FINANČNÉ DERIVÁTY A ICH UPLATNENIE V PODNIKU

Štátnice – Ekonomika podniku – 05 – 15 – FINANČNÉ DERIVÁTY A ICH UPLATNENIE V PODNIKU, PODSTATA, VÝZNAM A TYPY INVESTIČNÝCH STRATÉGIÍ

Download súboru

Stiahnite si súbor Štátnice – Ekonomika podniku – 05 – 15 – FINANČNÉ DERIVÁTY A ICH UPLATNENIE V PODNIKU, PODSTATA, VÝZNAM A TYPY INVESTIČNÝCH STRATÉGIÍ (súbor vo formáte PDF). Kliknite na odkaz pravým tlačidlom myši a zvoľte: Uložiť cieľ ako… – Save target as…

Ukážka dokumentu

Pozrite si náhľad dokumentu na stiahnutie: Štátnice – Ekonomika podniku – 05 – 15 – FINANČNÉ DERIVÁTY A ICH UPLATNENIE V PODNIKU, PODSTATA, VÝZNAM A TYPY INVESTIČNÝCH STRATÉGIÍ.


Ekonomika podniku - okruh č. 15
FINANČNÉ DERIVÁTY A ICH UPLATNENIE V PODNIKU, PODSTATA, VÝZNAM A TYPY INVESTIČNÝCH STRATÉGIÍ
Finančné deriváty - finančné produkty, ktorých hodnota je odvodená (derivovaná) od hodnoty primárneho finančného nástroja. Primárnym fin. nástrojom môžu byť úrokové sadzby (krátkodobé, dlhodobé), cudzie meny, CP, burzové indexy, cena komodít atď. Finančné deriváty sú teda finančné produkty alebo operácie, ktoré umožňujú v danom okamihu zafixovať, resp. dohodnúť kurz alebo cenu, za ktorú sa môže podliehajúce aktívum kúpiť alebo predať k určitému budúcemu dátumu. Rozhodujúcou podmienkou uzavretia obchodu s derivátmi sú rozdielne trhové očakávania partnerov kúpno-predajného vzťahu (jeden z partnerov očakáva rast ceny podliehajúceho aktíva, druhý jej pokles).
Fin. deriváty sa začali rozvíjať na svetových trhoch začiatkom 70. rokov. K ich značnému rozvoju dochádza v 80. a 90. rokoch v dôsledku zvýšenej finančnej a cenovej neistoty na fin. trhoch (rast inflácie, zvýšený pohyb úrokových sadzieb, prechod od fixných k pohyblivým devízovým kurzom). K hlavným motívom ich vzniku a rozvoja patrí:
- zaistenie sa proti možným fin. rizikám (hedging)
- špekulácia na zaistenie zisku (trading)
- arbitráž
- zabezpečovanie portfólia CP
Medzi základné finančné deriváty patria forwardy, financial futures a opcie.
FORWARDY
Forwardy - dohody medzi dvoma stranami, ktoré stanovia podmienky obchodu, ktoré sa uskutočnia medzi týmito stranami k nejakému budúcemu dátumu. Je to zmluvne vyjadrená dohoda, ktorou sa kupujúci (investor) zaväzuje kúpiť a predávajúci (vypisovateľ) sa zaväzuje predať určité podliehajúce aktívum v určitom budúcom termíne (v deň expirácie) za cenu určenú v deň uzavretia dohody. Obe zmluvné strany majú teda povinnosť splniť podmienky kontraktu, t.j. predávajúci má povinnosť dodať podliehajúce aktívum v stanovenom čase, množstve a cene a kupujúci má povinnosť ho prevziať. Pri forwardových kontraktoch medzi zmluvnými stranami nedochádza spravidla k žiadnej peňažnej výmene až do chvíle plnenia zmluvy.
Výhody - forward je "šitý na mieru" oboch zmluvných strán, t.z. podmienky uzavretia kontraktu nie sú štandardizované, závisia len od vôle zmluvných strán, preto sa s forwardami obchoduje priamo mimo burzového trhu, či už bez alebo so sprostredkovateľmi (môžu preberať aj zodpovednosť za serióznosť partnerov, za čo môžu požadovať určité záruky). Jedná sa teda o voľnosť čo do objektu obchodu, ceny, termínu dodávky, spôsobu vysporiadania a ďalších podmienok.
