( Bc. Januska,  0)

Udalosti predchádzajúce vzniku Európskej únie

Marshallov plán

Európsky svetadiel je kolískou integračných zoskupení. Po skončení II. svetovej vojny v roku 1945 vznikli vo východnej časti strednej Európy socialistické štáty. Štáty západnej Európy mohli budovať vojnou zničené hospodárstvo s pomocou USA prostredníctvom Marshallovho plánu. Pod nátlakom Sovietskeho zväzu socialistické štáty odmietli Marshallov plán.

Rada vzájomnej hospodárskej pomoci RVHP

Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) vznikla v roku 1949 z iniciatívy Sovietskeho zväzu a Rumunska, (dohodli sa ZSSR, Rumunsko, Bulharsko, Poľsko, Československo Maďarsko, neskôr aj Albánsko, východné Nemecko, Mongolsko, Kuba, Vietnam) Koncom 50. rokov 20. storočia sa plánovaným (centrálnym) hospodárstvom všetkých členských štátov dospelo k závislosti dovozu surovín zo Sovietskeho zväzu, vznikali spracovateľské závody náročné na surovinu a energiu (najmä čierna metalurgia, ťažké strojárstvo a zbrojársky priemysel), bývalé agrárne ekonomiky štátov aj oblastí sa plánovane industrializovali.

Preteky v zbrojení medzi Západom a Východom spôsobili hospodársku aj politickú krízu v Sovietskom zväze. Prechodné opatrenia v podobe glasnosti a perestrojky ju ešte prehĺbili. Zánik RVHP nastal po zmene politických pomerov v Európe. Členské štáty sa jednoznačne dohodli skončiť vzájomnú spoluprácu na komunistických ideologických pozíciách. RVHP skončila svoju činnosť v roku 1990.

Začiatky Európskej únie EÚ

Najstarším integračným zoskupením je súčasná Európska únia (EÚ), smeruje k najvyššej forme integrácie, k politickej únii alebo k federalizovanej Európe. Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ, sú známe pod názvom Montánna únia. Zmluva bola ratifikovaná v roku 1952 a združovala záujmy ťažobného a hutníckeho priemyslu Montánna únia tvorila jadro, ktoré sa v roku 1957 stalo základom Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), čoho primárnou úlohou bolo vytvoriť podmienky pre spoločný trh. Ustanovujúcim dokumentom EHS sú Rímske zmluvy, na základe ktorých bolo založené aj Európske spoločenstvo pre atómovú energiu Euroatom.

Európske hospodárske spoločenstvo EHS

EHS, teda Európske hospodárske spoločenstvo, bolo založené v roku 1957 ako predchodca Európskej únie s cieľom vytvoriť jednotný trh a posilniť hospodársku spoluprácu medzi členskými štátmi. Jeho hlavnými piliermi boli voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb. Cieľom EHS bolo vytvoriť jednotný trh medzi členskými štátmi a podporovať voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb. EHS poskytovala rámec pre hospodársku spoluprácu, vytváranie spoločných politík a harmonizáciu právnych predpisov v rôznych oblastiach, ako napríklad obchod, doprava, poľnohospodárstvo a konkurencia. V rámci EHS boli členské štáty zaviazané dodržiavať spoločné pravidlá a vykonávať spoločné politiky s cieľom dosiahnuť hospodársku integráciu a vzájomný prospech.

Montánna únia

Montánnou úniou bola medzinárodná organizácia založená v roku 1952 s cieľom riadiť a koordinovať produkciu uhlia a ocele v Európe. Bola to prvá spoločná inštitúcia vytvorená Európskymi spoločenstvami a mala za úlohu podporovať hospodársku obnovu a integráciu v oblasti uhlia a ocele medzi svojimi členskými štátmi. Montánnou úniou bolo pripojených šesť krajín: Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Taliansko.

Euroatom

Euroatom je Európske spoločenstvo pre atómovú energiu. Bolo založené v roku 1957 ako súčasť Rímskej zmluvy spolu s Európskym hospodárskym spoločenstvom (EHS), predchodcom Európskej únie. Cieľom Euroatomu je podpora a riadenie využívania jadrovej energie v členských štátoch, zabezpečenie bezpečnosti jadrových zariadení, riadenie dodávok jadrových materiálov a podpora výskumu v oblasti jadrovej energie. Euroatom zohráva dôležitú úlohu pri koordinácii jadrovej politiky a zabezpečovaní jadrovej bezpečnosti v rámci Európskej únie.

Európske združenie voľného obchodu EZUO

Jean Monnet, pripravil plán na vytvorenie organizácie, ktorá by spravovala francúzske a nemecké zdroje uhlia a ocele. Francúzska vláda na svojom rokovaní tento dokument prijala. Nespokojnosť s jej fungovaním vyjadril J. Monnet rezignáciou na všetky funkcie, ktorá zastával. Iniciatívou Veľkej Británie vzniklo v roku 1960 Európske združenie voľného obchodu Zakladajúcu chartu (Stockholmskú zmluvu) podpísalo sedem štátov (Veľká Británia, Dánsko, Nórsko, Portugalsko, Rakúsko, Švédsko a Švajčiarsko), pridruženým členom sa stalo Fínsko. Neskôr sa členmi stali Island, Lichtenštajnsko a Írsko. Na rozdiel od EHS netvorilo EZVO tak kompaktnú integráciu. Malo nižší priemyselný potenciál, hospodárska úroveň členských štátov bola veľmi rozdielna.

