(, EuroEkonóm.sk ,  0)

Čo je diagnostika?
Diagnostika je definovaná ako náuka o rozpoznávaní a jeho metódach. Je potrebné zdôrazniť, že diagnostika nie je analyzovanie a taktiež nie je auditom ani kontrolingom.

Diagnostiku podniku môžeme definovať ako náuku zaoberajúcu sa rozpoznávaním a vyhodnocovaním:
? Úrovne fungovania podniku ako systému
? Celkovej hodnoty podniku
? Silných a slabých stránok podniku
? Problémov a krízových javov v podniku
? Nevyužitých príležitostí a potenciálov v podniku
Strategické rozhodovanie
Charakteristiky:
? Strategické rozhodnutia ovplyvňujú dlhodobý smer organizácie
? SR sa pokúšajú dosiahnuť strategické výhody
? SR sa týkajú rozsahu aktivít organizácie, teda či sa firma sústreďuje na jednu oblasť aktivít (a mala by tak konať) alebo by sa mala zaoberať širším spektrom aktivít,
? Strategické rozhodnutia vychádzajú zo zdrojov a kvalifikácií organizácie za účelom tvorenia príležitostí a profitovania z nich,

Dôsledkom týchto charakteristík SR je skutočnosť, že sú svojou povahou B-komplexné. SR vyžadujú vysoký stupeň neurčitosti: ich súčasťou môže byť prijímanie rozhodnutí o výhľadoch do budúcnosti a v tejto oblasti si dobrý manažér nikdy nemôže byť istý. SR taktiež vyžadujú integrovaný prístup k riadeniu organizácie. Na rozdiel od funkčných problémov

Dôležitá definícia:
Výsledkom SR je stratégia, ktorá je kombináciou smerovania a dosahu pôsobnosti organizácie v dlhodobom BMG (Horizonte): tým je dosiahnuté zvýhodnenie organizácie prostredníctvom usporiadania zdrojov vo vnútri meniaceho sa prostredia za účelom splnenia potrieb trhu a očakávaní investorov.

Pre prijímanie strategických rozhodnutí je nevyhnutné poznať stav organizácie, ktorý má nasledovné charakteristiky:
1. podnik ako systém:
a. má cieľové správanie,
b. má kritériálnu funkciu, podľa ktorej hodnotí svoje správanie (napr. zisk),
c. skladá sa zo subsystémov, ktoré je možné chápať ako samostatné systémy,
d. má silné väzby na svoje okolie,
e. disponuje materiálnymi, nehmotnými a ľudskými zdrojmi,
f. je riadený,
g. stabilita systému je zaistená v určitom časovom úseku.
2. celková hodnota (bonita) podniku sa skladá z:
a. finančnej časti (zachytená v súvahe)
b. nefinančnej časti (nezachytená v súvahe):
i. hodnota podnikového okolia
1. hodnota trhu
2. hodnota odvetvia
3. hodnota regiónu
ii. vnútorná hodnota podniku
1. tradícia
2. logo
3. goodwill a imidž
4. duševné vlastníctvo
5. kvalita manažmentu a organizácie
6. podniková kultúra a klíma
7. technické a marketingové know-how
3. Silné a slabé stránky
4. Problémy a krízové javy v podniku
a. Krízu môžeme definovať ako nežiadúci, časovo ohraničený proces jednotlivých udalostí, ktorý ohrozuje samotnú existenciu podniku.
b. Indikátory krízovej situácie:
i. Vonkajšie signály:
1. stagnuje odbyt výrobkov, či výkonov na trhu
2. rastie tlak konkurenčných podnikov,
3. len s veľkými obtiažami sa uspokojujú zvyšujúce sa oprávnené nároky zákazníkov
ii. Vnútorné signály:
1. klesá počet inovácií
2. šíria sa pocity uspokojenia s dosiahnutými výsledkami
3. narastá tolerancia k chybám a omylom,
4. narastá prerozdeľovanie výnosov zo ziskových stredísk na strediská stratové
5. znižuje sa počet a kvalita školení
5. Nevyužité príležitosti a potenciály podniku:
a. Normálnou situáciou podniku je dynamický rovnovážny stav, v ktorom sú šance a riziká približne vyrovnané. Za šance pritom považujeme všetky predpoklady a schopnosti podniku, ktoré za určitých podmienok prispievajú k jeho pozitívnemu vývoju. Za riziká naopak považujeme všetky výsledky a udalosti negatívneho charakteru, ktoré obmedzujú výkon a výkonový potenciál podniku.
b. Potenciál môžeme definovať ako odklon od normálneho stavu a s ohľadom na polohu od normálu vystupuje buď ako zdroj (kumulácia prebytku) alebo ako potreba (kumulácia nedostatku).

Ak to cele zhrnieme, je už jasné čo je diagnostika a akých oblastí sa týka, ďalej je jasné že vzhľadom na charakter strategických rozhodnutí je nevyhnutné poznať zdroje podniku, ktoré sa môžu využiť a taktiež okolie podniku, pretože toto okolie určuje hranice vo využívaní zdrojov organizácie. Diagnostika v strategickom rozhodovaní neskúma iba stav zdrojov, ale aj intenzitu ich využitia a potenciály, ktoré ešte nie sú naplnené. Vždy pri strategickom rozhodovaní je pozornosť upriamená na premenu príležitostí pomocou súčasných zdrojov, schopností a kompetencií podniku na zisk alebo iné strategické ciele – v konečnom dôsledku je to mission podniku.

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 30.3.2008. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?


Pridaj komentár