Efektivita a analýza efektívnosti podniku

Transformácia je efektívna, ak podnik používa takú kombináciu dostupných zdrojov a kapacít na produkciu výstupov, že nemôže žiadnou inou kombináciou týchto zdrojov a kapacít dosiahnuť vyššie množstvo výstupov.

Efektívnosť – efektivita

Efektívnosť – efektivita sa chápe ako relatívna veličina vyjadrujúca pomer výstupu a vstupu, pričom musí platiť: (Výstup/Vstup) > 1
Na analýzu efektívnosti možno použiť hodnoty ukazovateľov, ktoré vyjadrujú výstupy (e. g. výnosy, zisk, CF) v pomere ku vstupom, ktoré vyjadrujú viazanosť a spotrebu zdrojov (kapitál, práca, majetok, celkové náklady podniku).

Pyramídové sústavy ukazovateľov

Pyramídové sústavy ukazovateľov:
- používajú sa na analýzu efektívnosti
- manažérom poskytujú dostatočnú voľnosť pri voľbe ciest a metód na zabezpečenie stanovených cieľov.
- pyramídová sústava ukazovateľov vychádza z vrcholného ukazovateľa, ktorý sa rozkladá
- sústavy majú tvar pyramídy a môžu mať rôzny počet úrovní a vetiev
- vrcholný ukazovateľ je všetkým ostatným nadradený
- čiastkové ukazovatele nie sú od seba bezprostredne závislé, ale zmena ktoréhokoľvek z nich sa prejaví v zmene ukazovateľa, ktorý naň nadväzuje
- ukazovatele sú navzájom spojené aditívnou alebo multiplikatívnou väzbou

Du Pont a rozklad ROA

V trhovej ekonomike je za najdôležitejší vstup považovaný kapitál (resp. vlastný kapitál), preto väčšina pyramídových modelov na analýzu efektívnosti vychádza z Du Pontových rovníc, podľa základnej Du Pontovej rovnice sa rozkladá ukazovateľ ROA:

ROA = (Čistý zisk/Tržby) * (Tržby/Aktíva)

Väčšina podnikov však používa aj cudzí kapitál, preto sa základná Du Pontova rovnica rozširuje: ROE = (Čistý zisk/Tržby) * (Tržby/Aktíva)* (Aktíva/Vlastné imanie). V tejto rozšírenej rovnici je ukazovateľ ROE vyjadrený ako funkcia troch ukazovateľov:
1. rentabilita tržieb (zisková páka)
2. obrat celkových aktív (obratová páka)
3. finančná páka (finančná páka)

Čokoľvek urobí manažment, aby vzrástli tieto 3 pomery, ROE bude rásť, čím sa zvýši efektívnosť využitia vložených prostriedkov. Pozor si treba dať, pri finančnej páke, pretože pákové financovanie zvyšuje nielen možný dosiahnuteľný výnos z VLI, ale aj riziko finančnej tiesne.
Pre účely analýzy celkovej efektívnosti podniku sa pre výber vrcholného ukazovateľa ponúkajú tieto možnosti:
1. rentabilita základného imania
2. rentabilita celkových aktív (ROA)
3. rentabilita vlastného imania (ROE)

Na analýzu efektívnosti sa používajú aj ďalšie ukazovatele – analytické (napr. ukazovatele produktivity práce, účinnosti majetku, rentability nákladov). Vstupmi sú – práca, majetok, náklady podniku. Výstupmi sú napr. výroba, pridaná hodnota, čistá výroba.

PS(3. prednáška): Ekonomická teória hovorí síce, kedy je fy ekonomicky efektívna, ale nehovorí ako túto efektívnosť dosiahnuť (efektívnosť možno dosiahnuť tak, že hodnotením fy ako celku zistíme, navrhneme a zavedieme čiastkové zmeny, ktorých realizácia by mala viesť ku zvýšeniu efektívnosti fy ako celku).

Metódy hodnotenia ekonomickej efektívnosti

Na hodnotenie sa využívajú kvantitatívne metódy, ktoré vychádzajú z hodnotenia ekonomických ukazovateľov s použitím matematických modelov

3 KROKY hodnotenia:

1. analýza výkazov

– súvaha, výsledovka
- v súčasnosti analýza ek. Efektívnosti rozlišuje 2 druhy analýzy:
a) primárna analýza:
- analýza súhrnných ukazovateľov
- má byť predmetom záujmu vrcholového manažmentu
- ide najmä o analýzu rentability: celkových aktív (ROA), vlastného imania (ROE) a tržieb(ROS): rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú postavenie podniku
b) sekundárna analýza
- má byť predmetom záujmu odborných útvarov
- využíva sa pri skúmaní využitia a viazania výrobných činiteľov (HIM, NIM)

2. zostavenie sústavy ukazovateľov

– riešia, upresnia a zachytia väzby medzi jednotlivými položkami výkazov a tokovými veličinami