Európsky hospodársky priestor EHP

EZVO veľmi ťažko presadzovalo spoločné opatrenia a už od svojho založenia prechádzalo krízami Spoločne s krajinami EÚ spolupracujú v tzv. Európskom hospodárskom priestore (EHP), v rámci ktorého využívajú výhody spoločného trhu (voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a pracovných síl).

Európske spoločenstvo ES

V druhej polovici 60-tych rokov 20. storočia sa uskutočnila reorganizácia hlavných inštitúcií troch integračných zoskupení (Montánna únia, EHS, Euroatom), z ktorých vznikla jedna exekutíva pod názvom Európske spoločenstvo (ES). Základným predpokladom pre vstup do ES bolo (a stále je) trhové hospodárstvo, pluralitné riadenie štátu s demokratickou vládou, dodržiavanie ľudských práv a slobôd, hospodárska a poliická stabilita.

Colná únia

V júli 1968 vstúpila do platnosti dohoda o colnej únii. V roku 1973 sa členmi ES stali Veľká Británia, Írsko a Dánsko. Dohoda o colnej únii je integračný koncept a súčasť Európskej únie, ktorý zabezpečuje jednotnú colnú politiku a spoločnú obchodnú politiku medzi jej členskými štátmi.

Hlavným cieľom dohody o colnej únii je odstrániť clá a obmedzenia v obchode medzi členskými štátmi, čím sa vytvára jednotný trh so slobodným pohybom tovaru, služieb, kapitálu a osôb.

V rámci dohody o colnej únii sa zavádzajú spoločné colné tarify a pravidlá pre dovoz a vývoz tovaru. Tým sa zabezpečuje spravodlivá hospodárska súťaž a podpora rastu a prosperity medzi členskými štátmi. Členské štáty dohody o colnej únii tiež spolupracujú pri zabezpečovaní bezpečnosti hraníc a boji proti nelegálnemu obchodu, pašovaniu a terorizmu.

Dohoda o colnej únii poskytuje jednotnú platformu pre rokovania s inými krajinami a regiónmi, čo umožňuje vedenie medzinárodných obchodných dohôd v prospech celej EÚ. Vývoz a dovoz medzi členskými štátmi dohody o colnej únii sa riadi jednotnými pravidlami, čo zjednodušuje obchodnú činnosť a zvyšuje konkurencieschopnosť európskych podnikov na medzinárodnej úrovni.

Európsky menový systém (EMS)

V roku 1979 vznikol Európsky menový systém (EMS), ktorého základom sa stali európska menová jednotka ECU, jednotný mechanizmus zmenných kurzov a bankových intervencií a nakoniec mechanizmus poskytovania úverov a transferencií. V oblasti politickej únie sa zaviedla spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, občianstvo Únie, spoločná politika v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí, zvýraznila sa úloha Európskeho parlamentu.

Európsky menový systém (EMS) bol založený ako mechanizmus na koordináciu menových politík členských štátov Európskeho spoločenstva. Jeho hlavným cieľom bolo udržiavať stabilitu výmenných kurzov medzi účastníckymi menami.

EMS fungoval prostredníctvom tzv. zeleného kurzu, ktorý bol pevnou hodnotou výmenných kurzov voči referenčnej mene, najmä voči nemeckej marke. Členské štáty sa zaväzovali udržiavať svoje menové kurzy v určenom rozpätí voči referenčnému kurzu.

Cieľom EMS bolo podporovať stabilitu menových kurzov, zvýšiť predvídateľnosť a znížiť menové riziká v obchode a investíciách medzi členskými štátmi. EMS slúžil aj ako prechodný krok k zavedeniu Európskej menovej únie a spoločnej meny, čo sa stalo skutočnosťou v roku 1999 s vznikom eura.

EMS vytvoril rámec pre koordináciu menových politík a spoluprácu medzi centrálnymi bankami členských štátov, ktoré prostredníctvom intervencií na devízových trhoch bránili prekročenie stanoveného rozpätia menových kurzov.

V priebehu svojho existovania EMS zaznamenal obdobie menovej nestability, napríklad počas krízy v roku 1992, keď niektoré meny museli byť devalvované alebo opustené v dôsledku silného špekulatívneho tlaku. Celkovo však EMS pomohol posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi a prispel k rozvoju hospodárskej a menovej integrácie v Európe.

Autor: Bc. Januska

Tento príspevok bol vytvorený 30.10.2015 a aktualizovaný 23.6.2023. Pozrite si ďalšie príspevky autora Bc. Januska.


Pridaj komentár

Komentár sa zobrazí až po schválení.