Regulácia trhu s cennými papiermi

Trh cenných papierov je najviac štátom regulovaným odvetvím, situácia na trhu cenných papierov si to vynucuje.

Príčiny regulácie:
Škola verejnej voľby – teória, ktorá zdôrazňuje reguláciu.
- na základe zajateckej regulácie trhu
- tvrdia, že podniky, ktoré fungujú na trhu CP, si sami vynucujú a vítajú reguláciu, lebo ich chráni pred novými konkurenčnými podnikmi –
- vítajú reguláciu: firmy, ktoré tu fungujú si reguláciu vynucujú cez lobby
- regulované subjekty vlastne ovládajú reguláciu (zajatecká teória)
Príčiny zasahovania štátu je nutné hľadať v USA, kde dlho fungoval trh CP voľne, liberálne bez žiadnych zásahov štátu.

- žiadne zásahy štátu, do r. 1920 fungoval trh CP len na základe trhového mechanizmu, nikto neuvažoval o tom, že by mohol zlyhať; voľnosť bola postupne zneužívaná na podvody, ktoré narastali do veľkých rozmerov. V r. 1911 bol prvý pokus o reguláciu trhu CP – v štáte Cansas prijali 1. regulatívne zákony, tzv. Zákony modrej oblohy:
- licencie CP a brokerov,
- štátna registrácia emisie nových CP,
- splnenie štandardov pre nové emitované CP pred momentom verejného predaja

V 30-tych rokoch sa situácia znovu vyhrotila (svetová hospodárska kríza). V r. 1933 vzniklo zákonodárstvo, týkajúce sa regulácie trhu CP.

Podvodnícke aktivity na trhu CP: Rozvinuli sa v roku 1933 v USA
- pracie predaje – aby sa získala strata na daňové účely alebo aby oklamali niekoho, kto verí, že došlo ku zmene trhovej ceny
- vytváranie nelegálnych obchodných skupín – manipulácia kurzov finančných inštrumentov, cieľ je splnený – skupina sa rozpadne;
- čerenie vody – profitovanie z častých operácií pre klienta, ktoré neboli potrebné

Podstata nelegálnej obchodnej skupiny – tajné a tiché skupovanie CP, až kým vlastnia podstatnú časť aktív a vedia manipulovať kurz.
Združovali sa 2 skupiny:
1. Tí, ktorí vedeli poskytnúť kapitál,
2. Tí, ktorí poskytovali know-how / informácie.

Na 90% sa obchodovalo na báze požičaných peň. prostriedkov. Začiatkom 1929 veľmi narástli akciové kurzy, nemalo to reálny ekonomický základ. V októbri 1929 začali ceny tak veľmi klesať, že pokles bude dlhodobý a nastala panika. Špekulanti chceli rýchlo predávať, lebo prichádzali o vlastný kapitál, ale aj úvery. Predaj vyvolával predaj, nastal veľký útok na banky, banky sa stali nelikvidnými a začali masovo krachovať.
6.3.1933 – prezident Roosevelt uzavrel všetky banky na týždeň (nedobrovoľné bankové prázdniny), obnovili sa len likvidné banky a bolo ich málo. Nekontrolované podvody na trhoch akcií boli dôvodom krachu a dôvodom pre reformu a reguláciu CP.

Obdobie začiatku regulácie:
1933 – vyšiel zákon o CP
1934 – zákon o burzách
Regulácia je v každom štáte iná (vykonávaná inou paletou inštrumentov – iné inštrumentárium) , ale existujú spoločné ciele o regulácii.
Základné ciele regulácie:
1. Zabezpečenie stability trhov CP – na zabezpečenie dostatočného množstva relevantných, kvalitných a úplných informácií pre investorov sa využíva informačná povinnosť emitenta. Emitent musí spolu s emisiou poskytnúť prospekt, musí pravidelne zverejňovať obchodné správy na zabezpečenie.
2. Zabezpečenie dôveryhodnosti emitentov – na trhu CP sa tvrdo vyžaduje fair-play a vyúsťuje to do boja proti obchodom s neverejnými informáciami (verejnosti neznáme kurzotvorné skutočnosti).
3. Ochrana investorov – problematika prania špinavých peňazí a obchodov typu čerenia.

Využívanie neverejných informácií:
- primárne osoby – získavajú informácie zo zamestnaneckého vzťahu
- sekundárne osoby – informácie od primárnych osôb
Takéto obchody sú nelegálne a sú závažným trestným činom.
Neverejné informácie nemajú pre všetky osoby rovnaký význam, dôležité sú pre malé firmy, lebo u veľkých a.s. je ťažko rozkolísavať trhovú hodnotu podniku – veľmi diverzifikujú svoje aktivity. Malé a.s. – ich hodnota kolíše na základe neverejných info vtedy, ak toto kolísane nezávisí od vývoja hospodárstva.

