TEÓRIA CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ

Teória charakteristických vlastností predstavuje prvý systematický pokus porozumieť problematike vedenia. Je zameraná na rozpoznanie zvláštnych charakteristík vedúceho, ktoré predznamenávajú úspech. Znamená výskum, v ktorom sa skúmajú vedúci pracovníci. Ústredným motívom výskumu bolo, že vodcovia sa rodia, a nie vychovávajú.

Táto teória vznikla na začiatku 20. storočia. Predpokladalo sa, že úspešní vedúci pracovníci majú určité charakteristické rysy. No nedošlo k zhode viacerých názorov. Napriek tomu možno definovať niektoré charakteristiky, ktoré by vedúci mali mať:

inteligencia: vedúci by mal byť o niečo inteligentnejší ako jeho podriadení
iniciatíva: schopnosť rozpoznať potrebu nejakého zákroku a niečo aj vykonať. Spája sa s energiou a vitalitou človeka.
sebaistota: viera vedúceho v to, čo robí a uvedomenie si svojho miesta v podniku i v spoločnosti
“helikoptérova črta”: určitý nadhľad nad situáciou, porozumieť a pochopiť ju
entuziazmus: odvaha, predstavivosť, schopnosť vychádzať s ľuďmi, odhodlanosť

Kombinácia týchto vlastností je veľmi dôležitá a rozhodujúca.

VLASTNOSTI MANAŽÉROV:

princíp prvého dieťaťa
ambicióznosť
energia, vytrvalosť, schopnosť prekonávať prekážky a sklamania
perspektívnosť (schopnosť myslieť v dlhodobých dimenziách)
orientácia na cieľ (sledovanie a vytváranie cieľov)
politická aktivita (schopnosť diplomatického jednania)
samotárstvo (spokojnosť s vlastnou prácou, viera v to, čo robím)
nezávislosť od okolia (schopnosť odlíšiť podstatné od nepodstatného a nedať sa ovplyvniť)