Rada Európskej únie / Rada ministrov

Definícia pojmu Rada Európskej únie / Rada ministrov v ekonomickom slovníku. Výraz Rada Európskej únie / Rada ministrov sa v odbornej terminológii často používa v oblasti Európska integrácia.

Definícia výrazu „Rada Európskej únie / Rada ministrov“

Rada ministrov Európskej únie (ďalej Rada) je hlavný rozhodovací orgán EÚ. Má rozhodovacie a výkonné právomoci podľa rezortnej príslušnosti. Stanovuje politické ciele a koordinuje národné politiky v oblasti svojej kompetencie. Členmi Rady sú ministri členských krajín EÚ, pričom každá z nich je zastúpená jedným ministrom. Ide len o jednu Radu, tá však mení svoj názov podľa predmetnej oblasti a tomu zodpovedá aj rezortná príslušnosť ministrov (zahraničná politika, hospodárstvo, poľnohospodárstvo, financie atď.). Pätnásť členských štátov v Rade disponuje 87 hlasmi, ktoré sú rozdelené proporcionálne podľa veľkosti krajín. Rozhodnutia sa podľa povahy prijímajú jednohlasne či kvalifikovanou alebo jednoduchou väčšinou. Pod jednoduchou väčšinou sa rozumie hlasovanie najmenej 8 z 15 členských štátov. Rozhodnutia ústavnej dôležitosti podliehajú ratifikácii členských štátov. Radu ministrov EÚ zvoláva jej predseda z vlastnej iniciatívy, na podnet jedného z ministrov, alebo o to môže požiadať Európska komisia. Činnosť Rady pokrýva rastúci počet rezortov, ktorých je v súčasnosti vyše 20. Rada disponuje rozsiahlou administratívnou štruktúrou. Je orgánom, ktorého funkciou je reprezentovať záujmy členských štátov na úrovni Únie. Prijíma normotvorné zásady potrebné na realizáciu politiky EÚ v jednotlivých oblastiach. Európskej komisii udeľuje právomoci na výkon zákonov a výnosov. Zostavuje rozpočet a predkladá ho Európskemu parlamentu. Európsky parlament má pri rozhodnutiach Rady zvýšenú spolurozhodovaciu právomoc.