BENCHMARKING

BENCHMARKING
- predstavuje druhý spôsob určenia cieľa zmeny
- učenie sa od najlepších
- proces porovnávania a merania vlastného vykonávania procesov s porovnateľnými procesmi vo vybraných vedúcich organizáciách; účelom je získanie informácií, kde máme odchýlky, ktoré pomôžu organizácii identifikovať a zaviesť zlepšenia
- ide o porovnávanie s najlepšími

účel: – porovnávanie a nie len meranie
- štruktúrovaný proces
- učenie sa od iných
- zameranie sa navonok
- zlepšenie a nie hodnotenie

pri benchmarkingu môžeme používať:
1. výkonnosť – naša vlastná pozícia oproti najlepším
2. proces – čo sa môžeme naučiť od najlepších
3. stratégia – či ideme rovnakým smerom ako najlepší

Typy benchmarkingu:
1. interný – medzi vlastnými organizačnými jednotkami
2. konkurenčný – orientácia len na najlepších v odvetví
3. funkčný – horizontálne porovnávanie – s najbližšími dodáv./odberateľmi
4. b. základov – podniky v rôznych odvetviach – neprepojené odvetvia

PROCES BENCHMARKINGU:
1. fáza – plánovanie
- zisťujeme, ktoré faktory sú v podniku kritické, ako sa to bude porovnávať, merať a dokumentovať
2. fáza – vyhľadávanie
- určovanie partnerov – ochota podniku, s ktorým porovnávame
3. fáza – sledovanie
- pochopenie a dokumentovanie procesov benchmarkingu
4. fáza – analýza
- určenie rozdielov a koreňov rozdielov, výsledkom môže byť aj radarový alebo pavúkový diagram
5. fáza – prispôsobenie
- výber najlepšieho, realizácia samotných zmien, adaptácia na vlastné podmienky

KRÍZOVÝ MANAŽMENT

Kríza – štádium života podniku, kde počas dlhodobého časového obdobia dochádza k nepriaznivému vývoju jeho výkonného potenciálu, trhovej hodnoty, likvidity a pod.

Charakteristické znaky podniku v kríze:
1. podnik je dlhodobo stratový a dlhodobo platobne neschopný
2. podnik sa vyznačuje síce dielčími, ale závažnými problémami, ktoré pri ich zanedbaní môžu viesť až k jeho likvidácii
3. podnik sa zdanlivo javí ako úspešný, avšak v dôsledku extrémneho rastu trvalo naráža na nedostatok kapitálu

Riešenie krízovej situácie:
A/ preventívne – v podniku sa vypracuje a aktualizuje krízový plán, aby sa priebežne
odstraňovali možné zdroje krízy
B/ represívne – uplatnenie krízového manažmentu

KRÍZOVÝ MANAŽMENT
- začína pôsobiť v podniku, keď obchodná a hospodárska politika prechádza z útoku do obrany
- minimalizuje škody a straty
- je tvorený vrcholovými pracovníkmi, doporučujú sa aj externí odborníci (objektívnosť, nestrannosť)

Úlohy KM: – neustále diagnostikovanie stavu podniku, – identifikácia rizík a ich hodnotenie, – návrh opatrení v prípade nežiadúcej situácie, – kontrola týchto opatrení, – ozdravné opatrenia, – preventívne opatrenia, – vzdelávacie procesy, …

MODELY A METÓDY V KM:
- metódy prognózovania
- štatistické techniky (analýza trendov a cyklov, korelačná analýza, matematické modely)
- subjektívne techniky
- SWOT
- metódy časových trendov
- finančné analýzy

Spôsoby vyvedenia podniku z krízy:
- konsolidácie – pri konsolidácii sa v zásade zachová predmet podnikania aj organizačná štruktúra; často sa mení manažment podniku, štýl riadiacej práce, metódy kontroly
- sanácie – podnik má množstvo stratových ohnísk, ktorých sa potrebuje zbaviť; v podniku ostáva iba zdravé jadro, ktoré neprodukuje stratu
- transformácie – podnik sa mení na inú právnu formu alebo rozdeľuje na viacero podnikov
- fúzie – je spôsob záchrany, keď podnik v úpadku splýva s ďalším podnikom

Sanácia
• postupy a súbory opatrení, ktoré vedú k oživeniu činnosti podniku
• opatrenia pomáhajú podniku prispôsobiť štruktúru a aktivity zmeneným podmienkam na trhu
• sanačné opatrenia – zníženie ZI, zníženie stavu zamestnancov, uzavretie prevádzky alebo oddelenia a iné – majú pomôcť firme prekonať problémy