Empirický manažment – pragmatická škola manažmentu

Je založený na analýze a zhodnotení poznatkov manažérskej praxe. Vzhľadom na šírku týchto skúseností v rôznych oblastiach a na rôznych úrovniach je veľmi rozšírený. Z dôvodu, že predstavitelia pragmatických prístupov spracovávajú predovšetkým skúsenosti a návrhy na riešenie reálnych problémov, nerozvíjajú spravidla nijaké výraznejšie teoretické základy. Kladom a tiež dôvodom značnej popularity tohto prístupu v manažérskej praxi je snaha vypracovať a určiť konkrétne odporúčania pre manažérske konanie. Empirici v súčasnej dobe takmer jednomyseľne odmietajú autoritatívne štýly riadenia, a to v prospech neformálnych štýlov. Hlavnými predstaviteľmi tohto prístupu sú P. F. Drucker, H. Mintzberg, J. P. Kotler, T. J. Peters a R. H. Waterman.

P. F. DRUCKER (1909)

Vstúpil do povedomia manažérskej teórie svojou filozofickou koncepciou manažmentu ako umenia a súboru znalostí potrebných k riadeniu podnikovej činnosti. Zdôrazňuje nutnosť stálej prvoradej orientácie na konečný výsledok. V tomto zmysle je kritériom kvality manažmentu praktický úspech konkrétnej činnosti. Zdôrazňoval potrebu vyvážiť starostlivosť o prítomnosť a budúcnosť. Zároveň upozorňoval na nevyhnutnosť zmeny manažérskeho myslenia v súčasnom období rýchleho vedecko-technického pokroku. Definoval 5 základných činností manažéra:
- stanovenie cieľov
- organizácia práce
- motivácia a komunikácia
- meranie a hodnotenie
- kvalifikačný rozvoj pracovníkov

H. MINTZBERG a J. P. KOTLER

Kladú dôraz na medziľudské vzťahy, zdôrazňujú potrebu kvalifikácie, životnej energie a motivácie u manažérov.
Mintzberg pozoroval, čo manažéri skutočne robia, a dospel k záveru, že nevykonávajú klasické manažérske funkcie ako plánovanie, organizovanie …, ale:
- medziľudské úlohy – reprezentatívna úloha, úloha vedúceho a úloha prostredníka
- informačné úlohy – úloha príjemcu, úloha šíriteľa a úloha hovorcu
- rozhodovacie úlohy – úloha podnikateľa, úloha odstraňovateľa rušivých vplyvov, úloha alokátora zdrojov a úloha vyjednávača

T. J. PETERS a R. H. WATERMAN

Vstúpili do povedomia koncepciou dokonalosti. Realizovali výskum v 100 amerických firmách na základe ktorého identifikovali 8 základných rysov dokonalých podnikov.
- aktívne vystupovanie top manažérov, aktívne jednanie
- byť blízko pri zákazníkovi
- autonómnosť a podnikavosť
- zvyšovanie produktivity práce prostredníctvom ľudí
- držať sa činností, kde vznikajú hodnoty firmy
- držať sa toho, čo firma pozná a vie
- jednoduchá organizácia s neveľkým aparátom
- umenie riadiť „priťahovaním a uvoľňovaním uzdy“