Hlavný smer súčasnej finančnej ekonómie považuje obchody, založené na neverejných informáciách za negatívny jav, lebo dochádza k podlomeniu dôvery investorov.

Predstaviteľom prúdu, ktorý považuje neverejné informácie za prospešné, je Henry G. Manne. Jeho argumenty:
- tieto obchody zvyšujú aktivitu podnikateľov, lebo sú viac zainteresované na zisku
- obchody umožňujú oceniť hodnotu informácií
- obchody sú prospešné vtedy, keď neohrozujú konkurenčné výhody firmy

Pranie špinavých peňazí: Expandovalo v 2.pol. 70-tych rokov, obchod s drogami – nelegálny charakter peňazí. Vypracoval sa dômyselný systém prania peňazí.

Špinavé peniaze – pochádzajú z trestnej činnosti, najmä z organizovaných zločinov ako drogy, zbrane, ľudia, veľké finančné podvody a sprenevery, ilegálne hry, falšovanie peňazí a CP. Do legálneho systému vstupujú tak, že sa zatajuje ich pôvod a budia zdanie legálnosti. Napomáhajú tomu banky, penzijné fondy, finančné firmy.
- rozptyl na veľa účtov + do iných štátov
- transport peňazí do štátov, kde chýba regulácia trhu CP a peňažného trhu
- predstieranie, že ide o legálne peniaze z legálneho podnikania, napr. neprosperujúca firma vykazuje vysoké zisky
- uskutočňovanie platieb za neexistujúce služby a produkty
- nákup a predaj žetónov v kasínach, kasíno potrvrdí neexist. výhru
Boj s praním špinavých peňazí prebiehal v krajinách rôzne.
90-te roky – aféra Pizza Connection (USA), ktorá združovala majiteľov pizzérií, prevážali drevené bedne s peniazmi a heroínom. Neexistoval vtedy v USA zákon o konfiškácii špinavých peňazí.
1991 – vyšla Smernica Rady ES o predchádzaní použitia finančného systému na pranie špinavých peňazí. Zaväzuje štáty, aby zaviedli právnu úpravu, aby finančné firmy identifikovali podozrivých klientov prostredníctvom sledovania účtov klientov, prostredníctvom rýchlych opatrení v prípade podozrivých zmien na účtoch. Existuje centrálna databáza, do ktorej sa ukladajú všetky operácie nad určitú čiastku (nad 15000 ECU). Systém “poznaj svojho zákazníka”.

Trendy:
- deregulácia – upúšťa sa od administratívnych nástrojov; liberalizácia podnikania; odbúravanie prekážok obchodu; podpora konkurenčného prostredia; silnejú názory, že investor má byť primárne chránený konkurenciou a až sekundárne štátom.
- harmonizácia – medzinárodne chránený postup ochrany trhu CP
- samoregulácia – kótovanie CP na sekundárnych trhoch; regulovanie burzových obchodov; zúčtovanie a vyrovnávanie burzových obchodov; udeľovanie licencií brookerom, dealerom, maklérom a ich zástupcom; kódex obchodovania a etického rozhodovania sporov na trhu CP
- regulácia – likvidácia nelegálnych obchodov a podpora konkurenčného prostredia

Samoregulujúce organizácie
- existuje v nich zodpovednosť priamo voči členskej základni, ktorá tlačí na efekt samoregulácie
- môžu zasahovať do aktivít na trhu CP
- nemôžu nahradzovať štát (len avizovať) napr. nemôžu vykonávať štátne funkcie – trestné konanie

Výhoda: Samoregulácia je prospešná v tom, že samoreg. inštitúcie sú schopné identifikovať problémy v počiatkoch a vyriešiť ich ešte pred vznikom krízy.

Nevýhody:
- nákladná a náklady znášajú účastníci trhu
- keďže sú financované účastníkmi trhu a podliehajú kontrole prijímajú príliš reštriktívne opatrenia, ktoré môžu obmedzovať konkurenčné prostredie

Štátna regulácia
- tvorí protiváhu samoregulácie
- by mala koncipovať základné normy pre podnikanie na trhu CP
- uskutočňuje dohľad nad súkromnou sférou.

Regulácia verzus samoregulácia: ich vzťah musí byť presne vymedzené a definovaný