jeho cena, za ktorú sú subjekty fin. trhu ochotné uskutočňovať finančné operácie a transakcie. Fin. trh presnejšie vyjadruje jednotu krátkodobých a dlhodobých transakcií v reprodukčnom procese modernej ekonomiky.
f) Blake - fin. trhy sú miesta, kde sa investičné produkty utvárajú a transferujú, resp. systémy, prostredníctvom ktorých sa tak deje
g) Rose - fin. trhy umožňujú tok úspor (pochádzajúci predovšetkým z domácností) k tým jednotlivcom a inštitúciám, ktoré potrebujú na svoje útraty viac fin. prostriedkov, koľko je im poskytované z ich súčasných príjmov. Fin. trhy sú srdcom fin. systému (je to súbor trhov, inštitúcií, zákonov, regulácií a techník, pomocou ktorých sú obchodované fin. nástroje po celom svete), určujú objem disponibilného úveru, podnecujú sporivosť, utvárajú úrokové sadzby a ceny CP.
h) Vlachynský - fin. trh je systém vzťahov, inštitúcií a nástrojov umožňujúcich sústreďovať, rozmiestňovať a znovurozdeľovať dočasne voľné fin. prostriedky medzi ekonomické subjekty na základe vzťahu ponuky a dopytu
Teória fin. trhu vychádza z formulácie základných podmienok tohto trhu a možností, ktoré daná spoločnosť i ekonomika vytvára pre pôsobenie fin. trhu. Vo všeobecnosti sa uvádzajú 3 základné pomienky existencie a fungovania fin. trhu:
- motívy individuálneho sporenia a jeho stimulácia
- možnosť investovať dočasne získané peňažné prostriedky
- zodpovedajúce inštitúcie, ktoré podporujú investovanie
Fin. trh môže plne a bez zábran pôsobiť iba vtedy, ak sú tieto základné podmienky splnené.
Vznik voľných fin. zdrojov je charakteristickou črtou vyspelej trhovej ekonomiky. Vždy v nej pôsobia subjekty s príjmami vyššími ako suma, ktorú potrebujú na financovanie svojej bežnej spotreby. Rozdiel medzi bežným príjmom a spotrebou nazývame úsporami. Najdôležitejšími tvorcami úspor sú domácností (ich príjmy prevyšujú bežné výdavky), ďalej sú to aj podniky (ak ich výnosy presahujú náklady), a aj vláda (prebytok štátneho rozpočtu). Fin. trh umožňuje efektívny transfer zdrojov od prebytkových subjektov k finančne nedostatkovým subjektom, t.j. fin. trh plní tieto úlohy:
- sústreďovanie dočasne voľných zdrojov peňažných prostriedkov
- rozmiestňovanie (alokácia) voľných zdrojov tam, kde je ich využitie najefektívnejšie - pružné prelievanie kapitálu z odvetvia do odvetvia
- znovurozdeľovanie voľných zdrojov - premena úspor na investície
SYSTÉM FINANČNÝCH NÁSTROJOV
Systém fin. nástrojov, prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje presun voľných peňažných prostriedkov z prebytkového sektora ekonomiky do deficitného sektora ekonomiky, je veľmi bohatý. Tvoria ho vklady, úvery, osobitné formy úverov (faktoring, fortfaiting, leasing) a v čoraz väčšej miere cenné papiere.
a) Historický náčrt vzniku CP
