TEÓRIA CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ

Teória charakteristických vlastností predstavuje prvý systematický pokus porozumieť problematike vedenia. Je zameraná na rozpoznanie zvláštnych charakteristík vedúceho, ktoré predznamenávajú úspech. Znamená výskum, v ktorom sa skúmajú vedúci pracovníci. Ústredným motívom výskumu bolo, že vodcovia sa rodia, a nie vychovávajú.

Táto teória vznikla na začiatku 20. storočia. Predpokladalo sa, že úspešní vedúci pracovníci majú určité charakteristické rysy. No nedošlo k zhode viacerých názorov. Napriek tomu možno definovať niektoré charakteristiky, ktoré by vedúci mali mať:

• inteligencia: vedúci by mal byť o niečo inteligentnejší ako jeho podriadení
• iniciatíva: schopnosť rozpoznať potrebu nejakého zákroku a niečo aj vykonať. Spája sa s energiou a vitalitou človeka.
• sebaistota: viera vedúceho v to, čo robí a uvedomenie si svojho miesta v podniku i v spoločnosti
• “helikoptérova črta”: určitý nadhľad nad situáciou, porozumieť a pochopiť ju
• entuziazmus: odvaha, predstavivosť, schopnosť vychádzať s ľuďmi, odhodlanosť

Kombinácia týchto vlastností je veľmi dôležitá a rozhodujúca.

VLASTNOSTI MANAŽÉROV:

• princíp prvého dieťaťa
• ambicióznosť
• energia, vytrvalosť, schopnosť prekonávať prekážky a sklamania
• perspektívnosť (schopnosť myslieť v dlhodobých dimenziách)
• orientácia na cieľ (sledovanie a vytváranie cieľov)
• politická aktivita (schopnosť diplomatického jednania)
• samotárstvo (spokojnosť s vlastnou prácou, viera v to, čo robím)
• nezávislosť od okolia (schopnosť odlíšiť podstatné od nepodstatného a nedať sa ovplyvniť)

SCHOPNOSTI MANAŽÉROV:

• schopnosť pracovať s rôznorodými ľuďmi
• pocit komplexnej zodpovednosti
• pevne vytýčené ciele
• skúsenosť s vedením ľudí – až v prvej polovici profesionálnej kariéry
• skúsenosti vo viacerých manažérskych funkciách

Názory manažéra na podstatu ľudí budú ovplyvňovať chovanie manažéra a tým aj štýl vedenia, ktorý bude používať bez ohľadu na situáciu.