3. vyhodnotenie sústavy a získanie predstavy o miere efektívnosti

(použitie predikčných modelov a pyramídových sústav)

METÓDY kvantifikácie faktorov ovplyvňujúcich efektívnosť podniku

A: Komparatívne metódy

Pri posudzovaní hodnôt ukazovateľov je nutné vzťahov ich na určitú bázu. Stanovenie optimálnych hodnôt je poznačené úrovňou vyspelosti ekonomiky, možnosťami odvetvia a pod. Pri porovnávaní je potrebné zosúladiť niekoľko pohľadov:

1. Porovnanie s požadovanou hodnotou: pri interpretácii kvanti. Výsledkov je potrebné brať do úvahy špecifiká jednotlivých krajín, aby nedošlo k hrubým omylom pri analýze finančno – ekonomickej situácie podniku. Najčastejšie podniky využívajú „metódu porovnávania s plánom“.
2. Porovnanie v čase: výhodou je zachytenie vývoja hodnôt ukazovateľov. Je potrebné aby porovnanie hodnôt ukazovateľov činnosti podniku v čase, bolo doplnené medzipodnikovým porovnávaním reflektujúcim vonkajšie prostredie podniku.
3. Porovnanie v priestore: Jednou z moderných metód je „benchmarking“ – systematické porovnávanie efektívnosti vlastného podniku so špičkovými podnikmi.

ZÁVER: tieto metódy sú potrebným spôsobom analýzy, no neposkytujú hodnotenie vzťahov medzi ukazovateľmi.

B: Metódy absolútnych rozkladov

Boli vyvinuté na kvantifikáciu vplyvov čiastkových ukazovateľov na vrcholný ukazovateľ. Jednotlivé metódy sa používajú v závislosti od väzieb medzi ukazovateľmi.

Typy modelyov hodnotenia ekonomickej efektívnosti

Modely hodnotenia ekonomickej efektívnosti delíme na 3 druhy:

1. analýza absolútnych ukazovateľov

- ide o analýzu masy (zisku, tržieb)
a) horizontálna analýza
- podstatou je porovnávanie hodnôt zvolených ukazovateľov v rôznom čase
- získajú sa info zásadného významu o vývoji ukazovateľov
- sledujú a analyzujú sa údaje súvahy: – (A, P)
– objemové zmeny, ale i dynamika zmien
výsledovky: – (N, V)
- možno použiť len v rámci 1 podniku
b) vertikálna analýza
- zvyšuje možnosť porovnateľnosti údajov P s predchádzajúcimi obdobiami, ale aj porovnanie P rozdielnej veľkosti
- eliminuje vplyv inflácie
- súvaha: spoznať a následne analyzovať štruktúru majetku a zdrojov krytia z podielov SA a OA: posúdiť využitie majetku v P
- výsledovka: určí sa od ktorých položiek závisí tvorba V, zistí sa podiel obchodnej činnosti a výroby na tvorbe tržieb

Záver: pri analýze absolútnych ukazovateľov nie je možné jednoznačne povedať, že P, ktorý dosiahol > hodnotu zisku hospodári lepšie ako P, ktorý dosiahol < zisk (závisí to od zmeny rozsahu výrobných činiteľov a veľkosti P)

2.analýza pomerových ukazovateľov

- podstatou je analýza miery, alebo úrovne pomerových ukazovateľov
- pomer zisku/ k tržbám, aktívam…

3. analýza sústav ukazovateľov

- využívajú sa
a) pyramídové modely
– na retrospektívnu analýzu – „ex post“
- pyramídové sústavy zobrazujú väzby a ich zmyslom je kvantifikovať vplyvy zmien čiastkových ukazovateľov na syntetické ukazovatele
- 3 funkcie:
1. vysvetliť vplyv zmeny 1 or viac ukazovateľov na celom hospodárení P
2. uľahčiť a sprehľadniť analýzu doterajšieho vývoja vďaka systému a transparentnosti
3. umožňujú analýzu „What – if“
- nedostatky:
1. komplikovaná analýza za obdobie > ako 2 roky
2. pyramídy za viac rokov – ťažko sa konverzujú do tabuliek
b) predikčné modely – analýza „ex ante“

Záver: každá metóda zahŕňa 2 prvky:
1. sústavu ukazovateľov
2. vlastnú metódu hodnotenia

Modely hodnotenia ekonomickej efektívnosti

A: Globálny model analýzy efektívnosti

Globálny model pyramídovej sústavy vrcholných pomerových ukazovateľov: rentability celkových aktív a rentability vlastného imania (viď MA str. 73) – je základný model na analýzu efektívnosti a kvantifikáciu vplyvov determinujúcich činiteľov. Model je skonštruovaný tak, že ho možno ďalej rozširovať pomocou samostatných modulov. Autorkou: je Tatiana Varcholová.