Prvé CP vznikli v alexandrijskej dobe - bankári vydávali vkladateľom písomné potvrdenia o vklade a dlžníci potvrdzovali svoje záväzky vystavením a podpísaním dlžobných úpisov. V stredoveku dochádza k ďalšiemu rozvoju CP - objavujú sa tzv. generálne listy - emitenti CP (napr. pápeži, kniežatá, králi a pod.) sa zaväzovali svojim veriteľom splatiť úver vrátane úrokov, pričom ich bolo možné v prípade potreby predať inej osobe. V 12. stor. vznikla aj prvá zmenka, a od tohto storočia sa datuje aj vznik najstarších akcií. Rozhodujúci význam v rozvoji CP mal vznik a rozvoj kapitalizmu. Prispelo k tomu zdokonaľovanie techniky bankových operácií, deficitné financovanie štátneho dlhu a rozvoj akciovej formy podnikania, ktorá sa v značnej miere rozširovala od prelomu 19. a 20. stor.
V Československu bolo financovanie formou vydávania CP značne rozšírené do r. 1945. Na základe dekrétu prezidenta v r. 1945 boli takmer všetky CP dané do povinnej úschovy príslušným peňažným ústavom. Peňažnou reformou v r. 1953 došlo k zrušeniu všetkých pohľadávok a záväzkov z tuzemských CP, nedotknuté zostali len záväzky československého štátu voči cudzine. V rokoch 1967 - 1969 došlo k čiastkovým pokusom rozvinúť trh CP, a to napr. emisiou bankových obligácií či štátnych dlhopisov. V tomto období vznikali aj akciové spoločnosti, hlavne v oblasti podnikov zahraničného obchodu, neboli však vydávané akcie. Po r. 1989 dochádza k obnoveniu trhu CP. V dôsledku kupónovej privatizácie vznikali a.s., ktoré emitovali akcie. Štát, mestá, obce, banky a podniky postupne emitujú obligácie a vznikajú aj ďalšie CP peňažného a kapitálového trhu.
Právny rámec, ktorý upravuje CP v SR v súčasnosti, tvoria nasledujúce zákony:
- šekový a zmenkový zákon
- devízový zákon
- zákon o dlhopisoch
- Obchodný zákonník
- zákon o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby
- zákon o burze CP
- zákon o investičných spoločnostiach a investičných fondoch
- zákon o CP
- zákon o bankách
- zákon o NBS
- zákon o daniach z príjmov
b) Podstata CP
Ekonomické subjekty sa zaujímajú o CP minimálne z 2 dôvodov:
a) sú nástrojom, prostredníctvom ktorého môžu získať peňažné prostriedky na financovanie potrieb
b) sú jednou z možností investovania voľných peňažných prostriedkov, špekulácie i hedgingu (zaistenia)
Podstatným znakom CP bez ohľadu na ich druh či podobu (listinnú alebo dematerializovanú) je záznam o peňažnej pohľadávke alebo o majetkových právach, príp. o ďalších právach s ním spojených. CP okrem toho, že potvrdzujú majetkové práva alebo peňažnú pohľadávku vlastníka na určité plnenie voči tomu, kto CP emitoval, sú nositeľom právneho nároku, pre ktoré vznik, existenciu, prevod a zánik sú v zásade nenahraditeľné. Jednoducho povedané, CP je legálna reprezentácia práva na získanie očakávaného budúceho prospechu za stanovených podmienok.
Majiteľ listinného CP nemôže požadovať bez CP uspokojenie svojich požiadaviek a emitent môže odmietnuť plnenie záväzku, ak nie je predložený CP. Ak bola listina zničená alebo stratená, je nutné ju umoriť a vystaviť náhradnú listinu. Zaknihovaný CP nemožno predložiť pri uplatnení práva, pretože existuje len ako zápis v zákonom stanovenej evidencii. Kvalifikovaným spôsobom preukázať jeho existenciu je možné výpisom z tejto evidencie. Rozdiel medzi listinným CP a výpisom z evidencie je v tom, že výpis je len dôkazovým papierom, ktorý ak je zničený alebo stratený, nemusí byť umorený, ale vydá sa len nový výpis. Práva spojené so zápisom nie sú totiž totožné s týmto výpisom, ale len s príslušným zápisom.
