Parížska zmluva
Zmluva o Európskom spoločenstve uhlia a ocele, ktorú podpísala Šestka v apríli 1951 v Paríži. Zmluva má pôvod v Schumanovom pláne a bola modelom pre ďalšie Európske spoločenstvá.
Parížska zmluva, známa aj ako Zmluva o Európskom spoločenstve uhlia a ocele (ESUO), bola historickou dohodou podpísanou v Paríži v apríli 1951. Táto zmluva položila základy pre európsku integráciu a vytvorila Európske spoločenstvo uhlia a ocele, ktoré malo za cieľ riadiť spoluprácu v oblasti uhlia a ocele medzi európskymi krajinami. Parížska zmluva vznikla ako odpoveď na potrebu zabezpečiť mier, stabilitu a hospodársku spoluprácu po druhej svetovej vojne.
Vznik a Schumanov plán
Parížska zmluva vznikla na základe Schumanovho plánu, ktorý predstavil francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman v máji 1950. Plán obsahoval myšlienku spoločného riadenia uhlia a ocele vo Francúzsku a Nemecku, dvoma kľúčovými európskymi krajinami, s cieľom zabezpečiť, aby tieto strategické suroviny neohrozovali budúci mier a stability v Európe.
Na základe Schumanovho plánu sa začala vypracúvať Parížska zmluva, ktorá bola podpísaná 18. apríla 1951 šiestimi európskymi krajinami: Belgickom, Francúzskom, Nemeckom, Talianskom, Luxemburskom a Holandskom. Tieto krajiny sú známe ako „Šestka“ a boli zakladajúcimi členmi Európskeho spoločenstva uhlia a ocele.
Ciele a ustanovenia
Parížska zmluva mala niekoľko hlavných cieľov a ustanovení:
- Spoločná kontrola nad uhlím a oceľou: Zmluva vytvorila Európske spoločenstvo uhlia a ocele, ktoré bolo zodpovedné za spoločnú kontrolu týchto strategických surovín.
- Voľný pohyb tovarov a pracovníkov: Zmluva podporovala voľný pohyb uhlia, ocele, tovarov a pracovníkov medzi členskými krajinami.
- Spolupráca a integrácia: Cieľom zmluvy bolo posilniť hospodársku spoluprácu medzi členskými krajinami a zabezpečiť, aby sa konflikty v oblasti uhlia a ocele neopakovali.
- Zabezpečenie mieru a stability: Parížska zmluva mala za cieľ prispieť k zachovaniu mieru a stability v Európe po druhej svetovej vojne.
Tieto ciele a ustanovenia Parížskej zmluvy boli dôležitými krokmi v procese budovania európskej integrácie a vytvárania základov pre pozdĺžiťný mier a spoluprácu medzi európskymi krajinami. Zmluva položila základy pre vznik Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, ktoré neskôr vytvorili základy pre Európsku úniu, ako ju poznáme dnes.
– zmluva o Európskom spoločenstve uhlia a ocele, ktorú podpísala Šestka v apríli 1951 v Paríži. Zmluva má pôvod v Schumanovom pláne a bola modelom pre ďalšie Európske spoločenstvá.