Európska Dvanástka: História Európskej Integrácie
Európska dvanástka je názov, ktorý sa používal na označenie členských štátov Európskych spoločenstiev (ES) a neskôr Európskej únie (EÚ), keď tieto organizácie pozostávali z dvanástich štátov. Táto éra európskej integrácie bola dôležitou kapitolou v dejinách európskej politiky a ekonomiky.
Členské Štáty Európskej Dvanástky
V období Európskej dvanástky, členské štáty zahŕňali nasledovné krajiny:
- Belgicko
- Dánsko
- Francúzsko
- Grécko
- Holandsko
- Írsko
- Luxembursko
- Nemecko
- Portugalsko
- Taliansko
- Španielsko
- Veľká Británia
Rozvoj Európskej Integrácie
Európska dvanástka bola obdobím intenzívnej integrácie v Európe. Počas tejto éry boli podpísané dôležité zmluvy a vytvorené inštitúcie, ktoré formovali dnešnú EÚ. Niektoré z najvýznamnejších krokov zahŕňali:
- Single European Act (SEA): SEA, prijatá v roku 1986, zaviedla vnútorný trh EÚ s cieľom odstrániť obchodné prekážky a podporiť hospodársky rast.
- Maastrichtská zmluva: Táto zmluva z roku 1992 vytvorila Európsku úniu a formulovala spoločnú menovú politiku a cieľ vytvorenia eura.
- Širšie členstvo: Počas tohto obdobia sa EÚ rozširuje o nové členské štáty z východnej a strednej Európy.
Legacy Európskej Dvanástky
Európska dvanástka zanechala trvalý odkaz na európsku integráciu. Bola obdobím, keď sa vytvárali základy pre jednotný trh, spoločnú menovú politiku a posilnenú spoluprácu medzi členskými krajinami. Dnešná EÚ využíva tieto základy na ďalšie rozširovanie a posilňovanie európskej integrácie v rôznych oblastiach politiky a hospodárstva.
Názov sa používal na označenie členských štátov, pokiaľ ES a neskôr EÚ pozostávala z dvanástich štátov. Išlo o Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Taliansko, Španielsko a Veľkú Britániu.