c) Podoba CP
CP môžu mať:
1. LISTINNÚ PODOBU - listinné CP sa skladajú z:
- plášťa - plášť je hlavnou listinou CP. Obligatórne náležitosti plášťa na jednotlivé druhy CP vymedzujú osobitné zákony.
- kupónového hárka zakončeného talónom - kupónový hárok obsahuje 10 - 20 kupónov (poukážok na výnos z CP). Kupóny všetkých CP upravuje zákon o CP. Údaje, ktoré obsahuje kupón:
- druh, emitent a číselné označenie CP, ku ktorému bol vydaný
- výšku výnosu alebo spôsob jeho určenia
- dátum a miesto uplatnenia práva na výnos
Talón (obnovovací list) slúži na vyzdvihnutie kupónového hárka potom, keď sa vyčerpali kupóny starého hárka. Talón je legitimačným lístkom - nie je CP (na rozdiel od plášťa a kupónov).
Zákonná úprava CP u nás nemá ustanovenia, ktoré by predpisovali tvar alebo grafickú úpravu listinných CP. Tieto kompetencie sú prenechané na rozhodnutie emitentov. Vonkajší vzhľad bol v minulosti prestížnou otázkou - návrhy boli dielom najlepších a najznámejších umelcov, ktoréže už kvalita zhotovenia viedla k posilneniu dôvery v solídnosť spoločnosti a naopak.
Listinné CP, ktoré sú uschované v centrálnom depozitári, sa označujú ako imobilizované CP. Imobilizácia CP existuje v krajinách s dlhoročnou tradíciou listinných CP (napr. v Nemecku) a je považovaná za postupný prechod k dematerializovanej podobe. Táto forma si vyžaduje vysoké náklady na stráženú dopravu do centrálneho depozitára a dobre strážené priestory na úschovu. Operácie s imobilizovanými CP sa uskutočňujú prevodmi na účtoch podobne ako pri dematerializovaných papieroch.
2. DEMATERIALIZOVANÚ PODOBU - sú uložené v pamäti počítača, v SR sú zaknihované v Stredisku CP. Dematerializovaná podoba CP znamená značné úspory na nákladoch spojených s tlačou na zvláštnom papieri so zvláštnym dozorom tlače, ochranou proti strate, zničeniu, krádeži, spravovaní, úschove, obchodovaní a pod., zabezpečuje vyššiu transparentnosť - sťažuje pranie špinavých peňazí, obchádzanie daňových povinností, umožňuje prehľad veľkosti vlastníckych podielov, zvyšuje rýchlosť a bezpečnosť procesu vysporiadania obchodov atď. Na druhej strane, dematerializovaná forma CP vyžaduje vysoké nároky na vybavenie kvalitnou výpočtovou technikou a sú s ňou spojené určité riziká, ktoré pri technike nemožno vylúčiť.
Vývojové tendencie v krajinách s rozvinutým kapitálovým trhom CP vedú postupne k dematerializovanej podobe CP. Listinnú podobu nahrádzajú účtovné záznamy v pamäti počítača a výplaty výnosov sa spravidla uskutočňujú z účtu spoločnosti na účet konkrétneho majiteľa CP. Za dematerializáciu CP sa už rozhodlo napr. Dánsko, Nórsko, Švédsko a Francúzsko, k čiastočnej dematerializácii prešli USA, Japonsko či Veľká Británia.

Download súboru

Stiahnite si súbor Štátnice – Ekonomika podniku – 05 – 16 – FINANČNÝ TRH, JEHO PODSTATA, FUNKCIE, NÁSTROJE (súbor vo formáte PDF). Kliknite na odkaz pravým tlačidlom myši a zvoľte: Uložiť cieľ ako… – Save target as…

Pošlite nám materiály

Chcete rozšíriť túto sekciu? Máte dobré materiály, ktoré chcete sprístupniť aj ďalším? Pošlite nám ich na náš e-mail, alebo nás kontaktujte!


Pridaj komentár