Nevýhody - nemôže byť zrušený bez toho, aby sa dohodli obe zmluvné strany, a spravidla nemôže byť ani prevedený na tretiu stranu. Majú teda nízku likviditu (t.j možnosť predať forward inému záujemcovi pred termínom jeho splatnosti) a obchodovateľnosť. Okrem toho, nie je ľahké, aby sa stretli 2 partneri, ktorým vyhovujú rovnaké podmienky kontraktu. Ďalej, keďže ide len o dohodu medzi 2 partnermi, neexistuje tu záruka, že si jedna zo strán svoje záväzky splní. Čím väčšie budú cenové rozdiely na promptnom trhu v porovnaní s forwardovým kontraktom, tým väčšia je pravdepodobnosť, že jeden z partnerov dohodnuté podmienky poruší. Preto je veľmi dôležité preveriť dôveryhodnosť svojho partnera.
V súčasnosti sa najčastejšie využívajú forwardy na fin. nástroje, ktorým prechádzali forwardové kontrakty na komodity. Tie vznikli už v 12. storočí v Európe, hlavne v Taliansku a Holandsku. Neskôr sa centrum forwardových kontraktov presunulo do Londýna a potom do Chicaga.
FINANCIAL FUTURES (FUTURITY)
Futurity sú vlastne formalizované a štandardizované forwardy. Futuritu môžeme definovať ako zmluvu medzi 2 partnermi, ktorá im dáva právo a súčasne povinnosť kúpiť alebo predať k štandardizovanému termínu v budúcnosti štandardizované množstvo určitého množstva podliehajúceho aktíva za vopred dohodnutú termínovú cenu. S futuritami sa obchoduje výlučne na špecializovaných burzách, pričom každá burza si určuje komodity, resp. finančné aktíva, na ktoré uzatvára futurity, ďalej si určuje minimálny objem kontraktu, pričom väčšie kontrakty môžu tvoriť len násobky minimálneho objemu, ako aj termíny splatnosti, expiračné dni a záväzne sú určené aj ďalšie podmienky. Predmetom štandardizácie financial futures sú teda hlavne:
- mesiac dodania (na svetových burzách to býva marec, jún, september a december)
- deň plnenia zmluvy
- posledný deň obchodovania
- identita - typ finančného nástroja, resp. komodita
- veľkosť (objem) kontraktu
- realizačná cena
- formálne náležitosti
Financial futures sa uzatvárajú najčastejšie na krátkodobé aj dlhodobé úrokové sadzby, akcie, devízy a akciové indexy.
Výhodou štandardizácie je likvidita a obchodovateľnosť kontraktov financial futures. Okrem toho, na rozdiel od forwardov, futures zavádzajú viaceré novinky:
1. inštitút zúčtovacieho strediska (clearingové centrum) - zúčtovacie stredisko, t.z. burza, ktorá sprostredkúva obchodovanie s futuritami, garantuje splnenie všetkých kontraktov. Je zmluvnou stranou každej transakcie (t.j. existujú iba vzťahy predávajúci - burza a burza - kupujúci) a zasahuje do všetkých transakcií. Oddeľuje teda predávajúceho a kupujúceho tým, že medzi nich vstupuje ako sprostredkovateľ.
2. systém prepočtu na trhu (marking to market) - zúčtovacie stredisko predchádza rizikám neplnenia kontraktu používaním systému prepočtu na trhu. Na rozdiel od forwardov, pri ktorých sa zisky alebo straty realizujú jednorázovo v lehote splatnosti kontraktov, pri futures sa zisky alebo straty zúčtovávajú zo zmeny ceny kontraktu denne. Súčet denných ziskov alebo strát z financial futures sa rovná celkovému zisku, príp. straty kontraktu.
3. zálohové platby (záruka, kolaterál, depozit, marža) - straty, ktoré vzniknú v dôsledku zmien cien, sa hradia z počiatočnej zálohy, ktorú musia obidve strany zložiť na začiatku kontraktu. Výška počiatočnej zálohy je určená maximálnou dennou stratou, ktorá môže z kontraktu vzniknúť, a situáciou na trhu. Straty jednotlivých strán sa kryjú z počiatočnej zálohy a zisky sa zúčtovávajú v ich prospech. Ak sa zálohový účet dostane pod určitú hranicu - tzv. hranicu udržiavacej zálohy, je potrebné okamžite ho doplniť tzv. variačným depozitom.
