Moderný manažment – matematická a systémová škola manažmentu

V priebehu 2. sv. vojny a po nej sa do popredia dostáva interdisciplinárnosť v manažmente, ktorá je determinovaná technickým rozvojom a konštruovaním počítačov, vznikom teórie systémov a kybernetiky, ako aj snahou uplatňovať v manažmente metódy operačnej analýzy. Na základe vyššie uvedených základov sa sformovali 3 školy moderného manažmentu:

1. rozhodovacia škola – jej predstavitelia tvrdia, že jadrom riadenia je rozhodovanie a viac či menej stotožňovali riadenia s rozhodovaním. Proces zdokonaľovania riadenia videli v nachádzaní metód efektívneho výberu riešenia spomedzi 2 alebo viacerých riešení. Dôraz sa kládol najmä na rozpracovanie kritérií a metód rozhodovania. Využívali sa modely rozhodovania spracované na počítači. Najvýznamnejším predstaviteľom bol Herbert Simon.

HENRY SIMON

Zdôrazňoval zodpovednosť manažéra za efektívnosť rozhodovania. Veľkú úlohu v jeho teórii zohrával človek, a zdôrazňoval, že aj vo svete strojov ľudská veľkosť nie je ohrozená. Pri modelovaní rozhodovacích procesov aktívne využíval počítače a programy pre heuristické riešenie úloh. V súvislosti s predpokladaným rozšírením výpočtovej techniky rozlišuje Simon:
- programovateľné rozhodnutia – to sú rutinné, opakované rozhodnutia, pri ktorých používame metódy rozhodnutí operačného výskumu či matematickej analýzy
- neprogramovateľné rozhodnutia – jednorázové, taktické rozhodnutia, kde rozhodujeme pomocou intuitívnych metód, tzv. „od oka“, alebo používame heuristické techniky riešenia problémov

Zaoberal sa ďalej aj týmito problematikami:
a) koncepcia „obmedzenej racionality“ – s rastom zložitosti manažérskych rozhodovacích úloh človek nie je schopný byť úplne racionálny, uvádza iba tzv. satisfakčné riešenie, ktoré uspokojuje jeho subjektívnu potrebu
b) definovanie systémového prístupu
c) problémy komunikácie v organizácii, a to hlavne vo vytvorení, v odovzdaní a v prijatí informácií

2. systémová škola – jej vznik je spojený predovšetkým s menom LUDWIGA VON BERTALANFFYHO, rakúskeho vedca žijúceho v USA. Snažil sa nájsť a využívať všeobecné, univerzálne platné postupy k rozvoju teórie a praxe manažérskeho myslenia a konania. Zdôrazňoval celostné, komplexné chápania uvažovaných javov a procesov, t. z. vo všetkých ich podstatných vnútorných i vonkajších súvislostiach. Celý prístup je založený na systéme, ktorý vzniká vtedy, keď na objekte vieme definovať časti a vzťahy medzi nimi. Organizácia sa začína chápať ako systém otvorený. Systémový prístup je vlastne spôsobom myslenia, spôsobom riešenia problémov a spôsobom konania, pri ktorom môžeme javy chápať komplexne v ich vzájomných súvislostiach. K rozpracovaniu systémového prístupu ďalej prispeli aj N. Wiener (zakladateľ kybernetiky), K. Boulding, R. W. Ashby, M. D. Masarowics, S. Beer, J. A. Forrester a ďalší.

3. matematická škola – je založená na využívaní matematických metód a modelov, a je spojená s rozvojom operačného výskumu. Ide o využívanie vzorcov v ekonomike. Jeho expanzia začala rokom 1940 vo Veľkej Británii, keď bolo nevyhnutné riešiť najmä strategické vojenské úlohy.
Základné metódy operačnej analýzy využívané v manažmente možno zjednodušene zhrnúť do týchto oblastí:
- štrukturálna analýza
- matematické programovanie
- dynamické programovanie
- teória hier a strategického správania sa
- sieťové grafy
- metódy riešenia sekvenčných úloh
- metódy matematickej štatistiky
- metódy hromadnej obsluhy
- metódy teórie zásob
- teórie obnovy a údržby
- simulačné metódy
- heuristické metódy