Je určený na komplexnú analýzu efektívnosti, ktorá tvorí jadro manažérskej analýzy. Navrhnutá sústava ukazovateľov:
1. zahŕňa hlavné objektívne vzťahy v ekonomike podniku
2. mala by vyhovovať potrebám riadenia
3. pracuje s veličinami a faktormi, ktoré sú kvantifikovateľné na základe dostupných údajov
4. opiera sa o vzťahy, ktoré možno zobraziť prostred. Logických transparentných a ekonomicky interpretovateľných modelov

V globálnom modeli možno vyčleniť 2 hlavné vetvy:
1. vetva = analyzuje produkčnú a finančnú silu podniku – rozklad ukazovateľa ROE na páky výkonnosti a finančnú páku
2. vetva = analýza štruktúry vlastného kapitálu a trhovej hodnoty podniku

Z/A = Z/VLI * VLI/A

1. VETVA (Z/VLI)

1. VETVA (Z/VLI) = zisková páka Z/T * obratová páka T/A * finančná páka A/VLI

Zisková páka Z/T

Tento ukazovateľ je dôležitý na analýzu ziskovosti tržieb kapitálovo náročných podnikov (vysoký podiel IM – a z toho vyplývajúci vysoký podiel fixných N) – potrebujú dlhý čas na rozšírenie svojej kapacity. Maximalizácia pomeru Z/T vedie k rastu cieľových pomerových ukazovateľov (ROE a ROA) v týchto podnikoch. Môžu to zabezpečiť:
1. využitím bariér vstupu do týchto odvetví (dosiahnu väčší zisk na jednotku produkcie)
2. zvoliť vhodnú výrobnú stratégiu diferenciácie produktov
3. mali by sledovať ukazovatele, ktoré pôsobia na ziskovosť (rentabilita tržieb, nákladov, štruktúra nákladov, výrobné a prevádzkové ukazovatele)

Obratová páka (T/A)

Je to druhý hlavný komponent, ktorý sa podieľa na formovaní ROA a ROE. Na zvýšenie obratu aktív pôsobia
1. tržby
2. objem a štruktúra jednotlivých druhov aktív
3. druh podnikateľskej činnosti
4. konkurenčné stratégie P
5. ukazovatele – doba obratu stálych aktív, obežných aktív, HIM, zásob, KD pohľadávok, doba splácania KD záväzkov, pohľadávok

Finančná páka (A/VLI)

Zvýšiť tento ukazovateľ možno: zvýšením pomeru cudzích zdrojov používaných na financovanie podniku k vlastnému imaniu. Takéto dlhové financovanie zvyšuje nielen rentabilitu vlastného imanie, ale taktiež riziko finančných ťažkostí. Pri analýze tejto páky je nutné sledovať najmä tieto ukazovatele: – stupeň samofinancovania, mieru zadĺženosti, úrokové zaťaženie, likviditu.

Existuje ukazovateľ „multiplikátor imania akcionárov“ – udáva, koľkokrát je imanie kmeňových akcionárov zväčšené použitím cudzieho kapitálu ako zdroja financovania. Ak je > ako 1, potom zvyšovanie podielu cudzieho kapitálu vo finančnej štruktúre podniku má pozitívny vplyv na ROE pre akcionárov: (zisk pred zdanením/zisk pred odpočítaním úrokov a daní * A/VLI)>1

2. VETVA (VLI/A)

Základom podnikania je vlastný kapitál, ktorý je zároveň považovaný aj za hlavný zdroj podnikateľského rizika. Podiel VLI/Celkový kapitál je ukazovateľom finančnej stability podniku, preto sa tomuto ukazovateľu venuje mimoriadna pozornosť. Vlastné imanie ovplyvňuje najmä: ZI, kapitálové fondy, fondy zo zisku, HV minulých rokov a HV bežného účtovného obdobia.
Na nižších úrovniach tejto vetvy globálneho modelu možno sledovať vývoj ZI, ktorého hodnota sa môže zvyšovať, alebo znižovať. Pri analýze za určité časové obdobie je dôležitá tendencia vývoja ukazovateľa kurz akcie = TC/NH. Rast kurzu akcie naznačuje snahu o neustále zvyšovanie efektívnosti podnikania.

ZÁVER: globálny model analýzy efektívnosti usporadúva pomerové ukazovatele do logickej štruktúry – systematický a cieľavedomý prístup k analýze efektívnosti.

B: Modely syntetických ukazovateľov efektívnosti

ROE – 1: charakteristické pre tento model je, že sú použité položky Výkazu ziskov a strát a Súvahy – preto si treba všimnúť tesnú korešpondenciu medzi vetvami a účtovnými výkazmi podniku.
ROE – 2: tento model zohľadňuje požiadavky manažérskej analýzy spojené s potrebou analýzy fixných a variabilných nákladov.

Pri aplikácii uvedených modelov možno ako programovú podporu použiť tabuľkový procesor, napr. Microsoft Excel.