4. systém cenových limitov - spôsobujú, že v priebehu obchodného dňa sa môže cena kontraktu pohybovať iba v rámci stanoveného pásma, ktorého stred tvorí cena vysporiadania z konca predchádzajúceho dňa.
5. vysporiadanie kontraktov - je možné viacerými spôsobmi, a to:
- fyzická dodávka (efekčný obchod) - skutočné dodanie podliehajúceho aktíva kupujúcemu, ktorý zaplatí predávajúcemu účtovnú cenu
- peňažné vyrovnanie v termíne splatnosti kontraktu (diferenčný obchod) - na rozvinutých trhoch sa týmto spôsobom uzatvára necelé 1 % obchodov (najviac pri futuritách na meny a zlato)
- reverzný obchod (zámenný obchod, netting, offset) - najčastejší spôsob (až na 98 %). Ide vlastne o otvorenie presne opačnej pozície, napr. kupujúci predá rovnaký kontrakt alebo naopak, kupujúci kúpi rovnaký kontrakt. Zámenný obchod zodpovedá pôvodnej transakcii, pokiaľ ide o objekt obchodu, počet kontraktov a dobu splatnosti, len cena môže byť (a spravidla aj býva) rozdielna.
Základné rozdiely medzi forwardom a futuritou možno zhrnúť do tabuľky:
Forward Futurita
- obchoduje sa mimo burzy
- neštandardizovaný kontrakt
- termín splatnosti podľa dohody
- vzťah k partnerovi kontraktu
- platba k termínu splatnosti
- nepožaduje sa kolaterál - obchoduje sa na burze
- štandardizovaný kontrakt
- burza určuje termín splatnosti
- vzťah k burze
- priebežné vyrovnávanie
- požaduje sa kolaterál
OPCIE
Opcia - právo (nie povinnosť, na rozdiel od forwardov a futurít) kúpiť alebo predať určité aktívum k istému termínu za vopred dohodnutú (realizačnú, bázickú) cenu k určitému budúcemu dátumu, resp. pred týmto dátumom. Na základe toho rozoznávame:
- európske opcie - možno ich realizovať len v lehote splatnosti
- americké opcie - je možné realizovať ich v ktorúkoľvek dobu pred lehotou splatnosti v priebehu životnosti opcie
- aziatické opcie - vyskytujú sa zriedkavejšie. Možno ich realizovať v určitom čase v rámci doby splatnosti (napr. pri trojmesačnej opcii ju možno realizovať kedykoľvek po uplynutí jedného mesiaca od jej vystavenia)
Opčné obchody sa uzatvárajú na rôzne nástroje - akcie, devízy, obligácie, euromenové depozitá, burzové indexy atď.
Cenou opcie je prémia, ktorú platí investor vypisovateľovi opcie. Touto platbou získava nielen právo kúpiť alebo predať, ale aj právo od kontraktu odstúpiť, t.j. nechať opciu vypršať. Vypisovateľ opcie nemá právo od kontraktu odstúpiť a na požiadanie investora ho musí plniť. Ivestor zaplatí prémiu do 2, príp. 3 dní po uzavretí obchodu predávajúcemu. Táto prémia môže byť vyjadrená percentom alebo v absolútnej výške za jednotku. Výška opčnej prémie závisí predovšetkým od:
- cenovej úrovne danej operácie vo vzťahu k momentálnej trhovej cene finančného nástroja (t.z. bežnej trhovej ceny predmetného aktíva v čase uzatvárania kontraktu, ako aj realizačnej ceny)
- časového obdobia do vypršania opčnej zmluvy
- volatility finančného nástroja (určuje sa na základe smerodajnej odchýlky očakávaných výnosov predmetného aktíva)
- ďalšie faktory napr. bezriziková úroková miera v čase uzatvárania kontraktu, tok dividend očakávaných v priebehu živnosti opcie,
Riziko pri opciách nie je rozdelené rovnomerne medzi predávajúceho a kupujúceho. Kupujúci nesie riziko malé, pretože v najhoršom prípade nechá opciu vypršať a tým stráca iba opčnú prémiu a transakčné náklady. Pre predávajúceho je naopak riziko vysoké. Prémia sa všeobecne zvyšuje úmerne k pravdepodobnosti plnenia opčného obchodu.
Opcie môžu byť:
- štandardizované - obchoduje sa s nimi na špecializovaných opčných alebo termínových burzách. Okrem primárneho trhu s novo vypisovanými opciami existuje aj sekundárny trh, kde sa obchoduje s už vypísanými opciami.
- neštadardizované - obchoduje sa s nimi mimo burzy, pričom ich vypisovateľmi sú predovšetkým obchodné a investičné banky, ale aj maklérske firmy či špecializované firmy. Sú to tzv. OTC (over-the-counter) kontrakty. Ich výhodou je možnosť prispôsobiť obsah zmlúv zvláštnemu prianiu zákazníkov, hlavne v oblasti doby splatnosti. Nevýhodou však je, že prípadné zrušenie opčnej zmluvy vyžaduje súhlas pôvodného zmluvného partnera, čo je značne problematické.
Z hľadiska charakteru obchodu rozoznávame 2 základné typy opcií:
1. kúpna opcia (call option) - dáva svojmu držiteľovi právo (nie povinnosť!) kúpiť od predávajúceho dohodnuté množstvo predmetného aktíva za fixnú cenu (tzv. realizačnú, uplatňovaciu cenu) v dohodnutej lehote. Kupujúci opcie predpokladá rast ceny objektu opcie, kým vypisovateľ opcie predpokladá stabilitu, resp. pokles ceny.
Investor kupuje kúpne opcie s cieľom:
- docielenia pákového (leverage) efektu - cena opcie je podstatne nižšia ako cena akcií. Kúpou kúpnych opcií investor získa možnosť výrazného zisku v prípade vzostupu ceny akcií. Už aj malý nárast môže viacnásobne zväčšiť cenu opcie.
- obmedzenie rizika v porovnaní s promptnou kúpou finančných nástrojov
- zamedzenie blokovania kapitálu
- realizácia zisku z rastu ceny opcií alebo z budúceho vzostupu cien finančného nástroja
- zaistenie ceny na budúce nákupy
Dôvody na vypisovanie kúpnych opcií:
- dosiahnutie zisku na stabilizovanom trhu
- zvýšenie zisku z vlastných finančných nástrojov za predpokladu mierne stúpajúcich cien na trhu
- vyrovnanie predpokladaného poklesu cien na trhu
Grafické znázornenie pozície kupujúceho a predávajúceho kúpnej opcie je zrkadlové, pretože výnos jedného je stratou druhého:
zisk
pozícia vypisovateľa kúpnej opcie
ZC ZC + p vývoj ceny fin. nástroja (spotová cena)
pozícia držiteľa (kupujúci) kúpnej opcie
strata
ZC - základná, realizačná cena (bod zlomu)
ZC + p - základná cena + opčná prémia (mŕtvy bod)
Zo schémy môžeme vidieť, že možná strata investora je obmedzená výškou prémie, možný zisk (pri raste ceny aktíva) je neobmedzený. Možný zisk vypisovateľa je obmedzený výškou opčnej prémie (pri poklese ceny investor opciu nerealizuje), no strata (pri raste ceny opcie) je neobmedzená.
Kúpna opcia má pre investora hodnotu vtedy, keď je realizačná cena nižšia než je promptná cena podkladajúceho aktíva v momente expirácie opcie - vtedy hovoríme, že opcia je "v peniazoch" (in the money). Ak sa realizačná cena rovná spotovej cene v momente expirácie, je opcia "na peniazoch" (on the money). Keď je realizačná cena vyššia než prompná cena, opcia je "mimo peňazí" (out of money). Keď je opcia " na peniazoch" alebo "mimo peňazí", pre investora je jej hodnota nulová. Čím je realizačná cena kúpnej opcie určená nižie, tým väčšia je pravdepodobnosť,


Download súboru

Stiahnite si súbor Štátnice – Ekonomika podniku – 05 – 15 – FINANČNÉ DERIVÁTY A ICH UPLATNENIE V PODNIKU, PODSTATA, VÝZNAM A TYPY INVESTIČNÝCH STRATÉGIÍ (súbor vo formáte PDF). Kliknite na odkaz pravým tlačidlom myši a zvoľte: Uložiť cieľ ako… – Save target as…

Pošlite nám materiály

Chcete rozšíriť túto sekciu? Máte dobré materiály, ktoré chcete sprístupniť aj ďalším? Pošlite nám ich na náš e-mail, alebo nás kontaktujte!

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 20.10.2009. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?